Ukrajinská ofenzíva pri Kursku Ak nás ruská armáda nevie ochrániť, možno nám bude lepšie pod Ukrajinou

Ukrajinská armáda začala ofenzívu pri Kursku, ktorá prekvapila nielen západných pozorovateľov, ale aj ruskú armádu. Ukrajinci dobyli mestečko Sudža, ktoré sa nachádza v blízkosti hraníc, a preťala železničnú dráhu spájajúcu Ľgov a Belgorod. Rusko pre situáciu v regióne vyhlásilo núdzovú situáciu federálneho rozsahu.

Najsevernejší bod ukrajinskej ofenzívy dosiahol podľa doposiaľ známych informácií obec Miľjutino. Presný postup hlavných ukrajinských síl je však ťažké mapovať, pretože predsunuté jednotky môžu byť výrazne ďalej než zvyšok síl a Ukrajinci sa snažia brániť úniku informácii, ktorý by mohol ohroziť ich plány.

Doposiaľ tak zatiaľ nebolo oficiálne oznámené, ktoré jednotky sú zapojené ani ich presný počet. Je však jasné, že ide o niekoľko ukrajinských brigád, z verejne dostupných zdrojov boli doposiaľ identifikované 22. a 88. mechanizovaná brigáda. Iné odhady hovoria aj o 82. výsadkovej brigáde, gruzínskej légii či častiach 103. brigády. Dohromady tak môže byť zapojených päť až osem brigád, respektíve ich častí.

Podľa vojenského analytika Michaela Kofmana sa ukrajinská ofenzíva v Kursku výrazne líši od predošlých prípadov, keď hranicu prekročila pro-ukrajinská Ruská légia, keďže tentokrát je zapojených niekoľko brigád regulárnej ukrajinskej armády.

Ak sa tieto informácie potvrdia, znamenalo by to, že sa Ukrajinci poučili z neúspechu letnej protiofenzívy v minulom roku a tentokrát nasadili skúsené jednotky.

Zostrelený vrtuľník aj možný zásah HIMARSom

Ruská armáda začala do Kurskej oblasti presúvať posily. Tie však sú počas pohybu zraniteľné a Ukrajinci to dokázali využiť.

Napríklad pri obci Oktiabrskoje Ukrajinci zasiahli ruskú kolónu, podľa niektorých správ zlikvidovali celý prápor, striedmejšie odhady hovoria o prinajmenšom jednej rote.

Ukrajinci k miestu prielomu presunuli aj svoju protivzdušnú obranu a dronom dokázali zasiahnuť letiaci vrtuľník Mi-28. Ide už o druhý vrtuľník v krátkom slede, ktorý Ukrajinci zasiahli za letu. 

To, že sa im to podarilo dvakrát za sebou, pravdepodobné znamená, že nemuselo ísť o čisté šťastie a tento úspech budú vedieť zopakovať. Pre ruské bojové vrtuľníky, ktoré im v minulom lete spôsobili vážne ťažkosti, to môže byť vážnym problémom.

Za úspechy Ukrajina podľa austrálskeho generála vo výslužbe Micka Ryana do veľkej miery vďačí aj momentu prekvapenia. „Zdá sa, že Ukrajinci svojou najnovšou operáciou opäť prekvapili Rusko a pozorovateľov na Západe,“ hodnotí Ryan.

Rusi Ukrajincov po úspechoch na Donbase, kde ruská armáda v posledných mesiacoch zabrala celý rad menších obcí, zjavne podcenili a vôbec nečakali, že sa ešte zmôžu na vlastnú ofenzívu.

To je asi najvýraznejším rozdielom medzi touto operáciou a neúspešnou protiofenzívou v minulom lete, ktorú Rusi dlho očakávali a pripravili sa na ňu.

Úspechom je pre Ukrajinu každopádne to, že dokázala zajať desiatky, možno dokonca vyše dvesto ruských vojakov.

Zaujímavé je, že ofenzívu spočiatku aj ukrajinskí analytici považovali za chybu, ktorá zbytočne opotrebúva sily, ktoré mohli byť nasadené na obranu Donbasu. Známy analytický profil TatarigamiUA dokonca vyhlásil, že ofenzíva „hraničí s mentálnym postihnutím“. S rastúcimi úspechmi však aj kritici začali meniť názor.

Aktualizovaná mapa ukrajinskej operácie v Kurskej oblasti v Rusku

Čo chce Ukrajina dosiahnuť?

Zatiaľ nie je celkom jasné, aký cieľ má ukrajinská ofenzíva.

Jedno z možných vysvetlení je, že Ukrajine sa podarilo preťať železničnú dráhu vedúcu paralelne k hraniciam, čo samo osebe môže pomôcť ukrajinskej obrane na iných častiach frontu, keďže veľká časť ruského zásobovania je závislá od železníc. Názory odborníkov sa však líšia, keďže železničná dráha vedúca len pár kilometrov za hranicou sa využívala pre vojnové účely.

Iným možným cieľom by mohla byť jadrová elektráreň v Kurskej oblasti. Napríklad vojenský analytik Jurij Fjodorov sa nazdáva, že Ukrajinci môžu cieliť na jadrovú elektráreň Kursk, ktorá sa nachádza pri meste Kurčatov, aby ju následne v rokovaniach vymenili za Záporožskú elektráreň, ktorú okupujú Rusi.

Ďalším cieľom by mohlo byť aj vytvorenie nárazníkového pásma pozdĺž hraníc.

Signál Západu a príprava na rokovania

Ale nezávisle od toho, čo Ukrajinci skutočne dobyjú, je pravdepodobné, že ukrajinská ofenzíva má v prvom rade politický cieľ: ukazuje Západu, že Ukrajinci môžu úspechy z roku 2022 zopakovať, a že ak dostanú dostatok pomoci, vedia vojnu ukončiť za výhodnejších podmienok.

Zároveň ukazujú, že obavy z nasadenia západnej techniky na území Ruska boli prepálené a že bez zbytočných reštrikcií vedia Rusov poraziť.

Možno očakávať, že v najbližšom čase Rusko podnikne všetko preto, aby Ukrajincov zo svojho územia vytlačilo. 

Ukrajinci svojím postupom urobili aj škrt cez rozpočet Kremľu, ktorý zjavne počíta s tým, že na Ukrajine ešte dobyje zvyšok Donbasu a Záporožia a konflikt následne zamrazí pozdĺž budúcej frontovej línie. 

Pretože ak by sa naozaj zamrazil bez rokovaní o návrate obsadených území – čo Kremeľ doposiaľ kategoricky vylučuje –, znamenalo by to, že Ukrajincami získané územie v Kurskej oblasti zostane pod kontrolou Kyjeva. A to je pre Kremeľ ešte neprípustnejšie než ústup z okupovanej Ukrajiny.

Možno preto očakávať, že v najbližšom čase Rusko podnikne všetko pre to, aby Ukrajincov zo svojho územia vytlačilo. A pre Ukrajincov to ponúka príležitosť vlákať Rusov do nepremyslených postupov, v ktorých Rusi utrpia nepomerne väčšie straty.

Kyslé tváre v Kremli

Vladimír Putin sa pre ukrajinskú ofenzívu už v stredu stretol s ruským ministrom obrany Andrejom Belousovom, exministrom a tajomníkom Bezpečnostnej rady Sergejom Šojguom a šéfom FSB Alexandrom Bortnikovom. Ani silácke vyhlásenia nedokázali utajiť, že sa Putin a jeho podriadení počas rokovania tvárili mimoriadne kyslo.

Pre Putina je ukrajinský postup v Kurskej oblasti viac než len malou nepríjemnosťou. Aj keď Ukrajinci pravdepodobne nedokážu postúpiť viac než niekoľko desiatok kilometrov (zrejme to ani nemali v pláne), ich úspechy v pohraničí otriasli legitimitou režimu.

Môže sa to zdať nelogické, ale ako ukazujú nedávne sociologické výskumy, Putin dnes čerpá svoju legitimitu najmä z toho, že dáva Rusom pocit „bezpečia“. Ak však Ukrajinci postupujú do Ruska, Putin ako ochranca zjavne zlyhal.

„Ak nás ruská armáda nevie ochrániť, možno nám bude lepšie pod Ukrajinou,“ sťažoval sa Rus, ktorý sledoval v Sudži kolaps ruských síl. 

Takáto úvaha je, samozrejme, ľahko absurdná, Ukrajina nemá v pláne anektovať ruské pohraničie, ale skôr ho využije pri budúcich rokovaniach s Ruskom. Ale dobre ilustruje, ako rýchlo sa vytráca legitimita ruského režimu v očiach bežných Rusov, ak ich Putin už nedokáže ďalej „chrániť“.

Podobný názor má aj staršia pani, ktorá rozhorčene vyhlásila: „V televízii klamú. Klamú, klamú, klamú. [...] Vo vláde klamú. Sebe vešajú medaily na plecia a ľudia sa sami zachraňovali.“

To mení aj kalkul pre Rusko. Vojna a jej priame škody doposiaľ takmer výlučne dopadali na civilné obyvateľstvo na Ukrajine, zatiaľ čo pre Rusov bola „ďaleko“. Putin mohol argumentovať, že Ukrajinci mu musia ustúpiť, pretože Rusko údajne dokáže bojovať donekonečna.

Ak sa však už nebojuje iba v Charkove či na Donbase, ale aj pri Kursku, priame náklady už nenesie len Ukrajina, ale aj agresor.