Veľké víťazstvo labouristov Voľby priniesli aj návrat Jeremyho Corbyna, vzostup Liberálnych demokratov, Nigela Faragea a pád SNP

Štvrtkové parlamentné voľby vo Veľkej Británii dopadli podľa predpovedí predvolebných prieskumov – Labouristická strana po dlhých 14 rokoch vyhrala a bude mať najvýraznejšiu väčšinu od čias Tonyho Blaira. 

Konzervatívna strana, naopak, utrpela jednu zo svojich najväčších prehier, tento výsledok sa však po mnohých katastrofálnych prešľapoch počas posledných rokov očakával.

Najväčším prekvapením volieb je výsledok ďalších strán na treťom až šiestom mieste, teda Liberálnych demokratov, strany Reform UK Nigela Faragea a škótskych nacionalistov. Práve ich výsledok predznamenáva veľké posuny v britskej politike.

Labouristická strana po spočítaní 648 zo 650 okrskov získala v parlamentných voľbách 412 kresiel, konzervatívci 121, Liberálni demokrati 71, škótski nacionalisti 9, Reform UK 4 a zvyšok získali menšie strany. Labouristická strana tak bude mať v novom 650-člennom parlamente obrovskú väčšinu, čo zabezpečí novému premiérovi a lídrovi labouristov Keirovi Starmerovi pohodlné vládnutie. 

Veľká Británia nemá písanú ústavu a zákony sa prijímajú iba jednoduchou absolútnou väčšinou, a tak význam takej veľkej väčšiny je predovšetkým v minimalizácii vplyvu rebelujúcich poslancov z radikálne ľavicového krídla labouristov.

Presadenie v Škótsku a návrat Corbyna

Víťazstvo labouristov prakticky vymazalo predchádzajúce zisky konzervatívcov na severe Anglicka. Tieto oblasti, ktoré sú tradične „robotnícke“ a výrazne probrexitové, hlasovali prvýkrát po desiatkach rokov v parlamentných voľbách v roku 2019 namiesto Labouristickej strany za konzervatívcov. Ako však ukázali tieto voľby, posun nebol trvalý a tieto oblasti sa znovu vrátili k labouristom.

Výsledok znamená nielen návrat labouristov ako najsilnejšej strany Škótov, ale aj tvrdú ranu pre myšlienku nezávislosti Škótska.

Kľúčovým faktorom výhry labouristov boli aj obrovské zisky v Škótsku. To patrilo v minulosti k baštám labouristov, s nárastom nacionalizmu tu však v posledných 20 rokoch dominovala Škótska národná strana. 

Po viacerých škandáloch v nedávnom čase a častých zmenách lídra však stratila viac ako dve tretiny svojich kresiel a zo súčasných 48 poslancov bude mať v novom parlamente iba 8. Tento výsledok znamená nielen návrat labouristov ako najsilnejšej strany Škótov, ale aj tvrdú ranu pre myšlienku nezávislosti Škótska.

Jedným z prekvapení, ktoré neboli pozitívne pre Labouristickú stranu, je výhra ich bývalého lídra Jeremyho Corbyna, ktorý vo svojom obvode v Londýne kandidoval ako nezávislý. Zo strany bol suspendovaný z dôvodu svojich výrokov, keď správy o antisemitizme v Labouristickej strane hodnotil ako „z politických dôvodov dramaticky nadhodnotené“. Neskôr mu Keir Starmer zabránil v ďalšej kandidatúre za labouristov a Corbyn sa rozhodol kandidovať po prvýkrát od roku 1983 ako nezávislý.

Po svojej výhre sa stane najdlhšie slúžiacim poslancom v Dolnej snemovni a vytvára dilemu pre Starmera, či ho znovu prijať medzi labouristických poslancov. Labouristi však okrem tohto kresla stratili aj ďalšie dve v prospech nezávislých propalestínskych kandidátov v obvodoch s vysokým podielom moslimskej populácie. Aj to ukazuje, že otázka Izraela a Palestíny labouristických voličov stále rozdeľuje.

Zdecimovaní konzervatívci

Konzervatívci utrpeli straty po celom Anglicku. Kým na severe ich porazili labouristi, na juhu vo vidieckych a bohatých oblastiach ich v mnohých obvodoch porazili Liberálni demokrati. Počet liberálnych poslancov sa v týchto voľbách zvýšil 7-násobne.

Asi najväčším symbolom porážky konzervatívcov je prehra ich bývalej premiérky Liz Trussovej, ktorá stratila svoj obvod South West Norfolk. Konzervatívci ho považovali za jeden z najistejších a vôbec sa nečakalo, že by sa oň zviedol vážny súboj. Liz Trussová sa však stala obrovským symbolom amaterizmu konzervatívcov za posledné roky a práve ona svojou iba 45-dňovou vládou odštartovala ich strmý pád v prieskumoch.

O svoje kreslá však prišli aj ďalšie veľké konzervatívne mená vrátane ôsmich vysokopostavených ministrov. Patria medzi ne minister obrany Grant Shapps, ministerka školstva Gillian Keeganová, minister spravodlivosti Alex Chalk, ale aj hovorkyňa Dolnej Snemovne Penny Mordauntová, ktorá bola dlho považovaná za budúcu líderku Konzervatívnej strany. Svoje kreslo stratil aj známy poslanec a zástanca brexitu Jacob Rees-Mogg.

Rady konzervatívnych poslancov budú teraz natoľko zdecimované, že je otázne, kto by vôbec mohol byť ich novým lídrom. Stranu zároveň čaká veľká debata o tom, či by mala zostať v strede, ako to bolo doteraz, alebo sa, naopak, posunúť doprava a zabrániť ďalšiemu odlivu voličov k Reform UK.

V červenom predvolebnom ManchestriOslava diverzity, opustené kostoly a moslimskí kandidáti agitujúci za Gazu

Martin Leidenfrost

Víťaz Farage

Veľkým víťazom je práve strana Reform UK a jej líder Nigel Farage. Aj napriek tomu, že bude mať iba 4 kreslá, skončila na treťom mieste so 16,2 percenta hlasov, získala viac ako 6 miliónov voličov, a čo je pre ňu najpodstatnejšie, prístup k štedrému financovaniu z verejných zdrojov.

Silný výsledok Reform UK pripravil konzervatívcov o veľa kresiel, na mnohých miestach už konzervatívcov nahradila a skončila na druhom mieste za labouristami. 

Pre Faragea, ktorý výsledky svojej strany okomentoval slovami „vzbura proti establišmentu sa začína“, ide aj o veľkú osobnú výhru, keďže kreslo poslanca získal v týchto voľbách až na ôsmy pokus, prvýkrát kandidoval už v roku 1994.

Reform UK bola silná predovšetkým na východe Anglicka, kde vyhrala aj všetky svoje kreslá. Jej silný výsledok pripravil konzervatívcov o veľa kresiel, na mnohých miestach už Reform UK nahradila konzervatívcov a skončila na druhom mieste za labouristami.

Nigel Farage teraz chce aj vďaka prístupu k financovaniu vybudovať silnú stranu, ktorá by v roku 2029 mohla konzervatívcov nahradiť a byť hlavným vyzývateľom Labouristickej strany.

Proti trendu na kontinente

Veľkú Britániu v najbližších rokoch čaká na rozdiel od iných európskych krajín, ako je Francúzsko, stabilita. Výhra labouristov zároveň ide proti trendom vo zvyšku Európy, kde je ľavica dlhodobo na ústupe, čo sa potvrdilo aj v posledných voľbách do Európskeho parlamentu.

Tento vývoj však nie je ani tak zásluhou kvalitnej politiky a aktivity labouristov, ako katastrofálneho vládnutia konzervatívcov. Keir Starmer bol počas celej kampane nevýrazný a mnoho voličov ani nevie, čo labouristi chcú presadiť. 

Ako povedal dosluhujúci minister obrany Grant Shapps: „Nejde ani tak o to, že labouristi vyhrali tieto voľby, ale skôr o to, že ich konzervatívci prehrali.“