Macronov risk s predčasnými voľbami Bude novým francúzskym premiérom Jordan Bardella?

Výsledok eurovolieb potvrdil výrazný nárast podpory pre pravicu a radikálnu pravicu naprieč Európou. Nikde však nebol tento nárast podpory taký silný ako vo Francúzsku, kde Národné združenie Marine Le Penovej získalo viac ako 31 percent hlasov a oproti Macronovej koalícii obsadilo viac ako dvojnásobok kresiel. 

Táto obrovská výhra spôsobila politické zemetrasenie, ktoré Macrona prinútilo rozpustiť parlament a vyhlásiť nové voľby. Prvé kolo sa uskutoční už 30. júna a druhé o týždeň neskôr. Strany majú sotva týždeň na predloženie kandidátov a kampaň bude jedna z najkratších v histórii.

Marine Le Penová spolu so šéfom svojej eurokandidátky Jordanom Bardellom dlhodobo označovala eurovoľby za referendum o Macronovej vláde a mobilizovala tak nespokojných voličov. Obidvaja vyhlasovali, že v prípade zdrvujúceho víťazstva stratí Macron legitimitu vládnuť a mal by vyhlásiť predčasné parlamentné voľby. 

To sa aj stalo a Národné združenie tak môže po prvýkrát v histórii pomýšľať na výhru, čo by úplne zmenilo politickú mapu Francúzska.

Macron môže skončiť iba ako štatista

Rozpustenie parlamentu je vo Francúzsku v právomoci prezidenta. Zvyčajne sa využíva vtedy, keď prezident stratí podporu pre svoj program v parlamente. Týmto spôsobom sa snaží obnoviť svoju legislatívnu iniciatívu a opäť získať väčšinu. 

Pokiaľ Národné združenie získa absolútnu väčšinu poslancov a post premiéra, Macron už bude po zvyšok svojho volebného obdobia do roku 2027 iba papierovým prezidentom.

Ako však ukazuje história, predčasné voľby často priniesli neočakávané výsledky. De Gaulle a Mitterrand vyhlásili počas svojho výkonu funkcie predčasné voľby dvakrát, pričom v obidvoch boli úspešní a obnovili svoje väčšiny. 

Pravicový prezident Jacques Chirac v predčasných voľbách v roku 1997 však väčšinu stratil a musel až do roku 2002 „trpieť“ socialistického premiéra Lionela Jospina, s ktorým sa mu výrazne rozchádzali názory.

Podobný scenár ako v roku 1997 môže nastať už o mesiac. Macron tentoraz nevyhlásil voľby s cieľom získať väčšinu, pretože to už pri jeho vysokej nepopularite a mnohých prešľapoch nie je reálne. Dotlačila ho do tohto kroku neudržateľná politická situácia.

Pokiaľ však na začiatku júla vyhrá Národné združenie a získa absolútnu väčšinu poslancov a post premiéra, Macron už bude po zvyšok svojho volebného obdobia do roku 2027 iba papierovým prezidentom bez reálnej možnosti pretaviť svoju víziu do reality.

Rokovania v ľavom aj pravom tábore

Výsledok samotných volieb je však zatiaľ veľmi nejasný a je ťažké ho predpovedať. Francúzsko má väčšinový systém, kde sa 577 poslancov volí v jednomandátových obvodoch v dvoch kolách. Výsledok volieb teda bude okrem národných tém závisieť aj od lokálnych špecifík, podpory lokálnych starostov a poslancov. 

Významným faktorom bude aj to, aké široké koalície strany vytvoria a či sa jednotlivé bloky budú schopné zjednotiť za jedným kandidátom v každom obvode. Na francúzskej politickej scéne preto teraz prebiehajú veľké rokovania na ľavej a pravej strane politického spektra.

Macronov tábor je zatiaľ v stave ohromenia. Mnohí z prezidentových kľúčových spolupracovníkov zostali prekvapení z jeho rozhodnutia a nesúhlasia s rozpustením parlamentu, medzi inými aj samotná predsedníčka parlamentu Yaël Braunová-Pivetová. 

Macron zároveň už nemá veľmi priestor na rozšírenie svojej koalície, keďže konzervatívni Republikáni s ním odmietli uzavrieť akúkoľvek spoluprácu. Bude sa teda musieť spoliehať na tú istú koalíciu, ktorá mu však nezabezpečila absolútnu výhru ani v roku 2022. Podľa prvých prieskumov by jeho koalícia skončila až na treťom mieste s 19 percentami.

Macronov príhovor na SorboneVaroval pred úmrtím Európy a vyzval na veľké investície. Nevyvolal však veľkú pozornosť

Ján Cipár 

Rozbitá ľavica už avizovala dohodu

Veľkou otázkou je zjednotenie ľavice. Tá išla do parlamentných volieb v roku 2022 zjednotená pod značkou NUPES. Táto koalícia sa však rozpadla v posledných mesiacoch z dôvodu hlbokých nezhôd vo veci označenia Hamasu ako teroristickej organizácie a postoju k Izraelu.

Ako ukazujú posledné správy, ľavicové strany sa dohodli ísť spolu, avšak hlboké nezhody medzi nimi pretrvávajú. Strany ako Zelení, radikálne ľavicové Nepoddajné Francúzsko, socialisti, komunisti a ďalší postavia v každom obvode jedného kandidáta, neexistuje však zhoda na spoločnom kandidátovi na premiéra.

Kým socialisti navrhujú bývalého šéfa odborov Laurenta Bergera, Nepoddajné Francúzsko tento návrh odmieta.

Mnohí kľúčoví ľudia na ľavej časti politického spektra, ako bývalý premiér Bernard Cazeneuve, zároveň doteraz odmietali akúkoľvek spoluprácu s Nepoddajným Francúzskom a jeho lídrom Jeanom Lucom Mélenchonom, ktorého obviňovali z antisemitizmu.

Aj napriek relatívne vysokým preferenciám (22 percent) tak pre nezhody môže byť výsledok ľavice horší.

Lepenovci rokujú so Zemmourovou stranou

Všetky oči sa však momentálne upierajú na Národné združenie a ochotu menších pravicových strán zjednotiť sa. Práve v tejto časti politického spektra sa rozhoduje o budúcnosti Francúzska. 

Národné združenie zatiaľ odmieta vytvorenie formálnej volebnej koalície. Pokiaľ by však nakoniec prišlo k spolupráci, Francúzsko môže mať jednu z najkonzervatívnejších vlád vo svojej histórii.

Národné združenie síce jednoznačne v prieskumoch vedie s podporou okolo 34 percent, avšak pokiaľ by sa iné strany proti nemu spojili ako v minulosti, v druhom kole môže stratiť cenné poslanecké kreslá. Aj preto momentálne prebiehajú rokovania medzi Národným združením, stranou Reconquête Érica Zemmoura a konzervatívnymi Republikánmi.

Ide o zaujímavý vývoj, keďže Republikáni desiatky rokov odmietali podobnú alianciu a rozmýšľajú o nej až teraz, keď v prieskumoch klesajú a v eurovoľbách získali len 7,3 % hlasov. Republikánom však týmto krokom hrozí rozpad, keďže časť členov nesúhlasiacich s Marine Le Penovou pravdepodobne odíde k Macronovi.

Národné združenie zatiaľ odmieta vytvorenie formálnej volebnej koalície a chce sa skôr zhodnúť na podpore individuálnych kandidátov. Obáva sa totiž, že ucelené bloky poslancov z iných strán by mu komplikovali vládnutie. Pokiaľ by však nakoniec prišlo k spolupráci, Francúzsko môže mať jednu z najkonzervatívnejších vlád vo svojej histórii.

Po voľbách hrozí vzbura ulice

V prípade výhry Národného združenia a jeho partnerov by sa stal budúcim premiérom iba 28-ročný Jordan Bardella, ktorý zabezpečil tohtotýždňový skvelý výsledok strany v eurovoľbách. Ide o politický talent, ktorému Marine Le Penová už prenechala vedenie strany a ktorý dokáže osloviť široké masy voličov. 

Stoja však pred ním veľké výzvy. Okrem nutnosti vyhrať nadchádzajúce voľby si bude musieť udržiavať dobrý pracovný vzťah s Marine Le Penovou. 

Podľa niektorých prieskumov je totiž už populárnejší ako ona sama a mnohí ho vidia ako budúceho prezidentského kandidáta. Kandidátkou strany by však mala byť v roku 2027 Marine Le Penová a ich prípadný vnútrostranícky súboj by pravdepodobne stále vyšiel v jej prospech, čo by vyústilo do konca jeho politickej kariéry.

Francúzsko teraz čakajú neisté časy. Buď sa v premiérskom kresle ocitne Jordan Bardella, čo by znamenalo neustále konflikty medzi ním a Macronom, alebo nebude mať v parlamente absolútnu väčšinu nikto, čo by zase predĺžilo neistotu a chaos.

Vo francúzskych mestách navyše teraz znovu prebiehajú rozsiahle protesty radikálnej ľavice, ktorá chce akýmkoľvek spôsobom zabrániť nástupu Národného združenia. V prípade jeho výhry sa demonštrácie určite stanú masovými.