Medzi porazených vo voľbách do Európskeho parlamentu patria aj konzervatívci – KDH, Kresťanská únia aj Kuffovci. Napriek vyššej účasti na eurovoľbách strany volilo o 10-tisíc voličov menej.
V roku 2019 strany KDH, KÚ a KDŽP Štefana Kuffu pri účasti necelých 23 percent spoločne získali 153 936 hlasov. Tentokrát strany KDH, KÚ a SNS, za ktorú kandidovali aj Kuffovci, volilo 143 017 voličov.
Porovnávať voličskú popularitu kandidátov jednotlivých strán vzhľadom na ich rozdielny výsledok v súčasných a minulých voľbách nie je celkom presné, počet krúžkov pre daných kandidátov však istý trend predsa len predznamenáva.
KDH v tohtoročných eurovoľbách získalo o 10-tisíc voličov viac ako v roku 2019 (dokopy 105-tisíc hlasov), v dôsledku výrazne vyššej účasti to však hnutiu stačilo iba na jedného europoslanca.
Záujmy kresťanských demokratov bude v Bruseli hájiť už iba súčasná europoslankyňa Miriam Lexmann, jej kolega Ivan Štefanec po desiatich rokoch v europarlamente končí.
Europoslankyňa Lexmann si však preferenčne polepšila. Zatiaľ čo v roku 2019 dostala z druhého miesta na kandidátke 27 833 prednostných hlasov, tentoraz ju už ako jednotku krúžkovalo 58-tisíc voličov.

Ivan Štefanec, bývalý politik SDKÚ, ktorý bol naposledy jednotkou KDH, bude jej náhradníkom.
Hoci Štefanec po piatich rokoch v Bruseli prišiel o 12-tisíc voličov, so ziskom 21 586 preferenčných krúžkov o rovných 230 hlasov prekrúžkoval aj súčasnú dvojku, exministra spravodlivosti a nového podpredsedu KDH Viliama Karasa.
Štefanec sa na druhé miesto posunul z pozície štvorky, ktorú dostal na základe hlasovania členov rady KDH, ktorí ho dodatočne navrhli na kandidátku počas zasadnutia.
V pôvodnom návrhu eurokandidátky pre nesúlad s hnutím pri viacerých hlasovaniach v Bruseli nefiguroval. V minulosti napríklad hlasoval za Istanbulský dohovor, ktorý KDH dlhodobo kritizuje.

Viliam Karas a Ivan Štefanec. Foto: Postoj, FB I. Š.
Za KDH kandidoval aj bývalý europoslanec OĽaNO Branislav Škripek, ktorého tentoraz na volebnej listine kresťanských demokratov volilo 10-tisíc ľudí. Pred piatimi rokmi pritom na kandidátke Kresťanskej únie predbehol jednotku Annu Záborskú o viac ako šesťtisíc hlasov a získal 27-tisíc krúžkov.
Kresťanská únia Anny Záborskej v sobotu zažila debakel. KÚ vznikla práve pred minulými eurovoľbami, keď KDH nedovolilo Záborskej štvrtýkrát kandidovať do bruselského parlamentu. Kresťanská únia vtedy získala 3,85 percenta hlasov, volilo ju necelých 38-tisíc voličov.
Strana si sľubovala zopakovať minimálne rovnaký úspech aj s lídrom Milanom Krajinakom, ktorý len koncom januára tohto roka odišiel z hnutia Sme rodina Borisa Kollára, aby bol už v marci lídrom kandidátky Kresťanskej únie.

Svoje rozhodnutie vtedy zdôvodňoval aj krokom KDH podporiť Ivana Korčoka už v prvom kole prezidentských volieb, ako aj opätovnou kandidatúrou Ivana Štefanca do europarlamentu. Exminister práce tvrdil, že konzervatívnejším voličom na Slovensku treba ponúknuť inú alternatívu.
„Nebudeme podržtaškou Bruselu, progresívcom ani Ficovej vláde,“ vyhlásil Krajniak.
KÚ s jeho vedením aj napriek vyššej účasti vo voľbách získala len 9313 hlasov, za päť rokov tak prišla o takmer 30-tisíc voličov.
Krajniakovi sa podarilo predbehnúť Mariana Kotlebu s jeho ĽSNS, o štyritisíc hlasov ho však predstihol politológ Ján Baránek so svojou stranou Zdravý rozum.

Ján Baránek. Zdroj fotografie: hzdravyrozum.info
Sám Krajniak dostal len necelých 6500 preferenčných hlasov. Jeho dvojka Michal Považan, dlhoročný Záborskej spolupracovník, získal 1559 krúžkov, teda o tristo menej, ako keď pred piatimi rokmi kandidoval ako osmička za KDH.
„Nedopadlo to tak, ako sme dúfali, ale život ide ďalej. Gratulujem víťazom. Nech sa Slovensku darí!“ napísal Krajniak po neúspechu na sociálnej sieti.
Či bude v spolupráci s Kresťanskou úniou pokračovať aj po neúspešných eurovoľbách, zatiaľ nie je jasné.
Pred piatimi rokmi kandidovala do Európskeho parlamentu aj strana Kresťanská demokracia – Život a prosperita (KDŽP) vtedajšieho predsedu Štefana Kuffu, dnes štátneho tajomníka na ministerstve životného prostredia u Tomáša Tarabu.
KDŽP si v roku 2019 získala 20-tisíc voličov, teda o osemtisíc hlasov menej ako v roku 2024 SNS Andreja Danka, za ktorú Štefan Kuffa opäť kandidoval do Bruselu.
No zatiaľ čo Kuffovi pred piatimi rokmi dalo prednostný hlas 14 416 ľudí, tentoraz získal len tritisíc hlasov. Platí to aj pre jeho syna Filipa Kuffu, druhého štátneho tajomníka na envirorezorte, ktorý oslovil 3565 voličov, no naposledy to bolo o 2200 ľudí viac.
Kuffovcom tak očividne nepomohla ani predvolebná výzva kňaza Mariána Kuffu, ktorého video s názvom Vyjadrenie k eurovoľbám malo v sobotu viac ako 16-tisíc pozretí.

Kuffa zrejme nezabral ani v prípade kandidátky SNS Romany Tabák, ktorá do eurovolieb kandidovala zo šiesteho miesta.
V posledných mesiacoch sa viackrát na sociálnych sieťach prezentovala ako veriaca a konzervatívna politička, hoci jej konkrétne kroky z nedávnej minulosti boli presne opačné.
Tabák tesne pred moratóriom zavítala k farárovi Kuffovi do Žakoviec a spolu s ním v priestore kostola nahrala video, v ktorom ju podporil. I keď v sobotu večer si video na jej Facebooku pozrelo iba 6700 ľudí, video prezdieľala stránka Verím v Boha, kde malo viac ako 180-tisíc pozretí.
Napriek tomu Tabák získala len 2954 hlasov a skončila spomedzi kandidátov neúspešnej SNS až na šiestom mieste.
Politička SNS po neúspechu na sociálnej sieti zverejnila fotku s bývalou europoslankyňou Janou Žitňanskou (dnes Demokrati), ku ktorej napísala: „A zapamätajte si, nie všetko, čo si prajete a po čom túžite, je pre vás dobré. Pred rokmi: Manžela europoslankyne zrazilo v Bruseli na priechode pre chodcov auto a zomrel. Dostať sa do europarlamentu nie je len výhra. Všetko má svoje plusy aj mínusy,“ čím reagovala na smrť Roberta Žitňanského, manžela Žitňanskej, ktorý zomrel na následky autonehody.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.