Podľa neoficiálnych výsledkov by sa do parlamentu mohlo dostať päť strán – PS, Smer, Republika, Hlas a KDH.
Predbežné výsledky eurovolieb podľa denníka SME prisudzujú víťazstvo Progresívnemu Slovensku so ziskom 27,8 percenta hlasov, druhý Smer by mal získať 24,7 percenta.
Zisk hnutia Republika sa bude pohybovať na 12 a pol percentách a Hlas spoločne s KDH získa 7,2 percenta hlasov.
PS by v prepočte na mandáty malo získať 6 europoslaneckých kresiel, Smer 5, Republika 2 a KDH s Hlasom by mali mať jedného europoslanca.
SaS Richarda Sulíka by spolu s hnutím Slovensko Igora Matoviča z europarlamentu vypadli. Kvórum piatich percent sa nepodarilo prekročiť ani SNS, Demokratom či Maďarskej aliancii.
Pozreli sme sa na to, ktorí europoslanci by sa mali prebojovať do Bruselu.
Slovenskí progresívci by mali eurovoľby vyhrať a získať až šiestich europoslancov, teda o dvoch viac ako naposledy, keď kandidovali v koalícii so Spolu Miroslava Beblavého.
V Bruseli bude PS zastupovať:
.jpg)
Martin Hojsík, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Ľudovít Ódor, Ľubica Karvašová, Lucia Yar a Michal Wiezik. Zdroj foto: FB/PS
Voličov okrem niekdajšieho viceguvernéra Národnej banky Slovenska a expremiéra prezidentkinej vlády Ľudovíta Ódora oslovila aj diplomatka Ľubica Karvašová, ktorá počas posledných štyroch rokov pracovala ako poradkyňa pre záležitosti Európskej únie pre premiérov Igora Matoviča, Eduarda Hegera aj Ľudovíta Ódora.
Karvašová je vnučkou Imricha Karvaša, prvého guvernéra NBS v časoch druhej svetovej vojny, ktorý pomohol financovať Slovenské národné povstanie. V rokoch 2015 až 2020 bola na Stálom zastúpení Slovenska pri Európskej únii.

Post europoslanca obhájili Martin Hojsík a Michal Wiezik, ktorí sa venujú najmä zelenej agende. Po odchode Michala Šimečku do Národnej rady Slovenskej republiky Hojsík prevzal post podpredsedu europarlamentu. V minulosti roky pôsobil v Greenpeace.
Do hlavného mesta EÚ sa dostala aj bývalá moderátorka a redaktorka televízie Markíza Veronika Cifrová Ostrihoňová, ktorá bola naposledy tvárou relácie Silná zostava na RTVS. Kandidátka PS s číslom štyri označila potraty za základné ženské právo a chce, aby bolo garantované na európskej úrovni. Na sociálnej sieti Instagram ju sleduje viac ako 200-tisíc ľudí.
Okrem Cifrovej Ostrihoňovej bude progresívcov zastupovať aj ďalšia bývalá novinárka spravodajského portálu o dianí na európskej pôde EurActiv.sk Lucia Yar, ktorá je tiež odborníčkou na Turecko. Okrem toho sa venuje aj rodovej rovnosti.
Yar sa spolu s Karvašovou, Hojsíkom a Wiezikom pred voľbami zaviazala, že bude v Bruseli podporovať LGBTI organizácie z európskych peňazí a šíriť ich agendu.

Smer napriek atentátu na premiéra Roberta Fica eurovoľby podľa predbežných výsledkov nevyhral. Za progresívcami skončil druhý o tri percentuálne body, čo vo výsledku znamená o jedného europoslanca menej. Napriek tomu Smer po posledných eurovoľbách posilnil. Kým v roku 2019 získal troch europoslancov, tentoraz budú piati.
Za Smer sa do europarlamentu dostane:

Erik Kaliňák, Ľuboš Blaha, Monika Beňová, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová. Reprofoto: YoutTube strany Smer
Monika Beňová a Katarína Roth Neveďalová tak obhájili svoj post europoslankyne. Uspeli aj dvojka a trojka kandidátky Ľuboš Blaha a Erik Kaliňák. Podpredseda Národnej rady a Smeru Blaha spolu so šéfom premiérových poradcov Kaliňákom by sa mali vzdať svojho mandátu v slovenskom parlamente.
Obaja tvrdia, že v Bruseli nebudú zastupovať „dúhovú ľavicu“, pritom práve europoslanci Smeru v minulom roku zahlasovali za Istanbulský dohovor. Roth Neveďalová bola trikrát podpredsedníčkou európskych socialistov. Po návrate do európskych poslaneckých lavíc v roku 2023 pre portál euractiv.sk povedala aj to, že registrované partnerstvá mali byť uzákonené už dávno a Smeru neprekážajú.

Okrem straníkov Smeru uspela aj právnička Judita Laššáková, ktorá bola v čase covidu silným hlasom protipandemických opatrení. Pôsobila aj ako asistentka europoslanca Miroslava Radačovského, ktorý sa v minulosti dostal do Bruselu na kandidátke ĽSNS. Tentokrát neuspel.
Pred septembrovými voľbami Laššáková kampaňovala s terajším poslancom Smeru Tiborom Gašparom. Predtým za zúčastňovala aj na protestoch vtedy ešte opozičného Smeru. Laššáková dlhodobo spolupracuje s antisemitom Danielom Bombicom, známym pod prezývkou Danny Kollar, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač. Moderovala tiež diskusie na Infovojne.
S odstupom skončila vo voľbách podľa neoficiálnych výsledkov strana Republika europoslanca Milana Uhríka. Okrem predsedu strany sa do parlamentu dostane aj exposlanec Milan Mazurek.
Mazurek bol v roku 2019 vôbec prvým poslancom, ktorého súd zbavil mandátu na základe úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia. Dôvodom boli jeho rasistické výroky o Rómoch.
Známy je aj Mazurekov facebookový status, v ktorom tvrdil, že sa o nacistickom zločincovi Adolfovi Hitlerovi učia „samé klamstvá“. „Neobhajujem žiadny režim, ale o tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o šiestich miliónoch a mydlách zo Židov,“ napísal na Facebooku.
Republike sa tak podarilo zopakovať úspech ĽSNS Mariana Kotlebu spred piatich rokov, keď sa Uhrík dostal do europarlamentu po prvýkrát.

Štvrtý skončil Hlas, ktorý nakoniec získa len jeden europoslanecký mandát. Hoci bol lídrom kandidátky nitriansky župan a poslanec Hlasu Branislav Becík, z dvojky ho prekrúžkoval Branislav Ondruš, štátny tajomník ministerstva práce u Erika Tomáša.
Ondruš je bývalý novinár, pôsobil v televízii JOJ aj Markíza. Pred Hlasom bol exposlancom Smeru a ešte predtým bývalým podpredsedom SDĽ. Je tiež členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.
Posledná zo strán, ktoré sa dostali do europarlamentu, je KDH. V eurovoľbách kandidovali obaja súčasní europoslanci. Miriam Lexmann viedla kandidátku z prvého miesta a Ivan Štefanec dostal od vedenia kresťanských demokratov štvrté. Post obhájila len Lexmann.
Konkurenciou KDH bola Kresťanská únia, na ktorej čele stal odídenec od Borisa Kollára Milan Krajniak. Podľa neoficiálnych výsledkov však strana Anny Záborskej nedosiahla ani percento hlasov a dostala výrazne menej hlasov než v eurovoľbách pred piatimi rokmi.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.