Politici, po ktorých strieľali Premiéri Japonska, Švédska či Izraela streľbám podľahli. Atentátu čelil aj pápež

Premiéra Roberta Fica postrelili po výjazdovom rokovaní vlády v Handlovej. Previezli ho do nemocnice. Výstrely padli pred domom kultúry, keď prišiel medzi ľudí, podľa úradu vlády je jeho stav vážny.

Nejde o prvý útok na politika ani premiéra. Prinášame prehľad útokov na vysokopostavených politikov za posledných 50 rokov.

Naposledy bol terčom atentátu expremiér Japonska

V júli 2022 podľahol zraneniam útoku bývalý japonský premiér Šinzó Abe. Útočník ho postrelil pri politickej kampani v meste Nara krátko pred voľbami. Abe bol najdlhšie slúžiacim premiérom a zároveň lídrom jednej z najsilnejších strán v krajine. 

Šesťdesiatsedemročného premiéra zasiahli dva výstrely. Útočníkom bol 41-ročný Tecuja Jamagami, ktorý strieľal z podomácky vyrobenej zbrane. Išlo o bývalého člena japonských námorných síl, v ktorých slúžil tri roky a následne ho prepustili.

Šinzó Abe. Foto: TASR/AP

Šinzó Abe utrpel hlboké zranenia na pravej strane krku a aj ranu, ktorá zasiahla jeho srdce. Abe začal krvácať, skolaboval a museli ho previezť do nemocnice. Napriek snahám doktorov a množstvu krvných transfúzií sa ho už nepodarilo zachrániť.

Príčinou úmrtia bolo podľa jedného z lekárov vykrvácanie.

Japonský expremiér Abe nemal byť údajne terčom útoku. Atentátnik chcel vraj zabiť vodcu náboženskej skupiny. Vypovedal, že nenávidel istú náboženskú skupinu a skutok spáchal, lebo sa domnieval, že Abe bol na túto organizáciu napojený. 

V Japonsku sa po čine rozprúdila diskusia o tom, ako mohlo k útoku dôjsť a prečo mu členovia Abeho ochranky nedokázali zabrániť. 

Atentát na premiéraRoberta Fica postrelili v Handlovej po rokovaní vlády, je v ohrození života

Kolektív autorov

Dve strely stáli život aj srbského premiéra

Obeťou atentátu sa stal v roku 2003 aj srbský premiér Zoran Djindič. Toho snajper postrelil vo dvore vládnej budovy, odkiaľ mal odcestovať. Jedna strela ho zasiahla do žalúdka, druhá do chrbta. Srbského premiéra následne operovali, nakoniec však zraneniam podľahol. Mal 50 rokov.

Hneď v deň atentátu vyhlásila srbská prezidentka v krajine výnimočný stav, ktorý trval viac ako mesiac.

Zoran Djindič. Foto: Wikipedia

Štyri roky po vražde súd odsúdil 12 obžalovaných, pričom väčšina z nich patrila k mafiánskej skupine Zemunský klan. Milorad Ulemek, ktorý atentát zorganizoval, a Zvezdan Jovanovič, ktorý ho vykonal, boli odsúdení na štyridsať rokov.

Ich údajným cieľom bolo vyvolať chaos a zabrániť boju proti organizovanému zločinu. Vynesenie rozsudku však nerozptýlilo pochybnosti o tom, kto bol reálnym objednávateľom vraždy.

Útok na švédskeho premiéra dodnes neuzavreli

Vo februári 1986 spáchali atentát aj na populárneho švédskeho premiéra Olofa Palmeho, označovaného za jedného z najvplyvnejších švédskych politikov 20. storočia. Švédskeho premiéra, ktorý bol lídrom švédskej sociálnodemokratickej strany, mohli občania často stretnúť v uliciach Štokholmu bez ochranky, ktorú odmietal. Krajinu viedol 11 rokov.

K atentátu na Palmeho došlo uprostred noci, keď sa spolu s manželkou Lisbeth vracal z kina domov. K manželom pristúpil zozadu muž v tmavom kabáte. Po jednom výstrele prišiel o život Palme, ďalší zranil jeho manželku.

Olof Palme. Foto: TASR/AP

Vražda nebola dodnes vyšetrená, hoci polícia vypočula tisíce ľudí a k atentátu sa priznalo až 130 osôb. Medzi teóriami spojenými s atentátom bolo zapojenie americkej CIA či aj sprisahanie tajných služieb iných štátov. 

Švédi dnes z vraždy podozrievajú Stiga Engströma, ktorého polícia až do roku 2017 považovala za kľúčového svedka, hoci spĺňal opis vraha. Bol aj členom streleckého klubu a patril k odporcom premiéra Palmeho.

Napriek tomu, že polícii stále chýba dôkaz, ktorý by Engströma spojil so strelnou zbraňou, polícia ho už stíhať nebude. V roku 2000 spáchal samovraždu. Premiér Palme bol ostrým kritikom Spojených štátov aj Sovietskeho zväzu, kritizoval aj sovietsku inváziu do Československa.

Terčom atentátu bola aj tvár izraelsko-palestínskeho zblíženia 

Streľba ukončila život aj izraelskému premiérovi. Jicchak Rabin bol jednou z hlavných tvárí izraelsko-palestínskeho zblíženia v 90. rokoch. Premiérom Izraela bol v rokoch 1974 až 1977 a 1992 až 1995.

V roku 1993 si v Bielom dome podal ruku s predsedom Organizácie za oslobodenie Palestíny Jásirom Arafatom, čím spečatili podobu obmedzenej palestínskej samosprávy.

Jicchak Rabin si podáva ruku s palestínskym prezidentom Jásirom Arafatom za účasti Billa Clintona. Foto: TASR/AP

Tento mierový proces ho však stál život. Jeho druhé funkčné obdobie bolo totiž násilne ukončené, keď ho na mierovej demonštrácii v roku 1995 zastrelil radikálny pravicový ortodoxný žid Jigal Amier.

Atentátnik chcel týmto činom zastaviť mierový proces medzi Izraelom a Palestínou. Na súde sa vyjadril, že konal v súlade so židovským právom Halacha. Neskôr sa tiež zistilo, že niektorí radikálni rabíni obvinili Rabina z najťažších halachických obvinení a atentátnik sa nimi inšpiroval.

Vražda Rabina šokovala nielen Izraelčanov, ale aj Palestínčanov a celý svet. Na námestí Izraelských kráľov, kde sa konala aj osudná mierová demonštrácia, sa schádzali státisíce najmä mladých Izraelčanov, ktorí prišli vzdať Rabinovi hold.

Kto je muž, ktorý postrelil premiéra FicaSpisovateľ z Levíc hlásal, že odmieta násilie. Ako SBS-kár sa raz vrátil z práce dobitý

Adam Takáč

Atentátnici mierili aj na premiérov Libanonu a Arménska

Útoku extrémistov podľahli na Blízkom východe okrem izraelského premiéra aj ďalší lídri.

V roku 2005 zabila libanonského premiéra Rafíka Haríriho nastražená bomba v Bejrúte. Výbuch zasiahol kolónu vozov a poškodil aj viacero okolitých budov.

Rafík Haríri. Foto: Wikipedia

To, kto bol reálnym páchateľom, bolo predmetom dlhoročných vyšetrovaní. Spočiatku sa hovorilo o prepojení na sýrsku vládu, neskôr sa spomínala účasť Hizballáhu, ten zasa obvinil Izrael. Špeciálny libanonský tribunál nakoniec symbolicky odsúdil troch podporovateľov Hizballáhu, tí totiž na súde neboli prítomní.

Šesť rokov predtým atentátnici zastrelili aj arménskeho premiéra. Vazgen Sarkisjan sa stal premiérom Arménska v roku 1999, no už o pár mesiacov neskôr bol spolu s inými politikmi zastrelený pri rokovaní v budove parlamentu. Piati atentátnici zranili ďalších asi 30 osôb.

Skupina atentátnikov vyhlásila, že sa snažila o štátny prevrat, a svoj čin označila za potrebný pre dobro krajiny. Budovu parlamentu obsadili do nasledujúceho dňa, keď sa vzdali. Po atentáte odstúpili viacerí ministri, krajinu na niekoľko mesiacov zachvátil chaos.

Postrelili aj amerického prezidenta či pápeža Jána Pavla II.

Okrem premiérov čelili útokom aj viacerí prezidenti. Medzi najznámejšie útoky patrí atentát z roku 1963 na amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho v texaskom Dallase. Päť rokov potom podľahol následkom streľby pri atentáte aj Kennedyho brat Robert, ktorý kandidoval na prezidenta.

V roku 1968 zomrel pri útoku aj americký bojovník za práva černochov Martin Luther King. Pred 43 rokmi spáchali na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne atentát aj na pápeža Jána Pavla II. Atentátnik Ali Ağca patril k teroristickej skupine Siví vlci. Ihneď po výstreloch sa snažil z miesta utiecť, ale zatkli ho vďaka tomu, že ho zastavila rehoľná sestra.

Atentátnik Mehmet Ali Ağca strieľa na pápeža Jána Pavla II. Foto: TASR/AP

O život prišiel po atentáte na predvolebnom zhromaždení v roku 1999 aj indický politik a bývalý premiér Radžív Gándhí. V roku 1984 zastrelili indickú premiérku Indiru Gándhíovú dvaja príslušníci jej ochranky a v januári 1948 zastrelil náboženský extrémista aj zakladateľa nezávislej Indie Mahátmá Gándhího v hlavnom meste Dillí.

V septembri 2003 zomrela na následky bodných a rezných zranení švédska ministerka zahraničných vecí Anna Lindhová. Napadol ju 26-ročný Švéd srbského pôvodu. V máji 2002 pri atentáte podľahol streľbe aj holandský ultrapravicový politik Pim Fortuyn. V roku 2016 zavraždili pre politické názory aj britskú labouristickú političku Jo Coxovú. V roku 2019 dobodali poľského starostu mesta Gdansk Paweła Bogdana Adamowicza.

V júni 2021 komando kolumbijských žoldnierov zavraždilo aj prezidenta Haiti Jovenela Moiseho. Len pár dní dozadu sa stal obeťou útoku aj nemecký sociálnodemokratický europoslanec SPD Matthias Ecke.