Mohutný moravský výsadok v novej českej vláde

Nový český premiér Petr Fiala má už vládu poskladanú a Morava to v nej valcuje vo veľkom.

Český časopis Reflex si na novej vláde, ktorú zostavila koalícia Spolu a PirStan, všimol zaujímavú vec. Česká republika mala doteraz dvanásť premiérov, ale zatiaľ žiadneho Brňana, teda človeka, ktorý by sa narodil, ale aj kariérne pôsobil najmä v Brne.

Možno je to trochu zvláštne vzhľadom na význam moravskej metropoly, ale Reflex zaregistroval ešte zaujímavejšiu vec. Po prvýkrát v počte ministrov tentoraz Morava a Sliezsko prevalcujú „českú“ časť štátu. „Nečeských“ ministrov bude vo vláde celkovo desať.

A nemyslí sa tým len to, že politici, ktorí už dlhé roky žijú v Prahe, sa na Morave narodili a už tam chodia iba na návštevu príbuzných či na hroby predkov. Naopak, viacerí stále žijú na Morave, dokonca v menších obciach či mestách a do Prahy budú len dochádzať.

Začnime zhora. Sliezsko síce teraz nevyslalo do vlády silnú zostavu ako v čase premiéra Topolánka či Nečasa, ale bude mať dôležitého ministra financií, lebo Zbyněk Stanjura je z Opavy, kde bol aj primátorom.

Vodca lidovcov Marian Jurečka žije a hospodári v Olomouckom kraji, konkrétne v Rokytnici na Přerovsku. Nový minister školstva Petr Gazdík pochádza z obce Suchá Loz, ktorá dnes patrí k Zlínskemu kraju, ale historicky patrila k južnej Morave.

Avizovaná ministerka životného  prostredia žije v Ratíškoviciach na Břeclavsku a nový šéf rezortu poľnohospodárstva Zdeněk Nekula je starostom Tešetíc na Znojemsku. Budúci hlavný vládny legislatívec Michal Šalomoun zase žije v Třebíči (vzdialenosť od Brna 56 km).

Fialova vláda teda určite nie je pragocentrická. Aj prvý podpredseda vlády Vít Rakušan žije mimo Prahy, konkrétne v Kolíne, kde bol starostom. Fialova vláda vďaka tomu môže mať autentický vzťah k regiónom, ktorý nebude musieť predstierať spanilými jazdami za hranice Prahy.

Ak by sme sa týmto regionálnym okom pozreli na slovenskú vládu, je to dosť tristný pohľad. Z východu neprišiel do vlády žiadny človek, ak nepočítame drobný detail, že Vladimír Lengvarský sa narodil v Levoči (echtovní východniari Levoču ani za východ nepovažujú, lebo to je Spiš, osobitná kapitola).

Regionálne si Lengvarského priraďujeme skôr k Ružomberku, kde pôsobil. Ale aj to je fajn, že prišiel do Bratislavy aspoň z Liptova a nie z Palisád či Dúbravky. A na východ od Levoče už v tejto vláde tráva nerastie.

Lebo inak sú vo vláde najmä ľudia, ktorí sú buď rodákmi z Bratislavy (Heger, Sulík, Doležal, Mikulec, Budaj, Milanová), alebo tu dlhodobo žijú a korene so svojimi rodnými mestami sú slabšie či žiadne.

Ako-tak je v tomto smere teda zastúpené stredné Slovensko – Remišová pochádza zo Žiliny, Štefan Holý sa narodil a vyrastal v Novej Bani, z Prievidze pochádza Milan Krajniak, z Nitry Jaroslav Naď, Ivan Korčok je z Banskej Bystrice. Gröhling sa narodil v Partizánskom a Mária Kolíková v Dunajskej Strede.

No v podstate jediný člen vlády (okrem Lengvarského), ktorý sa hrdo hlási k tomu, že ani dnes nie je Bratislavčan, je Igor Matovič. Ten si ponechal aj kúsok trnavského prízvuku, aby o tom nebolo pochýb. Inak sú už všetci členovia vlády domestikovaní Bratislavčania. Ospravedlňujem sa vopred, ak sa tak niekto ešte celkom necíti.

Človeku to pri pohľade na českú vládu, ktorú vlastne tvoria z väčšej časti „východniari“, teda ľudia z východu Českej republiky, napadne rýchlo.

Ako je možné, že v súčasnej slovenskej vláde nie je žiadny človek z východu? A teda nemyslíme teraz len človeka, ktorý sa kedysi dávno v tomto meste narodil, ale ktorý tam žije, má tam príbuzných, priateľov, kolegov.

Ktovie, či slabšie výsledky tejto vlády nie sú len v pandémii, ale aj v holom fakte, že v nej niet skutočných východniarov. Lebo východ je tak trochu štát v štáte, a keď ho v Bratislave nikto nezastupuje, tak to môže byť aj problém.

Napríklad aj pri tom očkovaní, do ktorého sa východniarom nechce. Tobôž, keď ich presvedčujú iba Bratislavčania či jeden Trnavčan a jeden domestikovaný Ružomberčan!