KAUZA: Pedofília a nedôslednosť médií

Rešpektovaný denník New York Times vo svojom vydaní z 24.3. obvinil pápeža Benedikta XVI., že ešte ako kardinál vedome ututlal prípad pedofilného kňaza americkej diecézy. New York Times však zavádza. Ako navyše upozorňuje portál českej sekcie Vatikánskeho rozhlasu, usvedčujú ho z toho práve tie dokumenty, ktoré denník na svojej internetovej stránke sebavedomo zverejnil.

New York Times v článku opísal príbeh Lawrenca Murphyho, bývalého kňaza americkej diecézy Milwaukee, v rokoch 1950-1974 pracujúceho v škole pre nepočujúce a hluchonemé deti. Informácie o prešetrovaní jeho prípadu, ktoré potvrdilo Murphyho zneužívanie chlapcov, sa v roku 1996 dostali do Kongregácie pre náuku viery vo Vatikáne. New York Times napísal, že Kongregácia pod vedením kardinála Ratzingera sa po tom, čo Murphy poslal Ratzingerovi osobný list, odmietla prípadom rázne zaoberať, a nič neurobila, Murphy podľa denníka nebol nijako penalizovaný a jeho prípad Cirkev naopak ututlala. Prípad prebrali takmer všetky svetové médiá a palcovými titulkami ho patrične zdôraznili. Podstatu problému pedofílie však skresľujú.

New York Times zavádza

Ako tvrdili aj americké noviny, Murphyho prípad prešetrovala v roku 1974 americká polícia, tá ale jeho vinu nenašla. Z dokumentov naopak vyplýva, že práve Murphyho biskup ho napriek neúspechu policajného vyšetrovania zo školy hneď odvolal a ten následne žil v ústraní v inej diecéze so svojou matkou, kde občas pastoračne vypomáhal tamojšiemu kňazovi. V 90-tych rokoch po narastaní pedofilných škandálov jeho prípad americká Cirkev otvorila, a Murphy sa pred komisiou zriadenou biskupom v roku 1993 priznal k 19 prípadom zneužívania. Následne biskup inicioval aj proces, ktorý mal Murphyho prepustiť z duchovného stavu a prijal opatrenia na nápravu a pomoc Murphyho obetiam. Z dokumentov vyplýva, že po Murphyho liste do Vatikánu, v ktorom vyjadril ľútosť a prosil o odpustenie a zastavenie kanonického procesu, rozhodla v máji 1998 Disciplinárna komisia Kongregácie pre náuku viery (menovite kardinál Bertone) zatiaľ neuložiť Murphymu trest odňatia kňazstva, vzhľadom na jeho vysoký vek, chatrné zdravie (Murphy v septembri toho istého roku nakoniec zomrel) a taktiež na obtiažnosť presnej rekonštrukcie prípadov po viac ako 30-tich rokoch, a uložila mu povinnosť preukázania skutočného pokánia a ľútosti, inak bude kňazstva zbavený. Teda po neúspechu americkej polície práve cirkevné vyšetrovania prišli na Murphyho vinu, hoci žiaľ až v čase, keď už bolo neskoro.

K téme:
Prípad pedofila Kiesleho
Ján Duda: Riešenie pedofílie bolo v kompetencii biskupa
Zdieľať

New York Times ďalej Cirkvi vyčíta, že „traja po sebe nasledujúci biskupi Wisconsinu vedeli o prípadoch zneužívania, ale civilným úradom to neohlásili“. Dokumenty však nepotvrdzujú preukázateľnosť Murphyho viny hneď v začiatkoch, spomínané policajné vyšetrovanie v r. 1974 na nič neprišlo. Vina sa mu preukázala až v roku 1993, v tom čase však už bol prípad po 20-tich rokoch pre americké súdy premlčaný. Až koncom 90-tych rokov a okolo roku 2000 sa v americkej súdnej praxi postupne začali tieto staršie, dovtedy „premlčané“, prípady prejednávať, keďže súdy začali brať do úvahy možnosť dlhotrvajúcich následkov na psychickom zdraví obetí. Z toho všetkého vyplýva, že Vatikán sa o Murphym dozvedel až po dlhých rokoch v čase jeho stavu neskorej staroby a podlomeného zdravia, dávať Vatikánu zodpovednosť neriešenie jeho prípadu je jednoducho účelovo zavádzajúce.

Účelovosť kritiky

Katolícka cirkev ako organizácia s morálnymi zásadami vo svojich základoch je samozrejme vďačným a veľmi pohodlným terčom, ak sa preukazujú pochybenia jej členov, o to viac, ak sú takého charakteru a rozšírenia, ako je tomu pri pedofilných škandáloch. Tvrdú kritiku si samozrejme zaslúži. Ako napísal Manfred Lütz, psychiater a teológ na Alexianer-Krankenhaus v Kolíne, „sexuálne zneužívanie maloletých katolíckymi kňazmi je zločin obzvlášť odporný. Kňaz má vo vzťahu k maloletým určitú otcovskú rolu a onen skutok má teda v sebe akúsi incestnú povahu“. Upozorňuje však na veľkú neúprimnosť sekulárnej kritiky, keďže spoločnosť sa desaťročia stavala k pedofílii veľmi ústretovo, a práve Cirkev bola tou hrádzou, ktorá voči otvorenosti k tomuto zločinu hlasno protestovala.

Podobné jednostranné videnie problému môžeme nájsť aj v našich médiách. Denník SME 24.3. uverejnil komentár publicistu Gwynnea Dyera s názvom „Cirkev opovrhuje svetským právom“. Dyer má samozrejme pravdu v tom, že pedofilné činy a ich zametanie pod koberec je odsúdeniahodný jav, ale jeho kritike sa nedá nevyčítať istá účelovosť. Píše, že žiadna iná veľká organizácia by si nedovolila skrývať zločiny, ako to podľa neho robí Cirkev. “Zodpovední by okamžite suspendovali jednotlivcov, proti ktorým boli vznesené obvinenia, aby on alebo ona už nemali kontakt s deťmi, až kým sa vec nevyšetrí. Keby boli nejaké aktuálne sexuálne kontakty, ihneď by to oznámili polícii, lebo to je trestný čin.“ Dá sa o tom možno pochybovať, ale problém komentára je hlavne v selektívnom vyberaní niektorých faktov interpretovaných v autorov prospech.

Pápež býva kritizovaný za slabý postup voči deliktom vnútri Cirkvi (čo je klišéovité a často neúprimné obvinenie, ak si uvedomíme, že práve od liberálov zaznieva požiadavka na decentralizáciu každej organizácie a prenášanie zodpovednosti na nižšie úrovne). Dyer však pápeža kritizuje, že ešte ako predseda Kongregácie pre náuku viery nariadil biskupom hlásiť do Vatikánu všetky prípady zneužívania „kvôli koordinovanému postupu“. Týmto aj následným podobným konaním vraj spôsobuje, že biskupi už necítia záväznosť k štátnym orgánom, a „pápež to nechápe“. Ak teda Vatikán urobí niečo, čím si pozíciu môže posilniť, Dyer to vykresľuje už ako neprimerané stavanie sa „nad civilné právo“, čo je absurdné o to viac, ak pápež v liste írskym veriacim výslovne pripomenul ich povinnosť spolupracovať s civilnými orgánmi štátu. Resp. monsignor Scicluna, vedúci disciplinárneho oddelenia Kongregácie pre náuku viery, v rozhovore pre taliansky denník Avvenire pripomína cirkevné smernice zaväzujúce k dodržiavaniu štátnych zákonov a že práve biskupi alebo aj Kongregácia často vyzývajú obete, aby kvôli zamedzeniu ďalších deliktov podali na páchateľov žalobu na štátne úrady.

Médiá sú nedôsledné

Riaditeľ programového vysielania španielskeho rádia COPE Jose Luis Restan upozorňuje na kontext pedofilných prípadov a ich súvislosť so situáciou v celej spoločnosti, a rozhorčene pripomína: „Nikto nedáva tieto čísla cirkevnej hanby do súvislosti s brutálnym celkom problému. Nikto napr. nehovorí, že v Spojených štátoch bol päťkrát vyšší počet obvinených medzi pastormi protestantských komunít, alebo že v rovnakom období, kedy bolo v tejto zemi odsúdených niečo vyše 100 katolíckych kňazov, bolo za rovnaký zločin zároveň odsúdených 5 tisíc profesorov gymnastiky a trénerov. A nikto pritom nežiadal o vysvetlenie Basketbalovú federáciu!“

Pre dôslednejšie videnie problému zneužívania nie je treba chodiť ďaleko. Slovensko zažilo napr. polemiku o slobode prejavu vedenú denníkom SME, keď na jeho blogu začal istý Daniel Liddel publikovať texty romantizujúce pedofíliu, resp. bloger Pavol Minárik pripomína príznačnú odozvu vo svete aj na Slovensku na zatknutie Romana Polanského... Český týždenník Respekt napr. v provokujúcom článku „Korporátní pedofilie“ upozorňuje, akým zhubným smerom sa vyvinul reklamný priemysel točiaci sa okolo malých detí: „Desetiletá dívka s růžově nalíčenými rty, stříbrným řetězem kolem krku a dalšími dvěma kolem boků a v minitričku propagujícím parfém určený jejím vrstevnicím. (...) V obchodech krajkové podprsenky pro dívky „do deseti let“. Televizní pořady pro stejnou věkovou kategorii, kde se učí taneční kroky popových hvězd, což je sice skvělé, že děti netloustnou na gauči, jen kdyby ty kroky nikoliv vzdáleně nepřipomínaly kopulační pohyby...“ (Respekt je pritom liberálny časopis.)

New York Times v spomínanom článku kritizuje pápeža, že v 60-tych rokoch síce zastával myšlienky modernizujúce Cirkev, ale neskôr sa od nich odklonil. Známou pravdou však je, že práve uvoľňovanie morálky v 60-tych rokoch bolo dôvodom, prečo Ratzinger liberalizujúci prúd opustil, na rozdiel od spoločenských elít, ktoré však od neho teraz za nemorálnosť v Cirkvi pobúrene žiadajú odstúpenie. Pedofilné zločiny treba odstraňovať, o tom niet najmenšieho sporu, a je dobré, že médiá na tieto problémy v Cirkvi upozorňujú. Ale pokiaľ sa k tomu nebude pristupovať naozaj dôsledne a poctivo, a kým sa budú médiá iba vŕšiť na dávnom kritikovi liberalizmu, skutočne úspešne sa pedofília riešiť nebude môcť.

Lukáš Obšitník

Foto: Flickr.com

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Sledujte nás aj na Twitter.com/postoy.

Ak sa vám článok páčil, podporte ho na pošli na vybrali.sme.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo