Muller stupnuje

Ani anjel, ani pápež, ani koncil nemôžu zmeniť učenie o manželstve, povedal najnovšie kardinál Müller na margo diskusie o Amoris laetitia. Zároveň tvrdo skritizoval niektorých biskupov za to, akým spôsobom interpretujú pápežovu exhortáciu.

Prefekt Kongregácie pre náuku viery Gerhard Ludwig Müller akoby stupňuje priamosť a konkrétnosť vo svojich vyjadreniach k otázkam o Amoris laetitia.

Spočiatku sa obmedzil len na vyhlásnie, že posynodálnu exhortáciu treba čítať v jednote s predchádzajúcimi dokumentmi pápežov. Neskôr pridal konkrétnejšie vyjadrenie o tom, ako to „pápež myslel“, a teraz išiel ešte do väčšej hĺbky.

Iste za to môžu aj okolnosti, tlak štvorice kardinálov – autorov listu pápežovi s otázkami o problematike, ako aj nový vývoj, napríklad benevolentné inštrukcie biskupov Malty.

Najnovšie sa k téme vyjadril kardinál Müller vo februárovom čísle katolíckeho časopisu Il Timone. Podľa kardinála Müllera nemôže existovať rozpor medzi učením Cikvi a osobným svedomím. „Nemožno napríklad tvrdiť, že existujú okolnosti, za ktorých nie je cudzoložstvo smrteľným hriechom. Pre katolícke učenie je nemožný súbeh smrteľného hriechu a ospravedlňujúcej milosti. Na prekonanie tohto stavu ustanovil Kristus sviatosť zmierenia...“

Pre Müllera sa Amoris laetitia musí čítať v zhode s učením Cirkvi a nepáči sa mu, ak niektorí biskupi interpretujú Amoris laetitia svojvoľne spôsobom, ktorým oni sami pochopili pápeža. „Pápežovo magistérium je interpretované iba ním samým alebo skrze Kongregáciu pre náuku viery. Pápež interpretuje biskupov, nie biskupi majú interpretovať pápeža, išlo by o obrátenie štruktúry Cirkvi,“ vraví Müller.

Na biskupov je kardinál – prefekt tvrdý. Všetci, čo podľa neho príliš veľa rozprávajú, by si mali v prvom rade naštudovať doktrínu o úrade pápeža a biskupa, aby sa nestalo, že „slepý vedie slepých“.

Kardinál Müller tiež prízvukoval, že stále platí nariadenie svätého pápeža Jána Pavla II. v exhortácii Familiaris consortio, podľa ktorého na to, aby rozvedení a znovu zosobášení, čo nemôžu žiť oddelene, mohli pristupovať k sviatostiam, sa musia zaviazať k zdržanlivosti.

„Toto nemožno prekonať, nielen preto, že ide o pozitívny zákon Jána Pavla II., ale zároveň ním vyjadril, čo je nepretržite prítomné v kresťanskej morálnej teológii a teológii sviatostí. Zmätok okolo tohto bodu súvisí aj so slabou akceptáciou encykliky Veritatis splendor s jej jasným učením o skutkoch vnútorne zlých (intrinsece malum).“

„Pre nás je manželstvo vyjadrením účasti na jednote medzi ženíchom Kristom a jeho nevestou Cirkvou. Nejde len, ako mnohí hovorili počas synody, o jednoduchú analógiu. Nie! Toto je podstata sviatosti a nijaká moc na nebi či na zemi, ani anjel, ani pápež, ani koncil, ani nariadenie biskupov nemá moc to zmeniť.“

Foto – TASR/AP