Šimečka sa mýli

Martin Šimečka v Denníku N píše, že príčina vzbúr, akou je brexit či teraz zvolenie Donalda Trumpa, nie je ekonomická, ale kultúrna a generačná. Dnešní mladí ľudia sú podľa tejto interpretácie nositeľmi tolerancie, otvorenosti a progresívnych hodnôt, lenže kým vystriedajú dnešnú staršiu generáciu (hlasujúcu za Trumpov), „budeme ešte svedkami kultúrnych medzigeneračných vojen, ktoré môžu ohroziť liberálnu demokraciu“. 

Šimečkov text je zaujímavý a sugestívny, ale táto téza sa mi zdá príliš lineárna. Je pravda, že mladí hlasovali skôr za Hillary a proti brexitu, zatiaľ čo starší naopak, ale kto môže povedať, v čo budú veriť dnešní dvadsiatnici o 20 alebo 40 rokov? Napokon, v roku 1980 Ronald Reagan úplne jasne porazil Cartera (51 ku 41 percent), zvíťazil vo všetkých možných skupinách voličov, no liberál Carter ho jasne zdolal vo vekovej skupine do 30 rokov (v pomere 47 ku 41). Niekdajší Carterovi voliči sú dnes šesťdesiatnici, ktorí mali na základe svojho hlasovania z roku 1980 hlasovať za Clintonovú, no práve oni výrazne dopomohli k víťazstvu Donalda Trumpa. Ako je to možné? Ľudia sa jednoducho vyvíjajú, keď majú šesťdesiat, majú iné starosti a sčasti aj iný pohľad na svet, než keď mali 20 alebo 30 rokov. 

Voči Šimečkovej téze mám ešte jednu námietku: mladí, liberálni Američania mali v týchto voľbách iný idol, Bernieho Sandersa, ktorý sa podobne ako Trump vymykal z tradície americkej politiky. Na dnešné problémy Ameriky ponúkal radikálnu socialistickú odpoveď aj vrátane tvrdého protekcionizmu a ochranárstva voči okolitému svetu, čo mnohým mladým Američanom, ktorí sa tiež cítia ohrození globalizáciou, imponovalo. Vzbura mladých a starších má proste často inú podobu, v Amerike mala teraz podobu Sandersa a Trumpa. Ale na vieru, že dnešná mladá generácia raz spasí liberálnu demokraciu – pokiaľ jej to tí zadubení starci neznemožnia – to nestačí. 

Študenti protestujú proti britským vládnym reformám vzdelávania v Londýne 21. novembra 2012. FOTO TASR/AP