Pred voľbou šéfky eurokomisie Ursula von der Leyenová škriabe pred kľúčovým hlasovaním každý hlas. Bude jej to stačiť?

Ustanovujúca schôdza nového Európskeho parlamentu je momentálne vo svojej polovici. V utorok si europoslanci zvolili predsedníctvo, dnes v stredu je na rade voľba tzv. kvestorov, ktorí dopĺňajú predsedníctvo, a voľba zloženia jednotlivých výborov. Vo štvrtok ich čaká voľba najvyššej funkcie v Európskej komisii.

Kým prvá časť prebehla bez problémov, dráma sa pri sčítavaní hlasov očakáva vo štvrtok.

Podľa predpokladov vo funkcii predsedníčky europarlamentu bude pokračovať Malťanka Roberta Metsolová (EPP). Jej nominácia zo strany víťaznej frakcie ani nevyvolala významnejšie spory. Svedčí o tom výsledok voľby – získala 562 hlasov z celkového počtu 720 europoslancov. Vo funkcii by ju po dva a pol roku mal nahradiť nominant druhej najsilnejšej frakcie, teda socialistov.

Keďže personálne voľby sú tajné, menný zoznam hlasujúcich k dispozícii nie je, pri pohľade na počty poslancov vo frakciách sa však dá predpokladať, že za ňu hlasovali nielen europoslanci ľudovcov, ale aj socialisti, liberáli z Renew (ako rodiaca sa koalícia) a pravdepodobne aj Európski konzervatívci a reformisti či Zelení.

Mala totiž jedinú protikandidátku – španielsku europoslankyňu Irene Monterovú z komunistickej frakcie Ľavica, ktorá získala 61 hlasov. To je viac, ako má táto frakcia – časť zrejme dostala aj od krajne ľavicových členov vyššie uvedených frakcií socialistov a Zelených, vylúčená nie je ani podpora od niektorých z nezaradených – napríklad Ľuboša Blahu zo Smeru.

Hlasy pre Metsolovú a Monterovú dávajú dohromady číslo 623, do konečnej sedemstodvadsiatky to je teda necelá stovka – tú možno vidieť v novej populistickej frakcii Patrioti pre Európu a (takisto novej) krajne pravicovej skupine Európa suverénnych národov, ktorá sa vytvorila okolo nemeckej AfD. (Obe tieto frakcie do veľkej miery vznikli rozpadom bývalej frakcie Identita a demokracia.) A keďže dohromady majú tieto dve skupiny 109 mandátov, je isté, že niektorí z jej členov hlasovali za jednu z kandidátok na predsednícky post europarlamentu. Nezaradených je doposiaľ 33 europoslancov.

Aj z toho vidieť, že tento post nie je taký politicky exponovaný, hoci pre chod zboru dôležitý, ako funkcia predsedu Európskej komisie, o ktorú sa uchádza jediná kandidátka, doterajšia šéfka Ursula von der Leyenová.

Ursula škriabe každý hlas

Tá na rozdiel od vyššie spomenutých neprešla eurovoľbami. Pokus frakcií z volieb 2019 nasadiť do eurovolieb svojho kandidáta na predsedu Komisie sa skončil neúspechom, keď sa nakoniec zákulisnou dohodou vtedajšej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona stala šéfkou Komisie práve jej súčasná predsedníčka.

Ako dávnejšie napísal kolega Martin Leidenfrost, Ursula von der Leyenová si už roky užíva výslnie nemeckej a európskej politiky bez toho, aby sa čo i len jediný raz sama uchádzala o priazeň voličov.

Tajomstvo Ursuly von der LeyenovejNebola nikdy zvolená ani úspešná, viackrát otočila. A predsa je to Queen of Europe

Martin Leidenfrost

Práve preto strávila ostatné týždne intenzívnymi zákulisnými rokovaniami, aby si zabezpečila dostatočný počet hlasov.

Ak by sme vychádzali len z počtov europoslancov, ktoré majú frakcie v ohlasovanej koalícii – teda EPP (188), S&D (136) a Renew (77) –, dohromady je to 401. To je síce malá, ale pohodlná väčšina, ktorú Ursula von der Leyenová potrebuje – minimálne 361 hlasov.

Problémom však je, že všetky tieto hlasy isté nemá a niektoré strany už oficiálne oznámili, že ju nepodporia – napríklad írska Fianna Fáil či francúzski Republikáni. Problém môže mať aj s nemeckými a rumunskými liberálmi a na vážkach sú aj francúzski a talianski socialisti.

A len na ilustráciu – na marcovom sneme EPP v Bukurešti proti nominácii von der Leyenovej hlasovalo 20 percent delegátov.

Na marcovom sneme EPP v Bukurešti proti nominácii von der Leyenovej hlasovalo 20 percent delegátov.

Podobne za ňu nehlasovali všetci europoslanci z koalície ľudovcov, socialistov a liberálov v roku 2019.

Podľa zdrojov, ktoré citujú viaceré európske médiá, sa aj teraz z týchto troch frakcií približne 10 až 15 percent poslancov nechystá Ursulu von der Leyenovú podporiť.

A to už sa dostávame pod hranicu minima.

Na istotu pokračovania vo funkcii potrebuje predsedníčka Európskej komisie presvedčiť aspoň časť Zelených a ECR.

Posilniť si svoju pozíciu medzi týmito frakciami sa snaží aj tým, že sa pridala ku kritike krokov Viktora Orbána po tom, čo Maďarsko prebralo rotujúce predsedníctvo v Rade, a vyhlásila, že navrhne, aby sa všetky oficiálne samity Rady konali už iba v Bruseli, čím by Budapešť pripravila o toto podujatie.

Meloniovej strana podporí von der Leyenovú

V utorok ráno sa Ursula von der Leyenová stretla s poslancami frakcie ECR.

Počas diskusie s členmi frakcie ECR zazneli aj otázky a priamo výzvy na to, aby zverejnila svoju osobnú esemeskovú komunikáciu, ktorá predchádzala nákupu vakcín proti covidu-19 od spoločnosti Pfizer. V tomto je ECR v čiastočnej zhode aj s časťou liberálnej Renew, ktorá takisto žiada zverejnenie tejto komunikácie.

Šéf NKÚ o nákupe vakcínPrešľapy šéfky Komisie von der Leyenovej stoja milióny eur. Takíto politici degradujú demokraciu

Lukáš Kekelák

Tam sa však zhoda aj končí. Progresívna časť liberálnej skupiny sa snaží dotlačiť von der Leyenovú k ústupkom výmenou za podporu. Tie by mali spočívať v záväzku preniesť viac kompetencií na Európsky parlament a posilnenie jeho zákonodarnej moci.

V zásade ide o tú istú skupinu, ktorá je najhlasnejším zástancom federalizácie EÚ, zbavenia členských štátov práva veta aj v posledných oblastiach zahraničnej politiky a daní a ich faktickej premeny na administratívne jednotky nového superštátu.

Ale späť k stretnutiu von der Leyenovej s poslancami ECR.

Podľa portálu Politico je skupina v otázke podpory predsedníčky Komisie rozdelená. A toto rozdelenie ide medzi dvoma najväčšími delegáciami – talianskymi Fratteli d’Italia Giorgie Meloniovej a poľskou stranou PiS.

Zástupca českej ODS pre Politico uviedol, že za von der Leyenovú by mohli hlasovať tie členské strany, ktoré sa vo svojich krajinách podieľajú na vláde. Teda Fratteli d’Italia, ODS, flámska N-VA.

Výmenou za túto podporu očakáva, že v prípade úspechu von der Leyenová uvoľní silné portfóliá v eurokomisii pre talianskeho a českého nominanta.

PiS za von der Leyenovú určite nezahlasuje. Podporili ju v roku 2019, no neskôr sa stala hlavnou postavou honu na poľskú vládu pre reformu súdnictva.

Jasné je však aj to, že Poliaci, Rumuni a Francúzi v ECR za von der Leyenovú hlasovať nebudú. Napríklad PiS je sklamaná z jej predchádzajúceho pôsobenia. V roku 2019 ju podporili, no šéfka Komisie bola hlavnou postavou „honu“ na vtedy poľskú vládnu stranu pre reformu súdnictva. Vyššie spomenutá požiadavka na zverejnenie komunikácie s Pfizerom zas vzišla od rumunskej delegácie, no neuspokojila ich ani jej odpoveď na riešenie migračnej politiky.

Taliani od nej žiadajú výrazne spomalenie tempa Green Dealu, posilnenie poľnohospodárskej politiky, ale aj pokračovanie v dohodách s tretími krajinami, ktoré majú zabrániť masovej migrácii najmä cez Stredozemné more, ktorej veľkú časť znáša práve Taliansko. Ak má mať podporu aj v ECR, mala by von der Leyenová odolať aj snahám o federalizáciu EÚ.

ECR napokon jednoznačné stanovisko nevydala. Hoci sa zdá, že môže rátať s 24 hlasmi Fratteli d’Italia, troma od Novej flámskej aliancie a troma od ODS, minimálne v prípade Talianov nemá istotu, že ju podporia úplne všetci.

Všetkých uspokojiť, nikoho neodplašiť

Ursulu von der Leyenovú čaká pred voľbou dôležitý prejav. V prípadoch, keď existuje jasná a pevná dohoda, ide v zásade o formalitu, tentoraz to však bude inak.

Viacerí pozorovatelia sa zhodujú, že si predsedníčka Európskej komisie bude musieť dávať pozor na každé jedno slovo.

Musí presvedčiť nielen vlastných ľudovcov, ale aj socialistov, liberálov, potvrdiť dohodu, ktorú už ohlásila Giorgia Meloniová, a teda nepohnevať si časť ECR, a zároveň získať aj pár hlasov od Zelených.

Veľkou politickou témou bola pred eurovoľbami revízia faktického zákazu predaja áut so spaľovacím motorom po roku 2035.

Na jednej strane je tu CDU (materská strana Ursuly von der Leyenovej), ktorá z revízie „zákazu“ urobila svoju volebnú tému. Na druhej strane stoja socialisti, pre ktorých je zachovanie už schválenej podoby kľúčovou požiadavkou.

Netreba zabúdať ani na liberálov z Renew. Tí môžu byť v tejto veci rozdelení. Časť vrátane slovenských zástupcov z Progresívneho Slovenska môže trvať na tom, aby sa žiadna revízia nekonala. Iná časť, napríklad klasickí liberáli z nemeckej FDP, bude zrejme na revízii trvať.

Bol to totiž práve nemecký minister dopravy z FDP Volker Wissing, kto vlani pred záverečným hlasovaním o „zákaze spaľovákov“ na poslednú chvíľu vložil nohu do dverí a do textu presadil nielen zachovanie spaľovacích motorov na syntetické palivá, ale aj právne záväzné znenie, ktoré hovorí o tom, že Komisia v roku 2026 túto legislatívu vyhodnotí a v prípade potreby ju upraví.

Nemecký minister dopravy Volker Wissing z FDP napísal, že ak von der Leyenová nesplní sľub o revízii zákazu spaľovacích motorov, pôjde o gigantický volebný podvod.

Wissing minulý týždeň varoval samotnú von der Leyenovú, ale aj celú CDU, keď na sociálnej sieti X napísal, že ak sa von der Leyenová znova vysloví za zákaz spaľovacích motorov, CDU stratí všetku svoju dôveryhodnosť, keďže jej záväzkom bol koniec zákazu. „To by sa rovnalo gigantickému volebnému podvodu,“ dodal Wissing.

Hoci je na nemeckej politickej scéne FDP oproti CDU malým hráčom, aj jej päť europoslancov môže napokon rozhodnúť o osude Ursuly von der Leyenovej.

Ďalšou horúcou témou, ktorá môže odplašiť časť očakávateľných hlasov, je prístup k bezpečnostným otázkam. Napríklad ku Gaze, resp. k operácii, ktorú v Gaze vedie Izrael proti Hamasu.

Časť lavicového spektra je pri téme Gazy voči Izraelu značne kritická. Ak bude táto časť jej prejavu „príliš“ proizraelská, môže tieto hlasy stratiť. Ak bude „príliš“ propalestínska, hrozia jej zas straty napravo.

Podobne aj v prípade spoločnej obrany a vojenského posilnenia východných hraníc EÚ. To sa nemusí stretnúť s pochopením medzi ľavicovými a zelenými pacifistami, no ak nebude dostatočne rázna, môžu jej podporu prehodnotiť poslanci poľskej Občianskej platformy (EPP).

Rovnako to platí aj v prípade migrácie, kde musí lavírovať medzi vítačskou utópiou Ľavice, Zelených a progresívnej časti Renew a jasnými požiadavkami, ktoré zaznievajú od voličov strán v EPP na sprísnenie migračnej politiky EÚ, nehovoriac o tom, že na tom do veľkej miery stojí aj podpora talianskych europoslancov Giorgie Meloniovej.

Nemenej náročné to bude v prípade poľnohospodárstva, čo tiež súvisí s prehodnocovaním Green Dealu, ktoré ľudovci nominujúci Ursulu von der Leyenovú v predvolebnej kampani sľubovali.

V agrosektore totiž ide o veľké záujmy naprieč kontinentom. Napokon, nie je to nič prekvapivé. Hoci u nás táto téma nijako zvlášť nerezonuje, boli to práve protesty poľnohospodárov, ktoré na začiatku tohto roka rozvírili dianie vo viacerých krajinách na západe Európy.

Nezanedbateľnou témou je poľnohospodárstvo. Jednak preto, že bolo kľúčovým bodom eurokampane, ale aj preto, že agrodotácie tvoria zhruba tretinu eurofondového rozpočtu.

A bola to aj nespokojnosť poľnohospodárov s politikou Green Dealu, ktorá sa pretavila do výsledkov európskych volieb, keď najmä veľké členské strany Európskej ľudovej strany (napríklad nemecká CDU) začali viac akcentovať problémy poľnohospodárov a začali sa štylizovať do pozície ich zástupcov.

Navyše Spoločná poľnohospodárska politika tvorí približne tretinu peňazí, ktoré zo spoločných fondov EÚ prúdia do jednotlivých členských krajín.

Na jednej strane tu stojí záujem o zachovanie poľnohospodárskej výroby v Európe, na druhej strane sú tu už schválené ciele v znižovaní emisií, ktoré podľa súčasného znenia postihujú do veľkej miery práve európskych poľnohospodárov.

Aj preto bude nominácia komisára pre poľnohospodárstvo pravdepodobne jednou z najviac sledovaných. A zrejme sa o túto pozíciu zvedie aj ostrý zákulisný boj medzi jednotlivými krajinami. V dosluhujúcej Komisii má toto portfólio na starosti poľský nominant.

Nasledovať budú ďalšie tvrdé rokovania

Práve nominácie na eurokomisárov budú ďalšou skúškou programovo krehkej koalície. A v prípade zvolenia bude musieť Ursula von der Leyenová nielen citlivo vyvážiť záujmy jednotlivých krajín – veľkých i malých, západných, južných i východných, ekonomicky dominantných aj tých slabších. A na rad príde zaiste aj plnenie sľubov, ktoré dala lídrom členských krajín pri svojej nominácii aj pri rokovaní s jednotlivými frakciami.

A ak vo štvrtok Ursula von der Leyenová v hlasovaní neuspeje, celý kolotoč rokovaní sa začne odznova. Lídri budú musieť nájsť spoločného nominanta, ktorý následne v europarlamente presvedčí aspoň 361 poslancov.

A hoci sa takýto scenár berie v euronadšeneckých kruhoch ako takmer katastrofa – pretože sa to doteraz ešte nestalo –, v politickej realite treba rátať s každou možnosťou. A najmä odolnosť politických projektov sa nikdy neukazuje vtedy, keď všetko funguje hladko, ale práve v kritických fázach.