Dva roky ruskej invázie Zatiaľ čo Blanár podporil Ukrajinu, Fico vinil Západ a EÚ zo zabíjania Slovanov

V deň druhého výročia začatia ruskej agresie na Ukrajine viacerí svetoví lídri západného sveta pripomínajú svoju podporu Kyjevu. 

V sobotu prišla priamo do hlavného mesta Ukrajiny svoju solidaritu vyjadriť šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, talianska premiérka Giorgia Meloniová a premiéri Belgicka a Kanady, Alexander De Croo a Justin Trudeau.

Podpora zaznela aj od generálneho tajomníka NATO, francúzskeho prezidenta, britského premiéra, poľskej hlavy štátu a našich východných susedov sa jasne zastal aj český premiér Petr Fiala.

K Ukrajine sa v tento deň vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová, minister zahraničných vecí Juraj Blanár, ako aj premiér Robert Fico v Sobotných dialógoch. Diplomacia ministra Blanára však zostala v tieni vyjadrení Roberta Fica.

Blanár s Čaputovou chcú pre Ukrajinu spravodlivý mier

Minister zahraničných vecí a podpredseda Smeru Juraj Blanár na druhé výročie začiatku vojny vyjadril podporu Ukrajine. Rusko podľa neho jednoznačne porušilo medzinárodné právo, aj preto chce Slovensko Ukrajine ďalej poskytovať materiálnu, humanitárnu a rozvojovú pomoc a zapojí sa aj do obnovy vojnou skúšanej krajiny.

Blanár podporil Ukrajinu v jej medzinárodne uznaných hraniciach, teda vrátane Rusmi anektovaného Krymu a Donbasu. Ukrajinu označil za demokratickú krajinu a podporil aj jej cestu do Európskej únie.

Apeloval však aj na čo najskoršie začatie mierových rokovaní, ktoré podľa neho nebude možné bez „politickej vôle a aktívnej kolektívnej diplomacie“. Slovensko je podľa jeho slov pripravené konštruktívne sa zapojiť do procesov na medzinárodnej scéne, ktoré môžu prispieť k ukončeniu vojny.

„Pre Slovenskú republiku je aj naďalej dôležité, aby bol budúci mier pre Ukrajinu komplexný, spravodlivý, trvalý a plne v súlade s kľúčovými princípmi Charty OSN. Iba taký prispeje k posilneniu celoeurópskej stability a bezpečnosti,“ skonštatoval minister vo vyhlásení, v ktorom vyjadril solidaritu so všetkými obeťami invázie.

Čítajte tiež

Dva roky vojny Kedy konečne príde mier?

Christian Heitmann

V priebehu posledných dvoch rokov vojna viackrát prekvapila nečakanými zvratmi.

Podobne ako Blanár situáciu vníma aj prezidentka Zuzana Čaputová. Keďže Ukrajina sa bráni voči agresii na svojom území, pri mierovej dohode musíme podľa nej rešpektovať predovšetkým vôľu Ukrajincov. Akúkoľvek dohodu, ktorá zabezpečí spravodlivý mier, vníma ako dobrú dohodu.

Je to zamrznutý konflikt, Rusko nemôže nikto poraziť, myslí si Fico

Po Blanárovom vyhlásení vystúpil v Sobotných dialógoch RTVS Robert Fico, ktorý ponúkol svoju víziu bez diplomatického slovníka.

Premiér je stopercentne presvedčený, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie. „Je naivné domnievať sa, že jadrovú veľmoc, akou je Ruská federácie, môže niekto poraziť v konvenčnej vojne,“ uviedol s tým, že ďalšia eskalácia napätia by mohla z regionálneho konfliktu spraviť svetový.

Fico súhlasí, že vstup ruských vojsk na územie Ukrajiny bolo porušením medzinárodného práva, no dodal, že je jeho povinnosťou prinášať slovenskej verejnosti aj iný ako „povinný mediálny obraz“. 

„Nie všetci radi počúvajú, keď pripomínam, že táto vojna má korene v roku 2014,“ narážal Fico na konflikt medzi ukrajinskou armádou a ruskojazyčným obyvateľstvom na Donbase. Na sociálnej sieti po relácii pritvrdil a povedal, že vojna sa začala vyčíňaním ukrajinských neonacistov.

Fico hovoril aj o tom, ako bolo Rusko v minulosti údajne oklamané, keď mu Západ sľuboval, že sa NATO nebude rozširovať o krajiny bývalého sovietskeho bloku, no nakoniec sa tak stalo. Ruské narušenie územnej celistvosti Ukrajiny zľahčoval tým, že aj Američania x-krát porušili medzinárodné právo.

Čítajte tiež

Komentár

Rozhovor Tuckera Carlsona s Putinom Ruskú verziu už poznáme. Je čas na náš vlastný, stredoeurópsky naratív

Lukáš Krivošík

Zabúda sa, ako veľmi dianie v Rusku po roku 1989 poháňalo štáty stredovýchodnej Európy, aby hľadali pre seba ochranu v NATO.

Slovania sa zabíjajú a Západ to podporuje, vravel premiér

Fico potrebu spravodlivého mieru, ako to komunikoval jeho minister zahraničia, nespomínal. Skôr sa sťažoval na Európsku úniu, ktorá podľa neho dostatočne netlačí na mier.

„Prečo EÚ nepríde a nepovie: Stačilo. Európska únia by mala namiesto plánu vojny a nenávisti voči Ruskej federácii poskytnúť plán mieru a hľadania riešení pre obidve krajiny,“ povedal Fico a dodal, že Únia by sa mala prestať pozerať na USA a začať obidve bojujúce strany tlačiť do prímeria.

Dohoda by sa podľa neho mala hľadať tak, aby sa na jednej strane rešpektovali požiadavky Ukrajiny a na druhej zas dali bezpečnostné záruky Rusku.

„Slovania sa zabíjajú a Západ to podporuje,“ povedal Fico a nazval to „základnou poučkou konfliktu“. Keď to vidí, je mu vraj do plaču. „To koľko ich necháme sa zabíjať? A čo bude po desiatich rokoch?“ pýtal sa Fico v RTVS, podľa ktorého pokračovanie vojny spravodlivý mier neprinesie.

Ukrajina má vraj enormné straty. Podľa Ficových informácií je denne vyradených z boja 700 až 800 vojakov na oboch stranách konfliktu.

Čítajte tiež

Ako vojna zmenila Zakarpatsko Ženy majú mužov na fronte alebo v meste medzi fotkami padlých vojakov

Juraj Brezáni Jozef Majchrák

Do západoukrajinského regiónu prišli ukrajinskí podnikatelia aj vojnoví utečenci. Veľký biznis sa tu mieša s traumami z východnej časti krajiny.

Okrem iného Fico prehlásil, že Západ chcel využiť vojnu na Ukrajine ako zámienku na zničenie Ruska.

„Mysleli si (západné krajiny, pozn. red.), že využijú tento krok, nastavia celý svet a konečne zničia Ruskú federáciu, ale nefunguje to. Ten konflikt je zamrznutý. (...) A komu to vyhovuje? Mne to nevyhovuje, že sa tam mastia Slovania,“ dodal Fico s tým, že je úplne jasné, že Západ Rusko týmto konfliktom, ako ani „falošným démonizovaním prezidenta Putina“, nezničí.

Rusko sa podľa neho dokázalo otriasť zo západných sankcií, zatiaľ čo nás bolia. Dodal, že stratégia Západu kompletne zlyhala. Okrem iného povedal, že nenechá kvôli Ukrajine „zdochnúť“ slovenských poľnohospodárov.

Fico spochybňoval možnosť ruského útoku na NATO či Moldavsko

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v sobotu vyjadril presvedčenie, že Ukrajina sa raz stane členskou krajinou Aliancie.

„Ukrajina vstúpi do NATO. Otázka nie je či, ale kedy,“ povedal Stoltenberg. NATO bude podľa neho naďalej stáť po boku Ukrajiny.

Podľa Fica by však bola obrovská chyba, keby Slovensko teraz podporovalo vstup Ukrajiny do NATO. Zaviazal sa, že pokiaľ bude predsedom vlády, vždy bude vetovať členstvo Ukrajiny v NATO a už nikdy nedovolí, aby sa zo zásob štátu posielali zbrane Ukrajine.

Vojensky bude Slovensko východnému susedovi pomáhať len na „komerčnej báze“, aby na tom mohli zarobiť slovenské firmy. 

Čítajte tiež

Ukrajinská speváčka Mila Medvedovska Rozumiem zmene atmosféry na Slovensku. Je veľmi ťažké pomáhať stále

Kristína Votrubová

Rozhovor s Milou Medvedovskou o tom, ako Ukrajinci vnímajú dva roky vojny a ako dokázala naštartovať spevácku kariéru na Slovensku.

Kým iní svetoví lídri sa obávajú, že Rusko by mohlo v budúcnosti zaútočiť aj na krajiny NATO susediace s Ruskom, prípadne na Moldavsko, ktorého vláda má tiež severoatlantické ambície, Fico to vylúčil.

„Prečo by boli Rusi takí idioti a pokúšali sa napádať nejakú krajinu, ktorá buď je členským štátom NATO, alebo sa k nemu približuje? Kto má záujem na tretej svetovej vojne?" pýtal sa. Nemyslí si, že Rusko má taký záujem.

Tiež povedal, že sa za svoje slová nehanbí a rovnako sa rozpráva aj s európskymi lídrami v Bruseli. Chce, aby rešpektovali, že má na veci iný názor.

Premiér chce štandardizovať vzťahy s Ruskom

Robert Fico na otázku, či má byť Slovensko priateľom Ruska, spochybnil redaktorku a položil protiotázku, či by malo byť Slovensko priateľom Spojených štátoch.

Slovensko musí mať podľa Fica záujem o „dobré a priateľské“ vzťahy s každým, kto má voči Slovensku rovnaký záujem. Podľa neho treba vzťahy s Ruskom štandardizovať, pretože nás spája história. Rusko pritom medzičasom Slovensko označilo za nepriateľský štát.

Čítajte tiež

39:40

 

Debata v redakcii Z Ficovej politiky sa v Moskve tešia, nespráva sa ako suverénny premiér

Lukáš Kekelák

„Ódor je pre progresívcov najlepší možný ťah,“ myslia si komentátori v redakčnej debate.

Premiér Fico hovorí, že „nebude mať problém“ pozvať ruského veľvyslanca na oslavy oslobodenia Zvolena či Bratislavy. Chce však spolupracovať aj s Ukrajinou. Podľa vlastných slov pozval na Slovensko aj ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa, s ktorým chce po druhom kole prezidentských volieb rokovať o civilnej spolupráci.

Na margo témy boja proti ruským dezinformáciám Fico vraj veľvyslancom na Úrade vlády povedal: „Ja vôbec nemusím bojovať. Stačí mi, keď sa pozriem na dezinformácie úplne opačného charakteru, ktoré šíri Slovenská televízia, Markíza, Denník N a Smečko.“ 

Redaktorke Sobotných dialógov vyčítal, prečo neinformujú o zmarených mierových rokovaniach, ktoré sa konali krátko po vypuknutí invázie.

Korčok sa voči Ficovi ohradil, Pellegrini k výročiu nepovedal nič

Exminister zahraničia a kandidát na prezidenta Ivan Korčok sa voči Ficovým vyjadreniam rázne ohradil. Odmieta, žeby EÚ podporovala „vzájomné zabíjanie Slovanov”.

„Slovanov nezabíja EÚ, ale ruskí okupanti, ktorí sú na Ukrajine už od roku 2014,” hovorí Korčok s tým, že vojenský konflikt na Ukrajine spustilo Rusko obsadením Donbasu, anexiou Krymu a pokračovalo plnou inváziou pred dvomi rokmi. 

Za Ficovo video na sociálnej sieti by sa podľa neho nehanbili ani „najhoršie konšpiračné kanály“. Vraví, že podobná politická línia, ťahá Slovensko do „minulosti, izolácie a chudoby.“

Rusko môže konflikt podľa Korčoka ukončiť aj zajtra, ak z Ukrajiny stiahne vojská a „nechá Ukrajincov žiť tak, ako si opakovane vo voľbách vybrali“. Odmieta „falošné volanie po mieri“. Skonštatoval, že mier na Ukrajine nastane, až keď Rusko prestane bojovať. Dovtedy vníma ako slovenskú povinnosť podporovať Ukrajinu a robiť všetko pre to, aby sa ubránila. „Podpora Ukrajiny je v našom slovenskom záujme,“ hovorí.

Čítajte tiež

Esej o identite Odkiaľ sa vlastne vzala Ukrajina a prečo je iná než Rusko?

Andrzej Nowak

Poľský historik Andrzej Nowak predstavuje obdobie od 16. do 18. storočia ako kľúčové pre vznik ukrajinskej politickej identity.

Podľa Korčoka je v živote a politike len málo situácií, ktoré sú také jednoznačné ako táto. „Rusko je agresor a Ukrajina je obeť.“

„Najsmutnejšie je, že zbabelci, ktorí by najradšej agresora vítali chlebom a soľou, sa tu pasujú za najväčších vlastencov," uviedol prezidentský kandidát na margo slov premiéra, ktoré pokladá za devalváciu doterajšej slovenskej podpory Ukrajine. Zároveň kritizuje mlčanie Petra Pellegriniho a pýta sa ho, či so slovami premiéra súhlasí. 

Predseda parlamentu a líder Hlasu Pellegrini k druhému výročiu ruskej invázie zatiaľ nevydal žiadne stanovisko, ale svojich fanúšikov sa na sociálnej sieti opýtal, čo pre nich znamená byť Slovákom.