Prezidentka napadne trestné zmeny na Ústavnom súde Žiada pozastaviť účinnosť. Zákon som podpísala, aj keď s ním nesúhlasím, vraví

„Vážené občianky, vážení občania,

minulý týždeň vo štvrtok bola v Národnej rade schválená novela zákonov v oblasti trestného práva.

Novela predstavuje zásadné zmeny v trestnej politike nášho štátu, pričom sa udiali v skrátenom konaní, a to bez zákonných dôvodov. To znamená, že v príprave ju nemohli pripomienkovať experti ani odborná verejnosť. Opakovane som vyzývala vládu, aby zišla z kratšej cesty a zmeny v trestnej politike štátu, ktoré má právo robiť, robila v riadnom legislatívnom procese. Takáto diskusia totiž nie je samoúčelná – umožňuje odstrániť chyby a nedostatky navrhovaných zmien a v konečnom dôsledku prijať kvalitnejšiu legislatívu.

O obsahových nedostatkoch novely sa za posledné mesiace povedalo veľa, aj o tom, že sa na príprave a schválení novely podieľali aj tí, ktorým novela prinesie priame výhody. Sama som v mimoriadnom vystúpení v parlamente upozorňovala na mnohé riziká novely a tiež na to, že viaceré jej nedomyslené dopady sa budú ukazovať postupne. Dôkazom toho je aj premlčanie násilných trestných činov, ako sú znásilnenia a vraždy, na ktoré upozornila opozícia v závere parlamentnej rozpravy.

Novela bude mať priame a negatívne dopady aj na práva poškodených majetkovou trestnou činnosťou. Ak by čo i len na chvíľu vstúpila do účinnosti, tak vy, občania, sa už nikdy nedomôžete náhrady škody, ktorú vám niekto spôsobil napríklad krádežou auta, vykradnutím bytu a kľudne aj vašich celoživotných úspor, ak takýto skutok spadne do veľkého koša premlčaných trestných činov. Nehovoriac o tom, že páchateľ takýchto skutkov nikdy nebude potrestaný a vy ho budete pokojne ďalej stretávať na ulici. S výpočtom rizík a nedostatkov by sa dalo pokračovať dlho, nejde teda ani zďaleka iba o tému znásilnenia, ktorá je sama osebe veľmi závažná.

Teraz by som vám chcela oznámiť moje rozhodnutie k tejto novele, ktorá bola síce prijatá už minulý štvrtok, ale neštandardne mi bola doručená až po šiestich dňoch.

Rozhodla som sa, že podám návrh na Ústavný súd SR na preskúmanie súladu novely s ústavou spolu s návrhom na pozastavenie účinnosti zákona, kým súd o mojom návrhu nerozhodne.

Som presvedčená, že tento spor medzi vládnou koalíciou na jednej strane a opozíciou, mnohými odborníkmi a zároveň aj mnou ako prezidentkou republiky na druhej strane už treba rozseknúť. A jediný kompetentný orgán na to je Ústavný súd. Prestaňme sa dohadovať a nechajme prehovoriť súd.

Ústavnému súdu však treba na rozhodnutie poskytnúť čas, keďže novela má nadobudnúť účinnosť už 15. marca a navyše čakaním na doručenie zákona sme už takmer jeden týždeň stratili. Nevyhnutným predpokladom môjho podania na Ústavný súd preto je, že som novelu musela podpísať – aj keď s ňou nesúhlasím, a preto ju na súde namietam. Je to však jediný spôsob, ako umožniť, aby sa nespustili účinky novely ani na jediný deň.

Neuplatňujem si teda právo veta. Národná rada a vládna väčšina v nej opakovane a nespochybniteľne ukázala svoje stanovisko k novele jednak svojím postupom, ale najmä svojím jednoznačným rozhodnutím a následnými vyjadreniami, kde sa s podstatou novely stotožňuje. Národná rada tým naplnila svoju rolu a nemám žiaden dôvod si myslieť, že by mala ochotu zaoberať sa mojimi prípadnými pripomienkami nad rámec jednej jedinej – a tou sú premlčacie lehoty pri násilných trestných činoch. K takejto zmene však vôbec nepotrebujú moje veto, môžu to urobiť prakticky okamžite svojím vládnym alebo poslaneckým návrhom. Jeden návrh na opravu premlčania násilných trestných činov od skupiny opozičných poslankýň bol už dokonca vláde aj doručený.

O zbytočnosti vetovania zákona ma vo finále utvrdil premiér Fico vo svojom liste. Informoval ma v ňom, že by prípadne zvážili zmenu novely, ale výhradne iba pokiaľ ide o násilné trestné činy a iba pokiaľ ide o nimi predloženú podobu tejto zmeny. Tým znovu potvrdil, že zmeny v iných častiach novely prostredníctvom veta neprichádzajú do úvahy. Avšak ako som povedala, zmeniť premlčanie pri násilných trestných činoch vedia aj bezo mňa, o inom sa v rámci veta baviť nechcú, a tak je rozumnejšie dať priestor na rozhodnutie Ústavnému súdu. Iba on môže byť konečný arbiter tohto sporu.

Zároveň chcem pripomenúť, že ak by som zákon vetovala, vládna koalícia môže rozhodnúť o mojom vete kľudne aj deň pred účinnosťou zákona a neostal by žiaden priestor na posúdenie Ústavným súdom.

V neposlednom rade chcem pripomenúť, že ak nie sú pre vládnu koalíciu dôveryhodné alebo zrozumiteľné námietky voči novele od domácich aktérov, tak upozornenia a kritické slová prichádzajú aj od významných subjektov zvonku. Od Európskej komisie, dokonca pod hrozbou finančných strát pre Slovensko, od Európskeho parlamentu, Európskej prokuratúry, predvčerom dokonca aj od Únie českých štátnych zástupcov, teda obdoby našich prokurátorov. Vo svojich listoch a vyhláseniach vyjadrujú obavy a upozorňujú napríklad na, citujem, ,nedozerné negatívne dôsledky novely, na systémovú beztrestnosť‘. Potvrdzuje to, že problémy novely sú ďaleko rozsiahlejšie než len jedna téma. Prehľad zahraničnej tlače a to, ako sa v nej v tomto období píše o Slovensku, každého, kto má rád Slovensko, iba zarmúti.

Vážení občania,

veľa a dlhodobo sa volá po pokoji v našom štáte. Som asi posledná, kto by to spochybňoval. Volám po pokoji, ale po pokoji založenom na spravodlivosti. Iba taký pokoj totiž stojí na rovnováhe a pevných základoch. A v tejto situácii nám ho môže pomôcť dosiahnuť iba Ústavný súd.“