Nový šéf SIS Gašparova nominácia je druhá najhoršia po Lexovi

V ére slovenskej samostatnosti bola tajná služba systematicky zneužívaná v boji proti tzv. vnútornému nepriateľovi. Najvypuklejšie sa to prejavilo v období, keď bol pri moci Vladimír Mečiar a šéfom SIS Ivan Lexa.

Spravodajská služba vtedy uniesla prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho. Jeho otec sa totiž vzoprel premiérovi a predsedovi HZDS. Podľa všetkého mali tajní prsty aj v prípade vraždy Roberta Remiáša.

SIS zároveň sledovala kritikov Mečiarovej vlády – počnúc opozičnými politikmi, končiac investigatívnymi novinármi. Zbieraním kompromateriálov sa ich snažila zdiskreditovať, zastrašiť, umlčať.

Spravodajská služba mala zároveň úzke styky s ruskými tajnými. Bujnel tiež obchod so zbraňami, netransparentne sa nakladalo aj s peniazmi od štátu. Činnosť SIS v mnohom pripomínala neslávne známu ŠtB.

Skupinka a Gorila

Po nástupe Mikuláša Dzurindu sa služba čiastočne skonsolidovala. Tajní už nenaháňali strach ako za Lexu ani nešpicľovali politických oponentov. SIS si po temnej ére mečiarizmu výrazne zlepšila imidž aj v zahraničí.

Rozbehlo sa tiež vyšetrovanie káuz spájaných s bývalým vedením služby. Bohužiaľ, do dnešného dňa neboli odsúdení ani len páchatelia tých najväčších špinavostí – únosu prezidentovho syna a Remiášovej vraždy.

Ani za Dzurindu sa však SIS nevyhla viacerým škandálom. V kuloároch sa skloňovalo aj obchodovanie s informáciami, najviac však rezonovali dve kauzy – Skupinka a Gorila. Obidve mali ekonomické aj politické pozadie.

V prvom prípade chcela jedna podnikateľská skupina, napojená na vládnu SDKÚ, eliminovať konkurenčnú skupinu – cez SIS a vtedajšieho premiéra. Pointou Gorily bolo podozrenie z privatizačnej korupcie v réžii Penty.

Sabotéri

No pokým kauza Skupinka sa obrátila proti jej politickému strojcovi Dzurindovi, pre Gorilu sa nikomu neskrivil vlas na hlave. Doplatila na ňu len SDKÚ, ktorej predstavitelia boli spájaní s hlavnými aktérmi kauzy.

Pôvodný zámer bol pritom chvályhodný – tajná služba chcela zmonitorovať megaúplatky za rozhodovanie politických nominantov vtedajšej vládnej koalície v prospech silnej finančnej skupiny.

Aj sa jej to sčasti podarilo: chýbala však koncovka, lebo vo finále nemal nikto záujem o dôsledné prešetrenie veci. Za Dzurindu ani za Fica, keďže aj jeho meno sa v nelichotivých súvislostiach spomínalo v spise Gorila.

Nominanti Smeru na čele SIS nekooperovali s políciou, vyšetrovanie sabotoval aj jej vtedajší šéf Tibor Gašpar. Spolu s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom a so špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom.

Kolosálna hanba

Do tajnej služby sa postupne infiltrovali aj ľudia oligarchu Norberta Bödöra. Znovu sa hovorilo o prenasledovaní politických oponentov, kritických novinárov, nezákonných lustráciách aj kšeftovaní s citlivými informáciami.

Po nástupe Igora Matoviča sa očakávalo, že SIS sa očistí od najväčších svinstiev – personálnych aj obsahových. Nič také sa však nestalo, lebo zveril službu Borisovi Kollárovi a Vladimírovi Pčolinskému.

Nový riaditeľ SIS mal pre zmenu silné puto s Petrom Koščom a tak to aj vyzeralo. Tajní pod vedením Pčolinského zbierali komprá na tých, ktorí sa snažili preveriť podozrenia z ich trestnej činnosti.

Služba však utŕžila kolosálnu hanbu, keď jej šéfa vyviedli z domu s putami na rukách. Zahraničné spravodajské zložky zrejme odvtedy dvakrát zvažujú, aké informácie posunú svojim slovenským partnerom.

Bez zábran

A iné to nebude ani v prípade, ak sa stane novým šéfom SIS Pavol Gašpar. Syn bývalého šéfa polície, ktorý sa stal symbolom uneseného štátu počas vlád Smeru. Nominácia Gašpara juniora je otvoreným výsmechom.

Fico ňou dáva najavo, ako veľmi pohŕda formálnymi aj neformálnymi pravidlami. Predseda vlády si musí byť vedomý, že Gašpar mladší nemá odborné ani osobnostné predpoklady vykonávať takú dôležitú funkciu.

Dnes však uvažuje inak ako pred vlnou zatýkania, ktorú spustila výpoveď Ľudovíta Makóa na jeseň 2020. V kľúčových pozíciách chce mať predovšetkým lojálnych ľudí. Ideálne bez akýchkoľvek zábran.

Gašpar junior dokonale zapadá do Ficovej mocenskej skladačky. Podobne ako kedysi Lexa do tej Mečiarovej. Opozíciu aj novinárov čakajú opäť ťažké časy. Nezostáva nič iné len veriť, že sa nezopakujú tie najväčšie excesy z dôb mečiarizmu.