Do prezidentského súboja ide aj Matovič Hnutie dalo podpisy svojmu lídrovi aj Patrikovi Dubovskému (+prehľad kandidátov)

Líder hnutia Slovensko a expremiér Igor Matovič bude kandidovať za prezidenta. Potvrdil to na tlačovej konferencii s tým, že jeho snom nie je byť prezidentom. Matovičovo hnutie dodalo podpisy aj historikovi Patrikovi Dubovskému z Ústavu pamäti národa, ktorého navrhli Kresťanská únia a Za ľudí.

Podpisy poslancov pod ich kandidatúry odovzdal v utorok päť minút pred polnocou šéf poslaneckého klubu Michal Šipoš. Lehota na podávanie návrhov na kandidátov uplynula v utorok o polnoci.

Matovič predtým odmietal úvahy o tom, že by mal za prezidenta kandidovať on sám. Teraz tvrdí, že chce svojou kandidatúrou dopriať ľuďom, aby mohli v prvom kole voliť podľa svojho svedomia. 

„Videli by sme jedného Korčoka diskutovať s mafiánmi a dezolátmi o tom, kto má byť v skutočnosti prezident. Hlásim sa takto do boja z druhého šíku. Chcem držať chrbát demokratickému kandidátovi,“ povedal Matovič na stredajšej tlačovke. „Viem vopred, že nemám šancu postúpiť do druhého kola,“ priznal.

Zároveň hovorí, že chce ostatným kandidátom okoreniť kampaň. Neobáva sa toho, že by jeho kandidatúra spôsobila postup Petra Pellegriniho a Štefana Harabina do druhého kola. Náskok Pellegriniho a Korčoka pred ďalšími kandidátmi je podľa neho taký dramatický, že tento scenár nenastane.

Korčokovi nechce škodiť ani brať hlasy. Tvrdí, že chce získať hlasy tých, ktorí by vôbec k voľbám neprišli. Hovorí však, že bývalému ministrovi zahraničia bude dávať otázky v mene ľudí.

Naozaj konzervatívny kandidát?

„Chýba mi dobrý, seriózny konzervatívny kandidát,“ hovoril Matovič ešte začiatkom januára. „Veľmi rád by som v prvom kole volil napríklad dobrú ženu, ktorá je konzervatívne ladená, aby možno vyrovnala to, čo tu bolo za predošlé roky.“ Presviedčal aj žilinskú županku Eriku Jurinovú, ktorá však kandidovať odmietla.

O Ivanovi Korčokovi viackrát povedal, že je dobrý kandidát. „Ivan Korčok je určite jeden z dobrých kandidátov, dúfam, že z viacerých, ktorí budú na výber už aj v prvom kole prezidentských volieb,“ vravel. Matovič si nemyslí, že by svojou kandidatúrou Korčokovi uškodil.

Bývalý premiér patrí dlhodobo k najmenej dôveryhodným politikom. Aj posledný prieskum agentúry Median zo začiatku januára mu nameral dôveryhodnosť sedem percent, čo bolo najmenej spomedzi uvedených politikov. Podľa prieskumu mu nedôveruje až 83 percent ľudí.

Matovič sa najmä v posledných rokoch sám profiluje ako konzervatívny politik. Za jeho pôsobenia na ministerstve financií bol schválený tzv. prorodinný balík, ktorý Matovič vyzdvihuje ako jeden zo svojich najväčších politických úspechov. Viackrát o sebe hovoril ako o „bojovníkovi za rodiny“.

Počas jeho vládnutia sa však parlamentu nepodarilo presadiť ani jemný návrh na zlepšenie ochrany života nenarodených detí, s ktorým prišla predsedníčka Kresťanskej únie Anna Záborská. Verejne ho nebolo počuť ani pri kontroverznom usmernení o zmene pohlavia, s ktorým prišla komisia exministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského. Matovič tvrdil, že proti usmerneniu bojoval v zákulisí.

V posledných týždňoch sa v hnutí Slovensko hovorilo o kandidatúre bývalého ministra zdravotníctva Mareka Krajčího. „Po zvážení okolností som poďakoval a odmietol som kandidovať,“ uviedol Krajčí v stredu na tlačovke.

Dubovský cieli na voličov KDH

Okrem Matoviča bude kandidovať aj Patrik Dubovský z ÚPN, ktorého pôvodne navrhla líderka Za ľudí Veronika Remišová. Podpisy pod jeho kandidatúru dodalo 15 poslancov hnutia Slovensko, nepodpísal sa mu iba Igor Matovič.

Zámerom Dubovského kandidatúry je pritiahnuť k voľbám časť voličov s konzervatívnodemokratickým zmýšľaním a hodnotami, ktorí by za iných okolností voliť nešli.

„Ponúkam svoju kandidatúru aj voličom KDH, ktoré svojho kandidáta priamo nenominovalo,“ povedal Dubovský. V rámci KDH bola debata, či mu poslanci hnutia dodajú podpisy. Napokon sa tak nestalo.

KDH bude mať republikovú radu, na ktorej sa dohodnú, ktorého kandidáta v prvom kole volieb podporia.

„Rád by som bol kandidátom čo najväčšej časti slušných ľudí na Slovensku, ako aj kresťansky a príbuzne duchovne a hodnotovo založených obyvateľov Slovenska,“ dodal Dubovský.

Podľa Remišovej je v zápase o právny štát potrebné mobilizovať každého jedného voliča. „Maďara, Róma, konzervatívca, liberála a som presvedčená, že konzervatívny volič dostáva v Patrikovi Dubovskom slušnú a dôstojnú ponuku.“

Remišová oznámila kandidatúru Patrika Dubovského Bola by hanba, ak by si konzervatívci vyberali medzi Harabinom a Dankom, uviedli

Adam Takáč

Matovič podpis Dubovskému nedal. Remišová tvrdí, že je to v poriadku.

Dubovský by chcel v rámci funkcie prezidenta ako najvyšší veliteľ vojsk „nekompromisne hájiť bezpečnosť a územnú integritu SR a v spolupráci so spojencami Aliancie sa podieľať na kolektívnej obrane členských krajín NATO“.

Povedal tiež, že chce dbať na zákonný a efektívny chod ústavných orgánov. „Byť prezidentom, ktorý bude v permanentnom kontakte s politickými stranami a hnutiami tak, aby politické orgány boli v službe občanom.“

„Až doteraz to vyzeralo tak, že konzervatívny volič nebude mať koho voliť alebo bude stáť pred bizarnou voľbou medzi Harabinom a Dankom,“ povedala Remišová v stredu popoludní pri predstavení prezidentského kandidáta.

„Angažoval sa počas komunizmu v tajnej cirkvi, podpísal protirežimovú výzvu Niekoľko viet, zúčastnil sa na sviečkovej manifestácii, spoluzakladal humanitárnu organizáciu Človek v ohrození, bol aktívny v zápase s mečiarizmom alebo v spore o podobu Ústavu pamäti národa. Nemlčal, keď sa bolo treba ozvať,“ opísala Dubovského šéfka Za ľudí.

Kto ďalší kandiduje?

Uzávierka na podanie podpisov na kandidatúru bola do utorkovej polnoci.

Podpisy stihli do podateľne parlamentu predložiť jedenásti kandidáti, ktorí sa budú uchádzať o post hlavy štátu. Niektorí osobne do podateľne neprišli.

Už dlhšie známym občianskym kandidátom je Ivan Korčok, ktorý kandidatúru oznámil mesiac pred predčasnými parlamentnými voľbami. Za kariérneho diplomata a exministra zahraničia sa postavilo opozičné hnutie Progresívne Slovensko.

Členovia SaS zas o ňom hovoria ako o „našom prezidentovi“. Dosluhujúci šéf liberálov Richard Sulík minulý rok ponúkal Korčokovi líderskú pozíciu na kandidátke do parlamentných volieb. Korčok to však neprijal.

Kandidát s podobným potenciálom, ako má Korčok, je aj líder Hlasu a zároveň predseda parlamentu Peter Pellegrini. S kandidatúrou otáľal niekoľko mesiacov. O tom, či zasiahne do boja o prezidentský palác, sa rozprávalo ešte počas leta.

Pellegrini svoju kandidatúru oznámil najskôr nepriamo pri vyhlásení prezidentských volieb a potom 19. januára oficiálne v opernej sále v Banskej Bystrici.

V prieskumoch preferencií má prevahu práve Pellegrini. Agentúra Focus sa v poslednom prieskume pýtala aj na možné druhé kolo, v ktorom by Pellegrini získal 54 percent hlasov, čím by Korčoka predstihol o takmer desať percentuálnych bodov.
 

Napriek tomu, že mal Andrej Danko v posledných týždňoch veľkú mediálnu pozornosť, agentúra Focus mu namerala v prvom kole iba 3,3 percenta hlasov. 

Líder národniarov vlani často pripomínal chybu SNS, že dvakrát za sebou nepostavila žiadneho kandidáta do prezidentských volieb. Danko spočiatku hovoril o kandidátovi, ktorý by bol „prienikový naprieč spoločnosťou“, neskôr sa rozhodol kandidovať sám. Zelenú mu v tom dalo predsedníctvo SNS.

Dvaja kandidáti z prostredia koalície

Dankova kandidatúra môže súvisieť aj s postojmi Petra Pellegriniho. Šéf SNS v mnohom nesúhlasí s lídrom Hlasu. Danko naposledy dokonca viackrát zopakoval slová o možnej Pellegriniho zrade.

„Má pocit, že nejako prepláva do prezidentského úradu, a ja mám strach, že nás opäť zradí,“ povedal Danko, ktorý kritizoval lídra Hlasu aj za to, že mu stále nepovedal, čo bude ďalej s jeho stranou.

Danko chce osloviť voličov Smeru. Na poslednej tlačovke iba trpko komentoval Ficovu podporu pre Pellegriniho. „Robert, nechápem, že opakuješ tú istú politickú chybu. Mňa naučili na ulici, že kto raz zradí, zradí aj druhýkrát.“

Danko tvrdí, že by bol na rozdiel od Pellegriniho prezidentom kresťanského a národného voliča.

Opätovne kandiduje Harabin

Do tejto pózy sa snaží vtesnať aj exminister spravodlivosti Štefan Harabin. Neúspešný kandidát z roku 2019 odovzdal do parlamentu takmer 18-tisíc podpisov, ktoré začal zbierať už vlani vo februári. Podpisy zbieral napríklad aj na protestoch za vymenovanie Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia.

V prvom kole posledných prezidentských volieb získal Harabin viac než 300-tisíc hlasov a skončil tretí za Zuzanou Čaputovou a Marošom Šefčovičom. Považoval sa však za víťaza volieb.

„Opätovne kandidovať je zložité, opäť dávať seba, svoje postoje a skúsenosti do hry zvanej politický zápas o hlas voliča,“ uviedol s tým, že jeho motiváciou je snaha o ozdravenie atmosféry v oblasti uplatňovania spravodlivosti.

Kandiduje aj diplomat a exminister zahraničných vecí Ján Kubiš, ktorý od občanov vyzbieral vyše 22-tisíc podpisov. Tvrdí, že chce pomôcť pri riešení problémov. V kampani sa môže odvolávať na skúsenosti, vo veku 71 rokov je totiž najstarším kandidátom.

Kandidát na prezidenta Ján Kubiš. Foto: TASR/Martin Baumann

Kubiš sa už vymedzil voči Korčokovi. V utorok povedal, že prezidentský úrad nemá byť protiváhou, s čím ide do kampane Korčok. Kubiš chce vystupovať v kampani slušne, ale zároveň dôrazne pri presadzovaní programových téz, o ktorých bude hovoriť až po tom, čo parlament overí jeho podpisy.

„Myslím si, že Slovensko si nezaslúži prehlbovanie rozporov, polarizácie a vnášanie straníckej politiky aj do prezidentského úradu,“ uviedol Kubiš.

„Autentickí a neautentickí vlastenci“

Viac ako 15-tisíc podpisov odovzdal aj Milan Náhlik, ktorý v parlamentných voľbách v roku 2020 kandidoval za stranu Hlas ľudu. Ide o bývalého príslušníka Policajného zboru, ktorý sa na sociálnych sieťach prezentuje ako odporca Európskej únie.

Svoju kandidatúru pokladá za nádej v tom, že medzi kandidátmi „bude aj niekto iný než len mocenskými ambíciami posadnutí systémoví politici, ktorí predstavujú len menšie alebo väčšie zlo“.

Hodinu pred polnocou odovzdal podpisy od občanov aj šéf Slovenského hnutia obrody Róbert Švec. Pokladá sa za vlastenca. Napríklad o Andrejovi Dankovi povedal, že nespĺňa kritériá autentického vlastenca. „Danko a ďalší sú za členstvo Slovenska v EÚ, za členstvo v NATO, za menu euro,“ poukázal Švec, ktorý chce vystúpiť z Únie aj Aliancie a obnoviť slovenskú korunu. Odmieta tiež LGBT agendu.

Róbert Švec ešte v roku 2015 na proteste proti základniam NATO. Foto: TASR/Lukáš Grinaj

Opätovne v prezidentských voľbách kandiduje aj Marian Kotleba, ktorý pri ohlásení kandidatúry povedal, že ak by do boja o hlavu štátu nenastúpil, národný volič by nemal koho voliť.

„Človek, ktorý nechce, aby Slovensko skončilo v rukách globalistov, by v prezidentských voľbách za súčasnej situácie nemal koho voliť,“ vravel predseda ĽSNS, ktorého v apríli 2022 právoplatne odsúdili za extrémistický trestný čin. Kotleba je najmladší spomedzi kandidátov.

Šéfovať z Grasalkovičovho paláca by chcel aj líder mimoparlamentnej Aliancie Krisztián Forró, ktorý od občanov vyzbieral takmer 30-tisíc podpisov. Problémy, ktoré sa týkajú maďarskej komunity, musia podľa neho dostať svoj hlas.

„V prvom kole je našou úlohou ukázať, že sme tu, že sme silní, že máme sebavedomie. Výsledok prvého kola rozhodne o tom, akú budeme mať váhu v druhom kole prezidentských volieb,“ uviedol Forró.

Prvé kolo volieb prezidenta bude v sobotu 23. marca, druhé kolo 6. apríla. Funkčné obdobie prezidenta sa končí 15. júna 2024.

Volebná kampaň pred prezidentskými voľbami sa už začala. Kandidáti na ňu môžu minúť pol milióna eur. Kampaň sa končí 48-hodinovým volebným moratóriom.