„Prioritou je byť tu od rána do noci, bojovať v pléne, ukazovať ľuďom, čo všetko zlé sa tu ide urobiť, znemožňovať im to a brzdiť koalíciu, ako sa len dá, aby Úrad špeciálnej prokuratúry mal čo najviac času,“ hovorí poslanec a generálny manažér Matovičovho hnutia Slovensko Július Jakab. Má predlžovanie rokovania parlamentu zmysel? Nenahnevajú tým verejnosť? A ako si vysvetľuje, že sa opozícia na protestoch nevie spojiť?
Július Jakab bol posledné tri roky vedúcim Úradu vlády za Igora Matoviča aj Eduarda Hegera, s bývalým OĽaNO je spätý už viac ako desať rokov, no do parlamentu za hnutie kandidoval prvýkrát až teraz. Čo ho k tomu viedlo? Má voči lídrovi hnutia aj nejaké výhrady? A prečo neodišiel spolu s Hegerom?
Hovorí tiež, ako v hnutí uvažujú o prezidentských voľbách a či by bol Štefan Hamran lepší kandidát ako Ivan Korčok.
Robert Fico nehovorí pravdu, čo však absolútne nikoho neprekvapuje. Vôbec tu nejde o Daniela Lipšica, pre nás je dôležité postavenie úradu v celom trestnom procese. Je tiež úplne jasné, že pre Fica nie je problémom Daniel Lipšic, ale celý Úrad špeciálnej prokuratúry, keďže pán Lipšic sám ponúkol svoju rezignáciu v prípade, že koalícia úrad zachová. Oni však potrebujú zastaviť všetky rozbehnuté procesy na špeciálnej prokuratúre, najmä ochrániť ľudí blízkych súčasnej koalícii, a na to potrebujú zrušiť celú špeciálnu prokuratúru.
Napriek tomu som presvedčený, že zvoliť Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora bol dobrý krok. Bol by taktiež omnoho lepšou voľbou na generálneho prokurátora ako pán Žilinka.
Keď sa v koalícii začalo rozprávať o generálnom prokurátorovi, favoritom bol Daniel Lipšic. Potom však pani prezidentka dala jasne najavo, že by mala problém s jeho vymenovaním. Vtedy prišla ako prvá s menom pána Žilinku ešte na klub Za ľudí Mária Kolíková, kde nepochodila, no nakoniec v zákulisí získaval podporu a po verejnom vypočutí kandidátov nakoniec voľba poslancov skončila v prospech Maroša Žilinku.
V konečnom dôsledku v koalícii vždy skončíte na tom, čo je možné. Za pána Žilinku sa nám zaručovali ľudia, ktorým sme dôverovali.
Na to neviem odpovedať.
Koalícia sa bude chytať čohokoľvek, ale na udeľovanie previerok tu máme Národný bezpečnostný úrad (NBÚ), ktorý je nezávislý a sám rozhoduje, či previerku udelí, alebo nie. Neviem o žiadnej výhrade zo strany NBÚ, ktorá by hovorila, že sa pri previerke pána Lipšica konalo účelovo alebo sa nesplnili potrebné parametre.
V prvom rade by som sa pozeral, či tou bezpečnostnou previerkou prešiel. Previerka je výsledkom zisťovania mnohých útvarov na Slovensku – nielen NBÚ, ale aj SIS či polície.
Pri útokoch koalície na Úrad špeciálnej prokuratúry sa na to pozerám cez čísla. V rokoch 2022 a 2023 bolo v súvislosti s trestnými vecami v príslušnosti ÚŠP podaných na Ústavný súd 274 sťažností. A z týchto 274 sťažností došlo iba v siedmich ku konštatovaniu porušenia práv sťažovateľa v súvislosti s procesným postupom prokurátorov ÚŠP. To je pre mňa jasná štatistika.
Keď robíte, tak sa aj pomýlite. Ale ak z 274 sťažností bolo oprávnených len sedem, to je jednoznačný pomer v prospech ÚŠP. Podľa ďalšej štatistiky vieme, že ÚŠP má úspešnosť obžalôb na úrovni 93 percent a 99-percentnú úspešnosť v odôvodnení väzobných rozhodnutí. Keď sa na to pozriem z pohľadu školského známkovania, tak ide o výbornú.
Toto sú čísla, ktoré hovoria o tom, že prokurátori si na danom úrade perfektne odvádzajú svoju robotu.
Využívame všetko, čo ako opozícia môžeme urobiť. V tomto podľa mňa hnutie Slovensko robí najlepšiu opozičnú prácu. Začali sme ako prví s protestmi, hoci nakoniec sú protesty dva. Tiež sme začali s dlhými pozmeňovákmi v pléne, v čom si od nás zobrali príklad aj opoziční kolegovia, ale som za to rád. Každý jeden získaný deň pre špeciálnu prokuratúru je v neprospech ľudí, ktorí podvádzali, kradli a nemysleli to so Slovenskom dobre.

Július Jakab. Foto: Postoj/Adam Rábara
Ukáže čas. Určite na to nerezignujeme, toto nie je jediný boj, ktorý chceme odviesť. Rokujeme do polnoci alebo aj celú noc, každý jeden deň, ako si to koalícia odhlasovala, a zrejme tu budeme aj počas vianočných sviatkov, ale budeme to napádať, kým sa bude dať.
Komunikujeme o tom s Európskou komisiou, vytvárame najväčší možný tlak so všetkým, čo máme na to, aby špeciálna prokuratúra nezanikla. Sme v menšine, musíme robiť, čo sa dá, aby sme upozorňovali, že Úrad špeciálnej prokuratúry nemá byť zrušený a má vydržať čo najdlhšie.
Bolo by skvelé, keby si Peter Pellegrini uvedomil, že v prezidentskej kandidatúre mu takéto násilné zrušenie špeciálnej prokuratúry môže poškodiť. Aj vládna koalícia musí reflektovať posun vo verejnej mienke.
Je príliš skoro hodnotiť volebné preferencie. Ja verím, že každý jeden protest, každá jedna debata, v ktorej hovoríme o potrebe Úradu špeciálnej prokuratúry, pomáha kormidlo otočiť a vyvolať tlak, na základe ktorého to v konečnom dôsledku stiahnu.

„Aj kvôli Lipšicovi menili zákon a robili brutálne účelové zmeny,“ vysvetľuje rýchlosť zmien poslanec za SNS Roman Michelko.
Budeme stále robiť to, čo môžeme. Ako opozícia v menšine iné prostriedky na obranu demokratickej krajiny nemáme. Máme ľudí v uliciach, prostriedky na obštrukcie v Národnej rade, komunikáciu s európskymi inštitúciami či možnosť žiadať o preskúmanie takýchto zákonov Ústavným súdom.
Od súčasnej vládnej koalície očakávam len to najhoršie, ale my sme pripravení rokovať kedykoľvek.
Prioritou je byť tu od rána do noci, bojovať v pléne, ukazovať ľuďom, čo všetko zlé sa tu ide urobiť, znemožňovať im to a brzdiť ich, ako sa len dá, aby Úrad špeciálnej prokuratúry mal čo najviac času. No najlepšie, aby sa to podarilo celkom zvrátiť a vo vláde si to uvedomili.
Ľuďom budeme opakovane vysvetľovať, že je to potrebné pre zachovanie spravodlivosti na Slovensku. Podstatné však bude, ako sa k našej myšlienke postaví zvyšok opozície. Hnutie Slovensko má 16 poslancov, ostatné opozičné strany ich majú spolu 55.
Stále si myslím, že spoločne vieme takýmto spôsobom vytvoriť tlak na vládu, ktorá sa bude musieť vážne zamyslieť nad tým, či im naozaj stojí zrušenie špeciálnej prokuratúry za to, aby nedokázali presadzovať v parlamente pre ľudí oveľa dôležitejšie predvolebné sľuby.
Rozpočtové provizórium by bolo z pohľadu na financie pre ľudí dokonca lepšie nastavené ako rozpočet, ktorý predložila Ficova vláda. Ak chcú mať riadny rozpočet, rozhodnutie je na Robertovi Ficovi. Stačí, ak stiahne mimoriadne škodlivý zákon o rušení špeciálnej prokuratúry, a rozpočtové provizórium byť nemusí. Na ťahu je teda on.
Ale ako ho poznáme, vždy sa bude vyhovárať na niekoho iného. Ak nám Európska únia pozastaví eurofondy kvôli Ficovmu rozkladaniu právneho štátu, na vine budú podľa neho slovenskí europoslanci. Ak pôjdeme do rozpočtového provizória, na vine bude podľa neho opozícia. Zvykli sme si, že Fico na seba nikdy nepreberie žiadnu zodpovednosť.
Pre mňa to nie je konsolidačný balíček, ale Lex ožobračovanie, preto sme s mojimi asistentami spravili webstránku, aby sme ľuďom jednoducho vysvetlili, čo ich čaká. Nech vedia, čo sa skutočne v parlamente deje a ako ich to ovplyvňuje. Mnoho ľudí dianie v ňom nesleduje, ale keď im vysvetlíte, že sa bude zdražovať, viacerých to zaujme. A niektorí aspoň zistia, koho naozaj volili.

Július Jakab. Foto: Postoj/Adam Rábara
Hovorili, že Matovičove ceny energií sú hrozné a vôbec sme sa o ľudí nepostarali, no nakoniec uchovávajú presne tie isté ceny energií. Nebudú lacnejšie energie a ani lacnejšie potraviny, ako sme to videli z bilbordov Petra Pellegriniho. Všetkých oklamú.
Keď sme mali rozpočet 35 miliárd eur, pán minister Kamenický nám vyčítal, ako je možné, že je taký veľký, že on to zvládal s menším. Teraz má rozpočet 40 miliárd, nevie ho pripraviť a robí účtovné triky, aby zakryl plytvanie peniazmi, ktoré plánujú.
Zaujíma ma tiež, čo povie Európska komisia na tento rozpočet, keďže nespĺňa ani výdavkové limity na tento rok. Práve kvôli tomu sú v ohrození stovky miliónov eur z plánu obnovy. Keď sa však ministrovi skončí konsolidačný balík na Ústavnom súde, tak mu rozpočet padne. Celý rozpočet je na vode a mimoriadne zle pripravený.
Určite. Podľa mňa ide o protiústavný zákon. Nemôžete v skrátenom legislatívnom konaní predkladať zákon, ktorý sanuje škody, ktoré si sami iným zákonom spôsobujete.
Ale toto je v rozpore so všetkým. Hovoria, že nám hrozia zásadné hospodárske škody, ale tie si robia sami, keďže z tohto balíka chcú čerpať 1,5 miliardy eur, ale ďalších 1,2 miliardy idú rozdávať v ďalšom roku. Plánujú päťpercentnú úsporu v radoch štátnych úradníkov, no okamžite to negujú tým, že v rozpočte plánujú prijímať 15-tisíc nových zamestnancov. Je to nonsens.
Samého ma to prekvapuje. Som človek a poslanec, ktorý sa snaží ľudí spájať. Mojou stránkou Ficove poplatky sa mi podarilo spojiť všetky opozičné strany. Videli ste to aj v pléne, keď politici naprieč opozíciou citovali z mojej stránky. Aj sme sa vedeli vzájomne povzbudiť aj pochváliť, preto je pre mňa absolútne nepochopiteľné, prečo sa v Národnej rade dokážeme spojiť a spolupracovať, ale na ulici to nedokážeme. Je to podľa mňa obrovská chyba.
Snaha koordinovať sa bola vždy, ostatné opozičné strany dostali aj osobné pozvania.
My sme však spolupráci boli absolútne otvorení, nie sme v tom neuvážení ani si nič neuzurpujeme. Naozaj chceme spoluprácou vyvolať čo najväčšiu vlnu odporu ľudí, aby sme všetci spoločne ukázali, že stojíme na správnej strane a hájime demokraciu na Slovensku. Nerozumiem, prečo nás SaS, PS a KDH nedokážu prizvať, aby sme to robili spoločne.
Ale veď Igor Matovič jasne povedal, že on na protestoch vystúpiť nemusí, ale demokratická opozícia by mala postupovať spoločne. Nebolo to vypočuté, v poriadku, je to ich vôľa, ale hnutie Slovensko určite nie je nejaký deštrukčný prvok.
Vysvetlenie ani skutočný dôvod som doteraz nedostal, ale Igor Matovič gesto urobil. Ak Richardovi Sulíkovi vadí, že mu Igor Matovič pripomína, že povalil vládu, tak to je fakt a nikto nebude Igorovi Matovičovi zakazovať hovoriť pravdu.
Neviem, môžem sa len domnievať.
Áno, pretože chceme aj my preukazovať naše občianske odhodlanie byť v uliciach a bolo by zvláštne bojovať v Národnej rade a pozerať sa cez okno, ako ľudia chodia protestovať bez nás. My sme vždy boli s ľuďmi, už od protestov pred Bonaparte, ktoré boli najdlhšie svojho druhu. Napriek tomu však niektorí z nás na protesty PS, SaS a KDH chodíme aspoň ako účastníci.
Pamätám si, ako SaS odchádzala z vlády v roku 2022 aj ako hlasovali za pád vlády v parlamente takto pred rokom. Pamätám si to divadlo a odchod z koalície, lebo mali dobré preferencie. Pamätám si aj naše presviedčanie, nech to nerobia, lebo privedú skazu pre túto krajinu. Pre mňa je to extrémne smutná skúsenosť, že to, čo sme zažili v 2011, sa zo strany SaS a Richarda Sulíka zopakovalo.
Mnohí hovoria, „lebo Igor Matovič“, ale nepovalíte vládu a neprivediete koalíciu Smeru s Hlasom, lebo Igor Matovič. To sú divoké fantázie. Keď robíte politiku zodpovedne, snažíte sa problémy riešiť, ale nie búchaním dverí a povaľovaním vlád.
Bolo to jeho slobodné rozhodnutie a mal na to právo. Nevidel som v tom zlý úmysel, skôr odhodlanie, že sa len tak nevzdá. Nedalo sa veriť, že keď podá demisiu, SaS naozaj nepodporí pád vlády a Hegerov kabinet bude pokračovať. Ale treba pripomenúť, že o žiadne vytrhnutie demisie vtedy nešlo.
Pri schvaľovaní rozpočtu, kde sa schválila najväčšia pomoc rodinám? Určite. Vláda by padla tak či tak. SaS by si našla rýchlo novú zámienku, ich agendou bolo vládu povaliť.
Nevyčítal.
Keď mám výhradu, hovorím mu to osobne a neodkazujem to cez médiá. Tiež som človek, ktorý sa snaží byť kritický aj sám voči sebe. Sám si vyčítam mnoho vecí, ktoré by som mohol urobiť inak, ale v rámci vtedajších okolností a kríz sme to robili najlepšie, ako sme vedeli.
Nikto sa na funkciu premiéra nenarodil, všetci robia chyby. Ani úrad vlády nemá zázračnú auru, na základe ktorej by ste boli úplne iný, keď doň prídete. To je ilúzia.

Július Jakab. Foto: Postoj/Adam Rábara
V prvom rade ako bojovníka, ktorý sa nikdy nevzdal v boji a vždy mu išlo o Slovensko. Nikdy nemal pri rozhodovaní žiadne bočné úmysly ani nikomu nikdy nič nedlhoval. To, že má vždy čisté úmysly a na nič sa nehrá, mám na ňom stále rád.
Ja taký štýl komunikácie nemám, ale to neznamená, že Matovičovo vystupovanie je zlé.
Igor Matovič má svoje vystupovanie a svojich voličov. Koľko ľudí mu odovzdalo hlas vo voľbách? Rozvíril vody v slovenskej politike, priniesol nový vietor a nečestní politici sa zrazu začali báť. Igor Matovič patrí do slovenskej politiky práve kvôli tomu, aký je. Dokáže efektívne poukazovať na veci a dokáže ich pomenovávať. Ľudia vnímajú, že to, čo hovorí, je úprimné. Práve kvôli tomu má také výsledky, aké má.
Slovensko.
To je ten nový vietor. (Úsmev.) Všetci s tým majú problém, dráždi to najmä ľudí z vládnej koalície, zákon to však umožňuje. Ak kvôli tomu zmenia zákon, prispôsobíme sa.
Skôr by som sa zameriaval na to, kto sme, čím sme a čo robíme. To je dôležitejšie ako názov.
Zatiaľ o tom rokujeme na predsedníctve.
Obidve možnosti sú na stole. Pre mňa je najpodstatnejšie, aby nevyhral Peter Pellegrini. Pre demokraciu je veľmi nebezpečné, aby súčasná vládna koalícia mala aj svojho prezidenta.
Som presvedčený, že je ďaleko lepší kandidát ako Peter Pellegrini.
Minimálne rovnocenný, ak nie lepší.
Pán Hamran je slobodný človek, ak spĺňa ústavou stanovené podmienky, môže kandidovať. Nemám dôvod jeho rozhodovanie komentovať. Ak bude kandidovať, musí počítať s tým, že ho budú v kampani takto ostrakizovať.
Je to jedno, aj keby kandidoval svätec, tak to koalícia bude používať proti nám.
Nemyslím si to.
Už dvakrát som mohol byť poslanec, keďže ponuku kandidovať som mal aj v roku 2016, 2020, ale ponuku som prijal až teraz.
Súvisí to aj s okolnosťami tohto roku. Vyčítal by som si, keby som nešiel do toho a nič neurobil, keď som videl, kto nám po voľbách môže vládnuť. Chcel som zabojovať o to, aby sa to nestalo. A aj keď vyhrali, budem robiť všetko preto, aby sa Slovensko nevydalo cestou, ktorou ho vedú.
K Eduardovi Hegerovi som mal ako vedúci vlády veľmi blízko, roky sme boli spolu v OĽaNO, vystriedal som ho na pozícii generálneho manažéra hnutia, ale nesúhlasil som s tým, aby z hnutia odišiel.
Bol som pri tom, keď dostal úlohu preskúmať možnosť spojenia sa s KDH a Alianciou, aby neprepadli hlasy. Keď zistil, že sa to nedá, ďalej som s ním nepokračoval v tom, aby vznikal nový projekt. Oddelenie Hegera od OĽaNO nebol úmysel, ako sa to malo skončiť.
Bol som posledný, kto sa snažil Eduarda Hegera presvedčiť, aby neodchádzal. Posledná vec, s ktorou som za ním prišiel, bola ponuka prvého miesta na kandidátke, Igor Matovič by bol posledný a ľudia by vo voľbách krúžkami rozhodli o novom predsedovi hnutia. Tak ako to nakoniec v kampani bolo s Erikou Jurinovou. Odmietol, pretože chcel budovať nový projekt. Hovoril som, že keď sa rozdelíme, niekto z nás sa nedostane do parlamentu a prepadnú hlasy. A to sa nakoniec stalo.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.