Súboj o Prezidentský palác KDH nepostaví vlastného kandidáta, Lexmann bude kandidovať do europarlamentu

Europoslankyňa Miriam Lexmann ani exminister spravodlivosti Viliam Karas nebudú za KDH kandidovať za prezidenta. Kresťanskodemokratické hnutie sa rozhodlo, že do prezidentských volieb nepostaví žiadneho kandidáta. 

„Kresťanskí demokrati vnímajú súčasnú situáciu na Slovensku za zlomovú pre zachovanie slobody, preto sa chcú zápasu o charakter našej krajiny zúčastniť inak ako prezidentskou kandidatúrou,“ zdôvodňuje hnutie vo svojom vyhlásení.

Kým Viliam Karas, ktorý je dnes expertom hnutia na vnútro a spravodlivosť, už minulý týždeň potvrdil, že kandidovať za prezidenta nebude, stanovisko Miriam Lexmann nebolo známe.

Rozhodnutie širšieho vedenia strany prišlo až v utorok. Napriek tomu, že Karas aj Lexmann by podľa vedenia dokázali „hodnotne reprezentovať Slovensko doma aj v zahraničí“, KDH sa vraj momentálne chce zamerať na prácu v parlamente.

„Pre budúcnosť Slovenska je rozhodujúce, či budú napredovať štandardné politické strany ako KDH, ktorému záleží na riešení problémov ľudí a na hodnotách, alebo populistický extrém, ktorý Slovensku neprospieva. Preto sa v KDH potrebujeme naplno sústrediť na parlamentnú prácu v prospech občanov, presadzovanie hodnotovej politiky, naďalej prehlbovať činnosť v regiónoch a vychovávať novú generáciu politikov, ktorým záleží na Slovensku,“ uviedol Milan Majerský.

Vnútri KDH sa ešte v novembri rozprávalo ako o kandidátovi na prezidenta aj o ústavnom právnikovi Marekovi Šmidovi. Ten však povedal, že na túto funkciu ašpirovať nechce.

Lexmann chcela, aby mal konzervatívny volič na výber aspoň v prvom kole

Predseda KDH ešte začiatkom novembra tvrdil, že Lexmann by bola jednou z najlepších možných osôb, ktoré by mohli kandidovať za hlavu štátu.

„Na tento post si určite zaslúži kandidovať človek, ktorý má aj zahraničnopolitické skúsenosti, a Miriam medzi takéto osoby patrí,“ povedal vtedy šéf kresťanských demokratov o svojej manželke, ktorá nakoniec o Prezidentský palác nezabojuje. 

Súčasný poslanec KDH František Mikloško, ktorý v minulosti niekoľkokrát kandidoval na post prezidenta, sa verejne nepriklonil ani k jednému z mien.

KDH však podľa Miriam Lexmann chcelo, aby minimálne v prvom kole prezidentských volieb mal konzervatívny a kresťanskodemokratický volič svoju jasnú voľbu, „aby volil srdcom, a ak to nie je možné inak, rozumom si vyberal až v druhom kole“.

Lexmann hovorila, že rozhodnutie urobí aj s ohľadom na svojho manžela, ktorý je predsedom KDH, ale aj na eurovoľby, v ktorých by mala nakoniec viesť kandidátku hnutia.

„To, či bude mať KDH kandidáta, závisí od toho, či si povieme, že je to tá správna cesta, ako pretaviť a posilniť náš volebný výsledok v parlamentných voľbách s ohľadom na to, aby hodnoty, ktoré sú pre nás dôležité, čo najviac rezonovali v slovenskej aj európskej politike,“ hovorila ešte začiatkom decembra Lexmann v rozhovore pre Postoj.

Čítajte tiež

Miriam Lexmann Taraba klame. Nebojujeme za Lipšica, ale za inštitúciu

Jozef Majchrák Lukáš Kekelák

O nekandidovaní Lexmann rozhodli eurovoľby aj peniaze

Podľa informácií denníka Postoj z prostredia KDH rozhodli o nepostavení žiadneho kandidáta do prezidentských volieb najmä dva faktory – peniaze a eurovoľby.

Keďže KDH má po poslednej kampani obmedzené finančné zdroje, financovanie prezidentskej kampane krátko po parlamentných voľbách a tesne pred eurovoľbami si aj vzhľadom na neistý výsledok v hnutí vyhodnotili ako rizikový krok.

Rovnako v strane vyhodnocovali, ako by voliči KDH vnímali, že by Miriam Lexmann kandidovala za prezidentku a pár mesiacov nato by sa uchádzala aj o miesto v Európskom parlamente.

KDH však už dnes potvrdilo opätovnú kandidatúru Lexmann do europarlamentu a označuje ju za najefektívnejší spôsob, ako zviesť hodnotový zápas aj na európskej úrovni.

Europoslankyňa Miriam Lexmann. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Aj Lexmann tvrdí, že chce byť radšej konzervatívnym hlasom v europarlamente ako v Prezidentskom paláci. V Bruseli chce riešiť európsku konkurencieschopnosť, naprávať zlyhania v energetickej a migračnej politike a budovať obranyschopnosť Únie proti vonkajším hrozbám.

„Súčasná Únia, žiaľ, v riešeniach týchto otázok podáva nedostatočný výkon, ktorého dôsledkom je strácanie jej popredného postavenia vo svete. Namiesto toho dnes európske elity míňajú energiu na iracionálne úvahy o otváraní základných zmlúv či presadzovanie ideologických politík, ktoré zasahujú do suverenity členských štátov a v konečnom dôsledku Európu oslabujú,“ zdôraznila europoslankyňa Lexmann.

Všetkým členom a sympatizantom KDH sa však poďakovala za dôveru.

Po dlhom čase bez kandidáta

Kresťanskí demokrati mali v posledných štyroch prezidentských voľbách svojho kandidáta alebo niektorému z kandidátov vyjadrili podporu.

V roku 2019 KDH okrem vtedajšieho predsedu Alojza Hlinu podporilo Františka Mikloška, pre ktorého to bola tretia kandidatúra. V prvom kole získal takmer 123-tisíc hlasov.

Päť rokov predtým kádeháci podporili svojho bývalého predsedu Pavla Hrušovského, ktorý získal podporu len 63-tisíc voličov. Išlo o spoločného kandidáta KDH, SDKÚ a Mosta-Híd.
 

Napriek tomu, že oficiálna podpora KDH v prezidentských voľbách v roku 2009 patrila Ivete Radičovej, mnoho konzervatívcov vtedy volilo Františka Mikloška, kandidáta strán KDS a Misia 21, čo bol projekt bývalého ministra vnútra Ivana Šimka. 

Mikloško vtedy získal 101-tisíc hlasov, no do druhého kola postúpila s Ivanom Gašparovičom Iveta Radičová.

Radičovú podporovala aj Anna Záborská, súčasná predsedníčka Kresťanskej únie, ktorá vtedy argumentovala, že Radičová nie je liberálka, ale občianska konzervatívka a prezidentské voľby nie sú o výbere šéfa gynekologicko-pôrodníckej kliniky.

V roku 2004 hnutie kresťanských demokratov podporilo Františka Mikloška, ktorý vtedy získal podporu takmer 130-tisíc voličov. V roku 1999 KDH nepodporilo žiadneho kandidáta na prezidenta.

Koho KDH podporí na prezidenta, zatiaľ nevedno

Krok KDH nepostaviť vlastného kandidáta v budúcoročných voľbách prišiel v čase, keď o prezidentskej kandidatúre uvažuje bývalý šéf polície Štefan Hamran a o vlastnom kandidátovi hovorí aj koaličná SNS, ktorá odmieta podporiť stále neohláseného kandidáta Petra Pellegriniho z Hlasu.

Podľa ministra životného prostredia za SNS Tomáša Tarabu je najpravdepodobnejšou voľbou strany predseda národniarov Andrej Danko, v SNS však podľa informácií denníka Postoj hovorili aj o exministrovi obrany Petrovi Gajdošovi či poslancovi Karolovi Farkašovskom.

Čítajte tiež

SNS hľadá prezidenta Musíme postaviť vlastného kandidáta, hovorí Taraba. Pellegriniho nepodporia

Lukáš Kekelák

Kandidatúru na prezidenta zatiaľ oficiálne oznámil exminister zahraničia Ivan Korčok, ktorý by sa podľa prieskumov mohol dostať s Pellegrinim do druhého kola. Získal už aj podporu opozičného Progresívneho Slovenska a podpora strany SaS, ktorej nominantom bol na rezorte diplomacie, je len otázkou dní.

Či Korčoka podporí aj KDH, zatiaľ hnutie nepovedalo. „Je to na zváženie, keď budeme vidieť rozložené všetky karty na stole,“ uviedla nedávno Lexmann.

Ak chce Ivan Korčok osloviť konzervatívneho voliča, myslí si, že nemôže byť iba „protikandidátom Hlaso-Smeru“. „Musí pre to urobiť konkrétne kroky,“ hovorila Lexmann s tým, že Korčok bude čeliť otázkam, že sa ako diplomat na vysokých postoch a štátny tajomník za vlád Roberta Fica nedokázal jasne vymedziť voči Smeru. 

„Zároveň bude pred ním výzva, ako sa dnes postaviť voči ľavicovému extrému z progresívnych radov tak, aby bol uveriteľný potenciálny prezident pre všetkých,“ dodala.

O post hlavy štátu sa chcú ako občianski kandidáti uchádzať aj bývalý diplomat a minister zahraničia vo vláde Smeru Ján Kubiš, ústavný právnik Ján Drgonec a zakladateľka Iniciatívy za vymazaných rodičov Beáta Janočková. Opätovne plánuje kandidovať aj exminister spravodlivosti a bývalý sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin, ktorý sa zrejme pokúsi osloviť aj konzervatívne zmýšľajúcich voličov. Kampaňoval už aj s trnavským arcibiskupom Jánom Oroschom.

Štefan Harabin v prvom kole predchádzajúcich volieb skončil s viac než 300-tisíc hlasmi tretí za Zuzanou Čaputovou a Marošom Šefčovičom.