RECENZIA: Svätec, ktorého cirkev nechcela

Svätorečenie pátra Pia bolo nesporne úspechom pápeža Jána Pavla II. Práve on bol motorom procesu beatifikácie a neskôr kanonizácie kapucínskeho mnícha, do života ktorého neustále vstupovali cirkevné zákazy. O nečakanom prepletení životov týchto dvoch osobností napísal v roku 2006 pútavú knihu taliansky vatikanista Andrea Tornielli. Pred niekoľkými dňami vyšla aj v slovenčine.

Na Piazza Cornelia, malom námestí v jednej z okrajových štvrtí Ríma, sa oproti kostolu nachádza malý, typicky taliansky obchodík. Predavač kričiaci „Ciao!“ aj neznámemu obyvateľovi štvrte, prepravky s ovocím a zeleninou vyložené na ulici, cenovky naškrabané fixou na kuse kartónu. To, že mladý zeleninár nechodil do kostola, aspoň som ho tam nikdy nestretol, neprekáža, aby nad pokladnicou v jeho obchode nesídlil obraz pátra Pia. Presne taký, akého som sa v detstve stále bál: hnedý habit, rozčuchraná brada, pletené rukavice presakujúce krvou a v tvári karhavý výraz. Kapucínsky mních nie je pre Talianov len svätcom, ale priam národným hrdinom. S čímsi podobným sa možno stretnúť už len u Poliakov. Vďaka inému svätcovi a národnému hrdinovi, Jánovi Pavlovi II.

Obvinenia a zákazy

Vatikanista denníka Il Giornale napísal svoju knihu pre tých, ktorí sa chcú životom svätého rehoľníka povzbudiť, ale zaujme aj tých, ktorí dychtia po senzáciách spojených s jeho životom. Neopisuje ho ako antického hrdinu s ušľachtilým telom a pevným duchom. Tornielliho páter Pio je jednoduchý mních, ktorý v Božiu prozreteľnosť verí tak hlboko, že dokáže „preplávať“ aj cez nechutné obvinenia z pochybných vzťahov so ženami a zákazy vysluhovania sviatostí. Nie je to však bezhlavá viera bez otázok a pochybností. „Môj Bože, aké zahanbenie a poníženie prežívam, keď musím vyjaviť to, čo si vykonal vo svojom biednom stvorení. (...) Otče môj, zomieram od bolesti, skrze utrpenie a zmätok, ktoré pociťujem v hĺbke duše,“ píše svojmu predstavenému niekoľko dní po to, čo sa na jeho tele v septembri 1916 objavili stigmy. Konečnej rehabilitácie sa tento muž, ktorý musel zápasiť nielen so sebou, ale aj s podozrievavými pohľadmi Vatikánu, najmä za pontifikátov pápežov Pia XI. a Jána XXIII., dočkal až päť rokov pred svojou smrťou v roku 1968.

K téme:
Tajomstvo pátra Pia a Karola Wojtylu od zajtra v predaji
Wojtyla a Poltawska: korešpondencia, ktorá prekvapila Vatikán
Poľská psychiatrička odhaľuje tvár kňaza Wojtylu
Potrebujeme kňazov so srdcom alebo s titulmi?
Zdieľať

Svoje rozprávanie začína Tornielli na Námestí svätého Petra, 30. apríla 1999. O dva dni má na tomto mieste dôjsť k dlho očakávanému blahorečeniu populárneho pátra. Novinár sa ponáhľa na stretnutie s prelátom Guglielmom Zannonim (1914 – 2005), ktorý šesťdesiat rokov pracoval v rímskej kúrii a v roku 1962 sprostredkoval doručenie listu Karola Wojtylu pátrovi Piovi. „Uvažujem o tom, ako by sa asi tváril tento jednoduchý kapucín, keby bol dnes na Námestí svätého Petra, rehoľník, ktorý mal tak málo spoločného so súčasnou teológiou a s istými predstaviteľmi cirkevnej inteligencie, ktorí nedôverčivo hľadeli na ľudovú nábožnosť, akoby to bol archaický úkaz, nad ktorým treba vykonať exorcizmus,“ píše Tornielli, ktorý v knihe strieda živé literárne opisy so suchou faktografiou.

Atentát nepredpovedal

Spomínaný list, v ktorom mladý krakovský biskup požiadal pátra Pia o modlitbu za ťažko chorú Wandu Poltawsku, svoju blízku priateľku, je kľúčom k dešifrovaniu ich vzťahu. Keď sa svätec z Pietrelciny zoznámil s jeho obsahom, povedal: „Jeho nemožno odmietnuť.“ Po zázračnom vyliečení Wojtyla píše ďalší, ďakovný list. „Nezabúdajme, že keď posielal list s prosbou o modlitbu, kapucínsky rehoľník podliehal reštrikciám, sledovali ho pápežskí vizitátori, ostro ho kritizovali a spochybňovali jeho morálku,“ píše Tornielli. Oba listy zostali zachované, pretože ich páter Pio na smrteľnej posteli, na rozdiel od zvyšku svojej korešpondencie, nespálil.

Tornielliho knihou sa tiahne jedna základná myšlienka: Ján Pavol II. nikdy nepochyboval o svätosti pátra Pia. Presvedčiť o nej sa mohol sám v roku 1948, keď sa s ním jediný raz stretol. Ako mladý novokňaz sa k nemu prišiel vyspovedať a zúčastniť jeho liturgie. Okolo tohto stretnutia vznikli dohady, podľa ktorých páter Pio predpovedal poľskému biskupovi voľbu za pápeža a pokus o jeho zabitie. Ján Pavol II. tieto informácie viackrát dôrazne vyvrátil.

Rana na pleci

S týmto stretnutím je však spojená iná zaujímavosť, ktorú potvrdil aj zosnulý pápež. Páter Pio sa Wojtylovi priznal, že najväčšiu bolesť mu spôsobuje rana na ramene, o existencii ktorej nevedeli ani jeho najbližší. O „Kristovej rane po kríži“ sa verejnosť dozvedela až v roku 1987. „Od ich spomenutého stretnutia považoval Karol Wojtyla pátra Pia za svätca,“ uvádza dnes už 88-ročná Poltawska, ktorá je autorkou predhovoru k slovenskému vydaniu. Nečudo, že práve Wojtyla inicioval v list, v ktorom poľskí biskupi požiadali Pavla VI. o otvorenie procesu jeho blahorečenia. Možno sa len domnievať, že práve páter Pio inšpiroval Jána Pavla II. aj k skutkom pokánia ako je pôst či bičovanie, ktoré, podľa postulátora beatifikačného procesu Slawomira Odera, zosnulý pápež prevádzal.

Tornielliho kniha, vystavaná predovšetkým na svedectve preláta Zannoniho a informáciách z knihy Pápež a rehoľník, ktorej autorom je riaditeľ TeleRadio Padre Pio Stefano Campanella, končí rokom 2002, kedy starý a vážne chorý poľský pápež vyzdvihol spochybňovaného svätca na oltár. „Modlitba a milosrdná láska sú mimoriadne konkrétnou syntézou učenia pátra Pia, ktoré dnes nanovo navrhujeme všetkým.“ Slová z pápežovej homílie vytvárajú oblúk, ktorý prepája obsah knihy s každodenným životom.

Imrich Gazda

Andrea Tornielli: Tajomstvo pátra Pia a Karola Wojtylu. Sali foto 2010. 127 s. 8,90 eur

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo