Zákon roka Vláda ukázala v rozpočte ďalšie plány. Pribudnú dane, budú sa meniť aj odvody

Vláda dnes na rokovaní tripartity predstavila rozpočet na budúci rok. Tak ako minister financií Ladislav Kamenický prisľúbil, deficit by mal byť nižší o 0,5 percentuálneho bodu, stále však bude veľmi vysoký. 

V tomto roku by mal dosiahnuť 6,5 percenta HDP, v tom budúcom 5,97 percenta. V nominálnom vyjadrení to znamená, že štát minie v tomto roku o 7,8 miliardy eur viac, ako získa na príjmoch, v roku 2024 o 7,6 miliardy viac. Pre lepšiu predstavu, ide o podobnú čiastku, ako ide celkovo z odvodov aj z platby za poistencov štátu na verejné zdravotné poistenie.  

Dlh tak v tomto roku dosiahne 57,8 percenta HDP a klesne teda pod úroveň 60 percent. Ako však v dokumente priznáva ministerstvo financií, v nasledujúcich rokoch bude dlh opäť rásť a túto úroveň znova prekročí v roku 2026.  

Zdvihnutý prst od finančných trhov 

To, že dlh a deficit je privysoký a vláda tomu nevenuje dostatočnú pozornosť, si už všimli aj finančné trhy. Aj napriek tomu, že minister Kamenický predstavil minulý týždeň konsolidačný balíček, agentúra Fitch zhoršila Slovensku rating o jeden stupeň na A-.  

Agentúra v správe vysvetľuje, že „zníženie ratingu odráža zhoršenie stavu verejných financií a nejasný postup konsolidácie“. 

Iné dve ratingové agentúry zachovali slovenský rating na nezmenenej úrovni. Rozhodnutie agentúry Fitch však môže mať vplyv na to, za aké úroky si budeme na trhoch požičiavať, a je pravdepodobné, že za obsluhu dlhu zaplatíme viac ako počas predošlých rokov. 

Rozpočet na budúci rok s tým však zatiaľ nepočíta. Na obsluhu dlhu, čiže na platenie úrokov, by malo ísť 1,36 miliardy eur. V končiacom sa roku sa rozpočtovalo na tento účel 1,34 miliardy. Ešte v roku 2020 to pritom bolo o takmer polovicu menej, necelých 800 miliónov. 

Zaujímavosťou v návrhu rozpočtu je aj to, že vláda si plánuje do rezervy odložiť 2,5 miliardy eur. Týmto si vytvára vankúš, ktorý jej dovolí prijať neplánované opatrenia či pokryť riešenie krízových situácií, akými sú povodne či iné prírodné katastrofy.  

Na tento účel je však z rezervy vyhradených iba 21 miliónov. Najväčšiu čiastku 1,23 miliardy si vláda odkladá na pokrytie legislatívnych zmien. Možno tak zrejme očakávať nové sociálne balíčky.  

Odborníci tento krok, keď si vláda odkladá veľké čiastky do rezervy, dlhodobo kritizujú. Ide o netransparentný postup, o týchto peniazoch totiž môže vláda svojvoľne rozhodovať a rozpočet teda neukazuje reálne prerozdelenie štátnych peňazí. 

Verejné financie môžu v budúcom roku počítať s daňovými a odvodovými príjmami v celkovej výške 411,8 miliardy eur.  

Najväčší príjem bude zo sociálnych odvodov, do Sociálnej poisťovne pritečie viac ako 11 miliárd eur.  

Na daniach štát vyzbiera celkovo takmer 20 miliárd. Najviac, deväť miliárd, bude pochádzať z dane z pridanej hodnoty.  

Najviac peňazí putuje na sociálnu oblasť 

Ako sa tieto peniaze prerozdelia? 

Na oblasť vzdelania pôjde celkovo, po započítaní zdrojov z plánu obnovy a bežných eurofondov, 4,86 miliardy eur.  

Na dopravu a bývanie je vyčlenených 3,49 miliardy eur, pričom polovica bude z európskych zdrojov.  

Z toho by malo ísť 733 miliónov na výstavbu a obnovu cestnej infraštruktúry. Zlepšenia by mali prísť aj v železničnej infraštruktúre, na jej rekonštrukciu bolo totiž vyčlenených 107 miliónov.  

Najväčšia čiastka bude už tradične putovať na oblasť sociálnych vecí a podporu zamestnanosti. Na tento účel je vyhradených takmer 18 miliárd eur, v tejto sume sú však už zahrnuté aj dôchodky a rôzne sociálne dávky. Osemsto miliónov pôjde iba na vyplatenie nového 13. dôchodku. 

Na zdravotníctvo pôjde takmer deväť miliárd eur, z toho osem miliárd tvorí verejné zdravotné poistenie. Celkovo tak zdravotníctvu v budúcom roku pritečie o 800 miliónov viac ako v tomto roku.  

Výdavky na oblasť verejného poriadku a bezpečnosti sa rozpočtujú na úrovni 2,17 miliardy eur. Na obranu pôjde 2,63 miliardy.  

Na kultúru vláda vyčlenila necelých 500 miliónov.  

Aj tejto oblasti sa dotkla konsolidácia. Verejnoprávna televízia a rozhlas dostanú totiž v budúcom roku menej peňazí, ako bolo pôvodne plánované. Po zrušení koncesionárskych poplatkov mala byť RTVS financovaná cez štátny príspevok vo výške 0,17 percenta HDP, nakoniec to bude iba 0,12 percenta.  

Ďalších 720 miliónov je rozpočtovaných na takzvané verejné služby. Do nich patrí fungovanie úradu vlády, kancelárie prezidenta či Najvyššieho kontrolného úradu, patria sem aj výdavky na voľby.  

V budúcom roku nás čakajú prezidentské voľby, voľby do europarlamentu, ako aj doplnkové regionálne voľby. Celkovo to vyjde štát na 30 miliónov.  

Vláda v rozpočte vyčíslila aj konkrétne dosahy konsolidačných opatrení. Najviac peňazí prekvapivo neprinesie bankový odvod, ale zmena sadzby odvodov do druhého piliera. Namiesto plánovaných 5,75 percenta z hrubej mzdy poputujú do tohto piliera iba štyri percentá.  

Zvyšok pôjde do prvého piliera a Sociálna poisťovňa si vďaka tomu polepší o 363 miliónov. V roku 2026 to bude dokonca až 495 miliónov. 

Druhý najvyšší príjem prinesie zvýšenie zdravotných odvodov. Od nového roka budú zamestnávatelia platiť o jeden percentuálny bod navyše. Táto zdanlivo malá zmena prinesie 357 miliónov navyše.  

Na treťom mieste je už bankový odvod, vďaka nemu verejné financie získajú ďalších 336 miliónov. 

Plány do budúcna 

Návrh rozpočtu obsahuje aj ďalšie opatrenia, nad ktorými vláda uvažuje, zatiaľ ich však do rozpočtu nezahrnula.  

V prvom rade by Ficov kabinet chcel zaviesť ďalšie sadzby pri dani z fyzických osôb a zvýšiť tak progresivitu zdanenia. Ako presne by tieto sadzby vyzerali, dokument nepribližuje.

Toto opatrenie by sa však podľa dokumentu malo dotknúť 10-tisíc najlepšie zarábajúcich ľudí a štátnej kase by malo priniesť 78 miliónov navyše.  

Ďalších sto miliónov by vláda chcela získať zo zavedenia dane zo sladených nápojov, ktoré by mohlo prebehnúť v poslednom štvrťroku budúceho roka.  

Ako sa píše v dokumente, „zdanenie sladených nápojov je nástroj využívaný v mnohých krajinách s cieľom znižovať výskyt obezity či ďalších neprenosných chorôb súvisiacich so stravou“.

Slovensko má v rámci Európskej únie šiesty najvyšší podiel dospelých ľudí s nadváhou. V roku 2019 ich bolo 58,7 percenta. Zavedenie tejto dane teda vláda považuje za oprávnený krok. 

Sto miliónov navyše by malo priniesť aj ročné zúčtovanie sociálnych odvodov, ktoré by malo začať fungovať od roku 2026.  

„Zamestnanci po novom by mali platiť v rámci roka odvody do bodu, kým nedosiahnu maximálny ročný vymeriavací základ, ktorý má nahradiť súčasný maximálny odvod stanovený na mesiac,“ vysvetľuje dokument.  

Vláda si od tohto opatrenia sľubuje zamedziť daňovej optimalizácii, ktorá sa deje cez vyplácanie vysokých odmien v jednom mesiaci. 

Jeden z najočakávanejších zákonov novej vlády je tak na stole. Dnes o ňom rokuje vláda so sociálnymi partnermi, ide však z veľkej časti iba o formalitu.  

Očakáva sa, že v stredu bude zákon schválený vládou a následne o ňom bude rokovať parlament.  

Ako sa však už mnohokrát ukázalo, jedna vec je, čo je napísané v rozpočte, a druhá, čo sa stane v realite. Hlavne ak má vláda rezervu vo výške viac ako dve a pol miliardy eur.