Po zrušení rozpočtu ústavným súdom Nemecká vláda hľadá peniaze, bez ktorých už jej vládnutie nedáva zmysel

Nemecká vláda hľadá peniaze, bez ktorých už jej vládnutie nedáva zmysel
Nemecký kancelár Olaf Scholz prichádza na zasadnutie vládneho kabinetu 6. decembra 2023 v Berlíne. Foto: TASR/AP
Akoby nestačilo, že nemecká semaforová koalícia je z hľadiska dôveryhodnosti na dne, teraz zrazu zúfalo hľadá peniaze.
11 minút čítania 11 min
Vypočuť článok
Po zrušení rozpočtu ústavným súdom / Nemecká vláda hľadá peniaze, bez ktorých už jej vládnutie nedáva zmysel
0:00
0:00
0:00 0:00
Martin Leidenfrost
Martin Leidenfrost
Rakúsky spisovateľ, publicista a scenárista. Stĺpčekár rakúskeho denníka Die Presse, prispieva do viacerých popredných európskych denníkov, spolupracuje s denníkom Postoj a je členom redakčnej rady revue Impulz. Žil dvanásť rokov na Slovensku, žije na rakúskom vidieku. Je ženatý, má dcéru a syna.
Ďalšie autorove články:

Toto ukrajinské prekliate Ani ruská agresia neurobila z malého kriváka Vladimira lepšieho človeka Volodymyra

Nevídané vzrušenie na Konzervatívnom summite Dokázali naši kresťanskí konzervatívci obrátiť mladú africkú moslimku?

Obnovená vízia osem a pol Na protivládnom kádeháckom portáli bez štipky hanby drukujem KDH

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Špičky troch koaličných strán rokujú prakticky nepretržite, minister pre hospodárstvo a klímu Robert Habeck dokonca zrušil svoju účasť na klimatickej konferencii COP28 v Dubaji – pre Zelených najdôležitejšom podujatí tohto roka.

Čas sa kráti. Ak sa riešenie rozpočtového sporu nenájde dnes, bude to mať nevyhnutný dôsledok: rozpočet na rok 2024 už tento rok nebude možné schváliť. Ak sa dohoda o rozpočte na rok 2024 nedosiahne rýchlo, hrozí od prelomu rokov tzv. rozpočtové provizórium. Horúčkovito sa hľadajú peniaze.

Do 15. novembra problém v peniazoch nebol.

Semafor od svojho nástupu použil kreatívne účtovníctvo, vďaka ktorému si vláda mohla vziať obrovské extrapôžičky bez porušenia pomerne prísnej nemeckej dlhovej brzdy (Schuldenbremse). Majstrovským dielom, ktoré prezrádza rukopis bývalého ministra financií a súčasného kancelára Olafa Scholza osobne, bol presun nevyčerpaných 60 miliárd z núdzového koronafondu do fondu, z ktorého sa majú financovať veľké projekty dekarbonizačnej prestavby (Klima- und Transformationsfonds).

Táto chytrácka operácia vyhovovala všetkým trom koaličným partnerom: sociálnodemokratická SPD potrebovala viac peňazí na sľúbené zvýšenie sociálky a minimálnej mzdy, Zelení potrebovali viac peňazí na svoju klímapolitiku, no a jediná koaličná strana s fiškálne konzervatívnou orientáciou, pravicovoliberálna FDP, si mohla nahovoriť, že dlhová brzda sa predsa len aspoň formálne dodržiava.

Presne polovicu volebného obdobia takto fungovali. No 15. novembra prišlo kruté prebudenie: vysokorešpektovaný ústavný súd v Karlsruhe vyhlásil 60-miliardovú rozpočtovú fintu za nulitnú. Uviedol na to hneď tri právne argumenty, z ktorých každý by sám osebe stačil na nulitu rozpočtu. Facka bola teda trojitá.

Najbolestivejšie dôsledky to malo ihneď pre Zelených: keďže okamžite začalo platiť Haushaltssperre („zmrazenie rozpočtu“) pri všetkých projektoch, ktoré ešte neboli právoplatne odsúhlasené, úrady zastavili deväť dotačných programov. Medzi nimi sú tri ústredné srdcovky nemeckých Zelených.

Tá trojka snov nesie v nemčine názov Energieberatungen, Wärmepumpen, E-Lastenräder. Pre našinca to znie ako zbierka okrajových a pochybných inovácií, mnohí prívrženci zelenej viery v Nemecku sú však naozaj presvedčení, že povinné energetické poradenstvá pre v podstate všetky domácnosti, tepelné čerpadlá ako náhrada pre v podstate každú fosílnu kotolňu a elektrické nákladné bicykle do všetkých veľkomiest, kde by nákladným cyklistom bez motora dochádzal dych, sú kľúče k záchrane planéty.

Nič nevystihuje mentálny stav nemeckých Zelených lepšie ako kult, ktorý vytvorili okolo nákladného bicykla. Kaziči z Karlsruhe im tento transformačný sen zmarili.Zdieľať

Nič vlastne nevystihuje mentálny stav nemeckých Zelených lepšie ako kult, ktorý vytvorili okolo nákladného bicykla. Kaziči z Karlsruhe im tento transformačný sen zmarili.

Vládnutie pre Zelených, no ani pre čoraz viac prerozdeľovaciu SPD takto nemá zmysel. Práve zelená partaj, ktorá v minulosti tlačila poetické heslo „ins Gelingen verliebt“ („zamilovaní do úspechu“), to môže za takýchto podmienok zabaliť.

Ak je dlhová brzda korektne zatiahnutá, nemecký štát môže na seba prevziať dlh v maximálnej výške 21,9 miliardy eur. Pre štvrtú najväčšiu ekonomiku sveta je to málo. Takto vládnuť nie je zábava.

SPD a Zelení v rokovaniach preto presadzujú, aby sa znova vyhlásil stav núdze. Týmto by sa dlhová brzda opäť pozastavila. Iba s rizikom, že sa Karlsruhe nedá obalamutiť a znovu rozpočet zruší.

Stávky sú vysoké. Dotácie na nákladné bicykle sú iba malou časťou investícií do dekarbonizačnej revolúcie.

Neistota vládne napríklad v sárskej oceliarni založenej v roku 1685. Dillinger Hütte si zaslúži pochvalu, lebo vyrába základy veľkých veterných parkov na mori, ničí si však svoju uhlíkovú stopu tým, že funguje na báze koksovateľného uhlia. Už sa dohodlo, že sa investuje neuveriteľných 3,5 miliardy na to, aby táto jedna oceliareň mohla fungovať na elektrinu, plyn a niekedy aj na vodík.

Až 60 percent tejto sumy malo prísť z Klima- und Transformationsfonds – ktorých financovanie je zatiaľ nulitné. Keďže ešte chýbalo zopár dní na finálny súhlas Bruselu, hutníci sa musia báť o svoje pracovné miesta.

Otvorená je teraz aj údajne najväčšia priama zahraničná investícia v histórii Nemecka. Tá súvisí so zámerom oslobodiť Európu od dominancie Taiwanu a Číny v oblasti polovodičov. Kvôli získaniu „digitálnej suverenity“ prilákalo Nemecko projekt výstavby závodu amerického výrobcu čipov Intel v Sasku-Anhaltsku.

Celková investícia má dosiahnuť 30 miliárd eur, pričom nemecký štát má prispieť sumou, ktorá vyráža dych: 9,9 miliardy eur. Kancelár Scholz sa na návšteve východného Nemecka vyjadril hmlisto: dohoda s Intelom vraj platí. Z čoho vezme 10 miliárd, nepovedal.

Vďaka obsesii jedného nemeckého financmajstra, ktorý v priebehu niekoľkých rokov dosiahol rozpočtové prebytky a ktorý sa v rámci svojej CDU dopracoval na status tajného veštca (Wolfgang Schäuble), má Nemecko so 65 percentami HDP stále citeľne nižší štátny dlh ako Francúzsko (111 percent), USA (123 percent) alebo Japonsko (220 percent).

Problém SPD a Zelených je tretí v partii: liberálny minister financií Christian Lindner. Ten totiž vyhlásil dodržiavanie dlhovej brzdy do roku 2024 za principiálnu záležitosť – a čelí ako predseda FDP tlaku straníkov, ktorí by nevydarenú koalíciu najradšej opustili. Liberálni voliči sú totiž s účinkovaním FDP nespokojní do takej miery, že im hrozí vypadnutie z parlamentu.

Lindner si preto nemôže dovoliť, aby prekročil svoje červené línie: 1. dlhová brzda je svätá, 2. zvýšenie daní neprichádza do úvahy.

V rámci týchto úzkych mantinelov robí Lindner v týchto týždňoch všetko, aby svoj rozpočet zachránil. Začal vo veľkom rátať.

Problém SPD a Zelených je tretí v partii: liberálny minister financií Christian Lindner. Ten totiž vyhlásil dodržiavanie dlhovej brzdy do roku 2024 za principiálnu záležitosť.Zdieľať

Nechce siahať na veľké investície, ale chce ušetriť na sociálnych výdavkoch, ktoré podľa neho predstavujú takmer polovicu výdavkov v spolkovom rozpočte. Mieri najmä na novú sociálnu dávku Bürgergeld („peniaze občana“). Podľa Lindnera nie je nevyhnutné, aby sa sociálka na prelome rokov zvýšila o plánovaných dvanásť percent – ceny vraj nevzrástli tak, ako sa predpokladalo v čase zvýšenia. Je zároveň presvedčený, že výdavky na rozvojovú pomoc a medzinárodnú (klimatickú) spoluprácu sú príliš vysoké.

Kým kancelár Scholz mlčí, tlačia Zelení aj verejne na zrušenie daňového zvýhodnenia nafty a daňového zvýhodnenia služobných vozidiel. Podpredseda zelenej frakcie Andreas Audretsch argumentuje, že z týchto daňových úľav majú prospech najmä ľudia s veľkými autami, ktoré spôsobujú veľké škody na životnom prostredí: „To v súčasnosti nedáva zmysel.“

Opatrenia ako tieto by síce znamenali, že desiatky miliónov Nemcov by platili vyššie dane, minister financií by si však mohol zachovať tvár tým, že by nešlo o priame zvýšenie daní. Ekonomický liberál Lindner by dokonca mohol tvrdiť, že ide o zrušenie prežitých dotácií a zjednodušenie daňového systému.

Podľa informácií Spieglu Lindner si už vypočítal, koľko by zrušenie daňového zvýhodnenia nafty a daňového zvýhodnenia služobných vozidiel prinieslo. Zopár miliárd určite, diera v rozpočte tým však stále nie je zaplnená.

Ak sa koalícia v priebehu zopár hodín nedohodne, vstúpi do platnosti rozpočtové provizórium. Lindner s tým vie žiť, počas tohto obdobia štát nemôže žiť nad pomery, sociálni demokrati a Zelení by sa však trápili. Uťahovanie opaskov nebolo to, čo sľúbili svojim voličom.

Zaujímavosťou je, že sa ešte neobjavil významný koaličný politik, ktorý by spochybnil vojenskú pomoc Ukrajine. Tá sa má v roku 2024 zdvojnásobiť na už veľmi slušnú sumu osem miliárd eur. Zdá sa, že zrýchlená výroba munície pre tanky Leopard už aj pre Zelených má takú prioritu ako elektrifikácia nákladných bicyklov.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
peniaze
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť