Boj o spravodlivosť Lipšicova prokuratúra by mala skončiť 1. marca. Fico o tom už rokoval v Bruseli

Špeciálna prokuratúra smeruje pod generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Vyplýva to z návrhu koalície, ktorý ešte v predvianočnom období plánuje predložiť do parlamentu. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic by tak vo funkcii skončil predčasne, a to až o štyri roky. Pôvodne bol zvolený šéfovať prokuratúre do februára 2028.

V dôvodovej správe návrhu sa píše, že ide o „prvý naliehavý krok“ z pripravovanej reformy trestnej politiky vlády „smerujúci k posilneniu právneho štátu“.

Návrh zákona vraj sleduje obnovenie dôvery verejnosti v prokuratúru a naplnenie „jednotnosti“ sústavy prokuratúry s cieľom priblížiť pravidlá jej fungovania „obvyklému usporiadaniu vnútorného členenia prokuratúry vo väčšine európskych krajín“.

Štvrtá Ficova vláda už vo svojom programe uviedla, že nesúhlasí s pokračovaním konfliktov medzi Žilinkovou generálnou prokuratúrou a Lipšicovým Úradom špeciálnej prokuratúry.

Autonómia špeciálnej prokuratúry sa podľa vládnej koalície stala väčšou než píše zákon, čo vo výsledku narušilo „hierarchiu aj jednotnosť postupov prokuratúry pri uplatňovaní viacerých procesných inštitútov trestného konania“.

V návrhu za zrušenie špeciálnej prokuratúry predkladatelia argumentujú aj tým, že jej činnosť časť odbornej verejnosti vníma ako politickú, nesie vraj prvky svojvôle.

Prípady špeciálnej prokuratúry preberú kraje

Vládni poslanci poukazujú tiež na to, že viacerými postupmi a rozhodnutiami Úradu špeciálnej prokuratúry došlo k porušeniu ústavných práv sťažovateľov. Nestrannosť prokurátorov mala byť podľa návrhu spochybnená aj samotným Špecializovaným trestným súdom.

Dohľad nad vyšetrovaním trestnej činnosti, ktorá patrí do pôsobnosti tohto súdu, sa má podľa návrhu vrátiť krajským prokuratúram. Práve krajské prokuratúry spadajúce pod Žilinku majú byť garanciou „zvýšenia efektivity konania prokuratúry ako celku, nezávislosti prokuratúry na politických vplyvoch a rešpektovania princípov právneho štátu“, ktorý obstojí aj pri zmene vládnej garnitúry. 

„Nemožno pripustiť, aby systém trestného stíhania ovládala akákoľvek parlamentná väčšina,“ argumentujú v návrhu zástupcovia koalície, ktorí si rovnako uvedomujú, že zrušenie prokuratúry je politickým rozhodnutím.

Prokurátori ÚŠP po jeho zrušení prokurátormi ostanú, ale ich šéfom bude Maroš Žilinka. Nie je však istota, že prípady, ktoré súčasne dozorujú, by im aj ostali. Z dozorovania politicky citlivých korupčných káuz by mohli byť tak presunutí na iný typ zločinov.

Podľa informácií Postoja má koalícia viac verzií, takže je možné, že zákon, ktorý vládna koalícia čoskoro predloží do parlamentu, bude mať napokon trochu inú podobu. Rezort spravodlivosti chce finálny návrh zverejniť až vtedy, keď na ňom bude v koalícii zhoda.

V Bruseli už o tom vedia

Premiér Robert Fico o svojich plánoch už informoval aj Európsku komisiu, informoval ešte v piatok dopoludnia šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, podľa ktorého ide o demontáž právneho štátu na Slovensku.

Líder Smeru o zmenách v justícii rokoval v Bruseli s eurokomisárom pre spravodlivosť Didierom Reyndersom už v pondelok. Denníku N to potvrdila eurokomisia. Na stretnutí sa zúčastnil spolu so svojimi straníckymi kolegami ministrom obrany Robertom Kaliňákom a ministrom spravodlivosti Borisom Suskom.

Fico rokoval s eurokomisárom Reyndersom naposledy v apríli 2022 ešte ako líder opozície. Spolu s Petrom Pellegrinim ho vtedy informoval o „zneužívaní“ právneho systému na Slovensku a trestného práva na „likvidáciu opozície“ zo strany vlády Eduarda Hegera.

Pripravované zmeny na prokuratúre či v súdnictve sú zo strany vládnej koalície nie sú prekvapením. Smer s Hlasom dlhodobo kritizujú nielen špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a postup jemu podriadených prokurátorov, ale aj sudcov Špecializovaného trestného súdu na čele s ich šéfom Jánom Hrubalom.

O oklieštení špeciálnej prokuratúry hovorili Robert Fico s Robertom Kaliňákom aj na odpočúvaných stretnutiach z poľovníckej chaty v roku 2021.

Že Lipšicova prokuratúra nebude mať takú autonómiu ako doposiaľ a bude sa musieť podriadiť Žilinkovej prokuratúre napísala vláda už do svojho programu a v posledných týždňoch o tom hovoril aj minister životného prostredia Tomáš Taraba z SNS.

Čítajte tiež

Ficove plány s vnútrom a so spravodlivosťou Vláda chce ukončiť inštitucionálne vojny a zabrániť excesom trestnej politiky

Práve Lipšicova prokuratúra dohliada na vyšetrovanie viacerých korupčných káuz nominantov predchádzajúcej vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho. Jej koniec by znamenal aj to, že o rozdelení prípadov týchto prokurátorov by rozhodoval generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Čo čaká Špecializovaný trestný súd, na ktorého čele stojí vládou kritizovaný sudca Ján Hrubala, známe nie je. Jeho budúcnosť sa v predmetnom poslaneckom návrhu nespomína.

Väčší zásah do postavenia a pôsobnosti súdu by však mohol viesť k tomu, že aktuálne pojednávané veľké korupčné kauzy by sa pravdepodobne prerozdelili medzi iné súdy a nových sudcov, ktorí by ich museli pojednávať odznova. 

Ešte za prvej vlády Roberta Fica sa o zrušenie predchodcu tohto súdu snažil aj vtedajší minister spravodlivosti Štefan Harabin. 

Na zmenu stačí jednoduchá parlamentná väčšina

Bývalý poslanec Juraj Šeliga z Demokratov iniciatívu novej vlády interpretuje ako „brutálny útok na právny štát“. Podľa exposlanca by mohol parlament novelu prijať v skrátenom legislatívnom konaní a súd so špeciálnou prokuratúru tak „fakticky“ zrušiť.

Keďže obe inštitúcie nie sú chránené ústavou, na ich zrušenie by stačila aj zmena zákona jednoduchou parlamentnou väčšinou 76 hlasov. Súčasná koalícia Smeru s Hlasom a SNS má k dispozícii 79 poslancov.

„Všetky vyšetrovania budú v princípe stopnuté, sudcovia budú preradení, všetko sa zastaví a oni budú môcť spokojne spávať. Fico a spol. si potrebujú zabezpečiť absolútnu beztrestnosť,“ očakáva v prípade dokonania avizovaných zmien Šeliga. Vo videu dodal, že Demokrati budú v tomto smere kontaktovať Európsku komisiu.

Progresívci od vlády žiadajú zverejniť svoj návrh a do odbornej diskusie o ňom chcú zapojiť aj medzinárodnú Benátsku komisiu. 

Prípadné zrušenie špeciálnej prokuratúry by v Európskej únii nebolo prvým svojho druhu. Nedávno sa tak stalo v Bulharsku.