Ficove plány s vnútrom a so spravodlivosťou Vláda chce ukončiť inštitucionálne vojny a zabrániť excesom trestnej politiky

Štvrtá vláda Roberta Fica v pondelok schválila programové vyhlásenie vlády. Materiál, ktorý v utorok putuje do parlamentu, obsahuje päť kapitol.

Vláda chce podľa vlastných slov zastaviť zneužívanie bezpečnostných zložiek na politické ciele a upokojiť polarizovanú spoločnosť. Ficov kabinet v materiáli píše, že „politická zmena, ktorú priniesli parlamentné voľby, bola logickým a nevyhnutným dôsledkom rastúcej spoločenskej polarizácie“.

Vláda preto odkazuje, že „kľúčové politické rozhodnutia musí prijímať a presadzovať politická reprezentácia štátu, nie nikým nevolené osoby a skupiny“.

Národná protikorupčná stratégia

V kapitole, ktorú pripravil rezort vnútra, vláda konštatuje, že chce priniesť okamžité upokojenie situácie v polícii. Chystá sa tiež pripraviť audit fungovania policajnej inšpekcie, ktorého cieľom je nastaviť efektívnejšie kontrolné mechanizmy. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok už hneď po nástupe do funkcie začal s personálnymi zmenami v polícii. Na čelo inšpekcie presadil Branislava Zuriana.

V súvislosti s bojom proti korupcii vládny kabinet píše, že je nutné vyrovnať sa s praxou, „keď pod pláštikom boja proti korupcii bolo vážne zasahované do osobnej slobody, bezpečnosti, zdravia a životov uskutočňovanými nositeľmi štátnej moci“.

Vláda sa preto zaväzuje posilňovať transparentnosť a pripraviť protikorupčnú právnu úpravu regulácie styku verejných funkcionárov s osobami zastupujúcimi záujmy jednotlivcov a organizácií. Chce hľadať zhodu na zavedení jednotných pravidiel podávania majetkových priznaní verejných funkcionárov.

Vo vládnom dokumente sa tiež píše, že Ficov kabinet prijme pravidlá na zabezpečenie etiky a integrity najvyšších štátnych funkcionárov v okruhu svojej pôsobnosti formou kódexu správania.

Avizuje prijatie Národnej protikorupčnej stratégie, ktorá má byť založená na zdokonaľovaní právnej úpravy, budovaní kapacít, vzdelávaní a komunikácií.

„Ukončíme inštitucionálne vojny“

Ficov štvrtý kabinet chce zabrániť „excesom trestnej politiky“. V trestnoprávnej oblasti kritizuje „svojvoľné prejavy štátnej moci, ktoré pod heslom rozviazania rúk premenili najmä oblasť predsúdneho trestného konania na vojnovú zónu“. Nielen Smer, ale aj Hlas kritizoval v súvislosti s heslom „rozviazané ruky“ ľudí okolo Štefana Hamrana či Romana Mikulca.

„Práve snaha o mocenský revanš za minulej vlády viedla k spektakulárnym akciám pri zaisťovaní obvinených, ktoré pritom boli viac predstaveniami pre verejnosť než primeraným výkonom služobných právomocí,“ píše vláda, pričom upozorňuje na ústavné právo prezumpcie neviny.

Vláda v programe konštatuje, že vo viacerých inštitúciách došlo počas bývalej vlády k vojnám a konfliktom. „Táto vláda aj preto ukončí všetky takéto inštitucionálne vojny.“

Ficov kabinet tvrdí, že nechce byť „vládou revanšu v obrátenom garde“. Deklaruje, že bude „vládou zákona“ s tým, že bude uprednostňovať „systémové riešenia pred riešeniami účelovými“. Inštitúcie chcú prenastaviť tak, že ich neohrozí ani prípadná neskoršia personálna výmena v ich vedení.

Strata autonómie pre Lipšicov úrad

Počas posledných týždňov sa diskutovalo, či by vláda zmenila prokuratúru na štátne zastupiteľstvo. Ficov kabinet však takúto transformáciu neplánuje.

„V oblasti súdnictva a prokuratúry vláda zavedie systémové zmeny tak, aby bola zabezpečená funkčnosť týchto inštitúcií bez ohľadu na ich personálne obsadenie.“

Daniel Lipšic a Robert Fico v pozadí. Foto: TASR/Martin Baumann

Robert Fico sa pred voľbami jasne vyjadroval, že si neželá na čele špeciálnej prokuratúry „právoplatne odsúdeného páchateľa a podvodníka“ Daniela Lipšica. Hovoril, že do týchto funkcií by mali prísť „ľudia, ktorí tam patria“.

Vláda v programe nesúhlasí s „pokračovaním konfliktov medzi generálnou prokuratúrou a Úradom špeciálnej prokuratúry“. Vláda tiež píše, že Lipšicova prokuratúra vyvoláva konflikty.

Ficov kabinet naznačil, že špeciálna prokuratúra už nebude mať takú autonómiu ako doposiaľ a bude sa musieť podriadiť Žilinkovej prokuratúre.

Každoročné správy o stave demokracie

V kapitole verejnej správy sa vláda chystá založiť odbor pre modernizáciu štátnej správy. Ako osobitný odbor tiež vznikne digitálny koordinátor štátnej správy.

V dokumente sa píše aj o tom, že vláda chce „nastaviť objektívne zrkadlo stavu spoločnosti“. Chystá sa každý rok predstaviť správu o stave demokracie na Slovensku.

„Táto správa by mala na jednej strane zhrnúť tvrdé dáta z výkonu demokracie (napr. fakty o legislatívnom procese) a na druhej ukazovať stav nálad, postojov a znalostí obyvateľstva (napr. názory na volebný systém) na základe pravidelných prieskumov v priebehu roka,“ uvádza vládny kabinet. Výsledky prieskumov chce prezentovať vo verejnoprávnej televízii.

Rezort vnútra plánuje zmeny pri fungovaní politických strán. Cieľom je zabezpečiť, aby sa verejné prostriedky určené na ich chod aj reálne na tieto účely využívali.

V prípade mimovládnych organizácií plánuje zaviesť transparentné pravidlá ich financovania.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a premiér Robert Fico. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Vzniknúť by mala štátna agentúra pre pomoc neziskovému sektoru, ktorá bude udeľovať krátkodobé a dlhodobé granty. „Cieľom je podporiť tú časť občianskeho sektora, ktorá sa reálne zaujíma o zlepšenie života v krajine,“ píše vláda.

V úvode programového vyhlásenia sa uvádza, že je pripravená finančne podporiť mimovládne organizácie vykonávajúce verejnoprospešnú činnosť, napríklad v oblasti sociálnej, humanitárnej, environmentálnej, výchovnej, vzdelávacej či v oblasti športu.

Ministerstvo vnútra sa tiež zaviazalo pripraviť návrh na zjednodušené zakladanie jednoduchých občianskych združení. Pre najjednoduchšiu formu občianskeho združenia by mala platiť okamžitá online registrácia. Pôjde o typ organizácií bez vlastného účtovníctva. 

Vláda v sekcii Spravodlivosť a materiálny právny štát píše o tom, že iba súd rozhoduje o vine a treste. Robert Fico však v posledných mesiacoch často spochybňoval rozhodnutia súdov či ďalších aktérov v rámci súdnych sporov. Existuje aj podozrenie z manipulácie niektorých dôkazov.

Ochrana hraníc a komunitná bezpečnosť

Za jednu z hlavných výziev v otázke vnútornej bezpečnosti vníma vláda masovú migrácia občanov z Ázie a Afriky do Európy. To si bude podľa nej vyžadovať mnoho opatrení a zmien v domácej legislatíve. Tie však nekonkretizovala.

Zdôrazňuje, že v súvislosti s ochranou hraníc budú vyčlenené také objemy personálu a materiálneho zabezpečenia, aké si situácia vyžaduje, bez ohľadu na náklady. Vláda zároveň deklaruje, že bude proti akejkoľvek snahe vnútiť Slovensku kvóty na prijímanie migrantov.

V prípade Ukrajiny chce pokračovať vo „všetkej potrebnej humanitárnej podpore“ krajine a jej občanom, ktorí ju museli opustiť a nachádzajú sa na Slovensku.

Z hľadiska domácej bezpečnosti hovorí rezort vnútra o posilnení princípu „komunitnej bezpečnosti“. Na monitorovanie komunitnej bezpečnosti majú vzniknúť občianske komisie. Ich členov vymenuje minister.

Okresné riaditeľstvá budú musieť podľa ministerstva prísnejšie monitorovať konkrétnu situáciu v okrsku a dostanú nové manuály na aktívne riešenie problémov v spolunažívaní susedov či kriminality.

Problémové lokality posilnia civilní intervenční pracovníci a má v nich byť vidieť aj viac policajtov na verejnosti. Pre policajtov pripravuje nová vláda aktualizáciu platových taríf, kde chce zohľadniť aj rizikovosť práce.

Novelizácia Trestného poriadku

Vládny kabinet chce presadiť „právnu úpravu zameranú na modernizáciu a humanizáciu inštitútov trestného práva“. Vláda to chce spraviť prvkami „restoratívnej justície“, čo je forma práva, ktorá kladie väčší dôraz na riešenie problému a obnovu vzťahov v rámci konaní, a nie na trestanie páchateľov. Ficov kabinet sa pri tvorbe novely chce pozerať na európske trestnoprávne štandardy.

Vláda chce tiež presadiť „depenalizáciu, ktorá sa premietne do podstatného zníženia trestných sadzieb trestu odňatia slobody na úroveň vyspelých štátov Európy“. Taktiež chce zosúladiť platnú právnu úpravu trestného práva s požiadavkami Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Prisľúbený je aj „systém informovania verejnosti o trestnom konaní s akcentom na zachovanie prezumpcie neviny“ či „garancie zaručujúce právo na spravodlivý proces v kontexte vzťahu advokát a klient“.

Do strednodobých priorít vláda zaradila aj zmenu trestného činu ohýbania práva či „vytvorenie bezpečného a humánneho prostredia“ v ústavoch na výkon väzby a vo väzniciach.

Čítajte tiež

Komentár

„Humanizácia“ trestného práva Spraví vláda zo Slovenska opäť miesto, kde sa korupcia oplatí?

Lukáš Krivošík

Vláda tiež kritizuje reformu súdnej mapy uskutočnenú minulou vládou. Prisľúbila riešenia v záujme „miestnej dostupnosti justície“, ale aj v odstránení prieťahov v konaniach. Kabinet však bude svoje úsilie „orientovať viac na zlepšenie personálneho a finančného zabezpečenia súdnictva, najmä finančné stabilizovanie podporného aparátu súdov“.

Posudzovať bude aj pozitíva či negatíva implementácie súdnej mapy a prehodnotí aj pôsobnosť Najvyššieho správneho súdu, najmä čo sa týka nastavenia právnej úpravy a disciplinárneho konania.

Preveria manažment pandémie

Vláda tiež v programe konštatuje, že po voľbách v roku 2020, keď vyhralo hnutie OĽaNO, sa nahromadilo „viacero porúch v uplatňovaní demokracie a právneho štátu“.

Ficov kabinet konkrétne menoval „nezvládanie protipandemických opatrení“, čo vraj „neprimerane obmedzovalo demokratické práva a slobody“. V dokumente sa píše, že „najväčšie nútené sústredenie ľudí počas testovaní malo vplyv na šírenie chorôb a zbytočné straty na životoch“, čo bude jedným z dôvodov, prečo vláda dodatočne preskúma celý manažment pandémie.

„Počas obdobia dvoch rokov pandémie sa tvorba protipandemických opatrení, ako aj kontrola ich zákonnosti vymkla štandardnej kontrole: prebiehala mimo riadnych legislatívnych procesov a mimo riadnej súdnej kontroly,“ píše sa v programe vlády.

Špeciálnu vyšetrovaciu komisiu, ktorá by si posvietila na opatrenia počas pandémie, už avizoval na konci októbra poslanec SNS Peter Kotlár. Zároveň sa staval do pozície šéfa tejto komisie. „Nechajte to na mňa a nechajte to na tú vyšetrovaciu skupinu,“ povedal Kotlár vo vysielaní TV Slovan po boku ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej.

Čítajte tiež

Manažment pandémie Je namieste trestne stíhať verejných činiteľov za ich pochybenia?

Lukáš Kekelák

Andrej Danko neskôr prízvukoval, že tému otvorí aj na koaličnej rade. Vyšetrovanie pandémie teda dostal aj do programového vyhlásenia vlády. Podľa Danka sa treba bližšie pozrieť na „nákupy na správe štátnych hmotných rezerv“ a tiež na „postupy na ministerstve obrany“ v rámci riadenia pandémie.

Komisia by mala preveriť nákupy očkovacích látok či rúšok z čias vrcholiacej pandémie počas vlády Igora Matoviča či Eduarda Hegera. „Počas covidu sa rozkradlo obrovské množstvo peňazí a treba zistiť, kde sú,“ dodal Danko, ktorý sa chce zamerať na „hľadisko hospodárnosti“ pandémie.

Vyšetrovanie v súvislosti s manažmentom pandémie sa už začalo na generálnej prokuratúre. Aktuálne sa preverujú listinné dôkazy a realizujú sa výsluchy svedkov.