Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
30. november 2023, 06:36

Úmrtie

Zomrel bývalý americký minister zahraničia Henry Kissinger

Zomrel bývalý americký minister zahraničia Henry Kissinger

Henry Kissinger na snímke z roku 2015. Foto: TASR/AP

Kissingerovo pôsobenie na poste šéfa diplomacie v dvoch amerických administratívach – prezidentov Richarda Nixona a Geralda Forda – zanechalo v zahraničnej politike USA nezmazateľnú stopu.

Vo veku sto rokov zomrel bývalý minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger. Agentúra Reuters s odvolaním sa na newyorskú konzultačnú spoločnosť Kissinger Associates doplnila, že Kissinger zomrel vo svojom dome v štáte Connecticut.

Kissingerovo pôsobenie na poste šéfa diplomacie v dvoch amerických administratívach – prezidentov Richarda Nixona a Geralda Forda – zanechalo v zahraničnej politike USA nezmazateľnú stopu, konštatoval Reuters. Za spoluúčasť na diplomatických rokovaniach týkajúcich sa vojny vo Vietname získal v roku 1973 Nobelovu cenu za mier. Vzbudzovala však mnohé kontroverzie, pretože Kissinger okrem iného rozhodoval aj o intenzívnom bombardovaní Severného Vietnamu, ktoré malo krajinu prinútiť k ukončeniu vojny.

V 70. rokoch sa Kissinger podieľal na mnohých epochálnych globálnych udalostiach. Jeho úsilie viedlo k diplomatickému otvoreniu Číny, k prelomových americko-sovietskym rozhovorom o kontrole zbraní, rozšíreniu vzťahov medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi a parížskym mierovým dohodám so Severným Vietnamom.

Kissingerov vplyv ako hlavného architekta zahraničnej politiky USA vyprchal s Nixonovou rezignáciou v roku 1974. Napriek tomu ho za šéfa rezortu diplomacie povolal aj prezident Gerald Ford.

Vývoj na medzinárodnej politickej scéne Kissinger komentoval v podstate do konca svojho života a mnoho významných osobností si k nemu chodievalo po rady. Bol napríklad aj dobrým priateľom a radcom neúspešnej kandidátky na post prezidenta USA Hillary Clintonovej – napriek tomu, že ona je demokratka a on republikán.

Aktívny zostal Kissinger aj po tom, ako oslávil svoje sté narodeniny: zúčastňoval sa na stretnutiach v Bielom dome, vydal knihu o štýloch vodcovstva a pred výborom Senátu vypovedal o jadrovej hrozbe, ktorú predstavuje Severná Kórea. V júli 2023 nečakane navštívil Peking, aby sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Zatiaľ čo mnohí ľudia Kissingera oslavovali pre jeho brilantnosť a bohaté skúsenosti, iní ho označili za vojnového zločinca pre jeho podporu protikomunistickým diktatúram, najmä v Latinskej Amerike. V posledných rokoch boli jeho cesty ohraničené snahami iných krajín zatknúť ho alebo vypočuť pre zahraničnú politiku USA uplynulých obdobiach.

Henry Kissinger sa narodil v nemeckom Fürthe 27. mája 1923 v židovskej rodine ako Heinz Alfred Kissinger. V roku 1938 emigroval so svojou rodinou do Spojených štátov. Tam už od 15 rokov pracoval v továrni a popritom navštevoval večernú školu. Nakoniec sa stal doktorom filozofie a začal vyučovať na Harvardovej univerzite. V roku 1962 bol na tejto univerzite vymenovaný za profesora.

Bol poradcom amerických prezidentov Dwighta D. Eisenhowera, Johna F. Kennedyho a Lyndona B. Johnsona, ale do povedomia širšej verejnosti sa dostal až za Richarda Nixona, ktorý ho vymenoval za hlavného poradcu pre otázky národnej bezpečnosti. V roku 1973 sa stal ministrom zahraničných vecí USA a v tom istom roku mu bola udelená Nobelova cena za mier. Po zvolení Jimmyho Cartera opustil svoju vládnu funkciu.

Kissinger bol aj zakladateľom konzultačnej spoločnosti Kissinger Associates a významným autorom politických a historických literárnych diel.

Dnes treba vedieť

pred 5 hodinami
pred 6 hodinami

Slovenský tenista Alex Molčan sa prebojoval do hlavnej súťaže na antukovom turnaji ATP 250 v čilskom Santiagu. Druhý nasadený hráč zvíťazil vo finále kvalifikácie nad Argentínčanom Facundom Bagnisom 6:4, 6:4. (tasr)

pred 6 hodinami
pred 7 hodinami

Mimoparlamentné hnutie Republika si na celorepublikovom sneme opätovne zvolilo za predsedu súčasného europoslanca Milana Uhríka. Delegáti ho takisto potvrdili ako lídra kandidátky do eurovolieb, odsúhlasili aj zámer otvoriť kandidátsku listinu hnutia aj pre externé osobnosti a subjekty. (tasr)

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.