Henry Kissinger o Ukrajine Neutralita už viac nedáva zmysel. Mierový proces by ju mal spojiť s NATO

Henry Kissinger (99) je jedným z architektov politiky „détente“, ktorá v čase studenej vojny prispela k zníženiu napätia medzi Spojeným štátmi a Sovietskym zväzom. Bol ministrom zahraničných vecí USA vo vláde amerických prezidentov Richarda Nixona a Geralda Forda a od roku 2000 sa niekoľkokrát stretol aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Blíži sa čas, keď sa bude stavať na strategických zmenách, ktoré už boli dosiahnuté, a na ich integrácii do novej štruktúry, ktorá bude smerovať k dosiahnutiu mieru prostredníctvom rokovaní,“ napísal Kissinger pre časopis The Spectator v článku s názvom „Ako sa vyhnúť ďalšej svetovej vojne“.

Kremeľ pritom uvádza, že Ukrajina musí uznať ruskú anexiu jej južných a východných administratívnych celkov. Ukrajina, naopak, v rámci mierovej dohody žiada odchod všetkých ruských vojakov z ukrajinského územia vrátane Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

„Mierový proces by mal spojiť Ukrajinu so Severoatlantickou alianciou – bez ohľadu na to, ako to bude vyjadrené. Alternatíva súvisiaca s neutralitou už viac nedáva zmysel,“ myslí si bývalý šéf americkej diplomacie.

Kissinger ďalej naznačil, že ak sa ukáže, že je nemožné vrátiť sa k stavu, ktorý v ukrajinskom konflikte nastal v roku 2014, tak by mali byť usporiadané v ukrajinských oblastiach, na ktoré si Rusko robí nároky, medzinárodne pozorované referendá.

Bývalý americký diplomat ďalej varoval, že snaha urobiť z Ruska „bezmocnú“ krajinu alebo dokonca dosiahnuť jeho rozpad, by mohla viesť k rozpútaniu chaosu.

„Rozpad Ruska alebo zničenie jeho schopnosti tvoriť strategickú politiku by mohli premeniť ruské územie pozostávajúce z 11 časových pásiem na vákuum plné sporov,“ napísal Kissinger.

„(Tamojšie) súperiace spoločnosti by sa mohli rozhodnúť riešiť svoje konflikty násilím. Niektoré krajiny by mohli chcieť rozšíriť svoje nároky silou. Tieto nebezpečenstvá ešte viac znásobuje prítomnosť tisícov jadrových zbraní, ktoré robia z Ruska jednu z dvoch najväčších jadrových veľmocí sveta,“ uvádza bývalý americký diplomat vo svojom článku.

Kyjev odmietol návrhy Kissingera

Ukrajinská vláda odmietla v nedeľu vyjadrenia bývalého šéfa americkej diplomacie Henryho Kissingera o tom, že sa blíži čas na vyrokovanie mieru na Ukrajine, aby sa znížilo riziko ďalšej ničivej svetovej vojny. Podľa Kyjeva by išlo o ustupovanie agresorovi, pričom nemôže dôjsť k dohode, ktorá by zahŕňala odstúpenie územia. 

„Pán Kissinger stále nič nepochopil... ani podstatu tejto vojny, ani jej vplyv na svetový poriadok,“ uviedol poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak.

„Recept, ktorý bývalý minister zahraničných vecí (USA) žiada, ale bojí sa ho vysloviť nahlas, je jednoduchý: upokojiť agresora obetovaním častí Ukrajiny so zárukami neútočenia na ostatné štáty východnej Európy,“ dodal Podoľak s tým, že zlý mier na úkor ukrajinských území by bol víťazstvom pre ruského prezidenta Vladimira Putina a receptom na úspech autokratov po celom svete. Predstavitelia Kremľa sa k záležitosti zatiaľ nevyjadrili.

Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns v rozhovore zverejnenom v sobotu povedal, že väčšina konfliktov sa končí rokovaniami, no podľa hodnotenia CIA to Rusko v súčasnosti s rokovaniami o ukončení vojny nemyslí vážne.

Putin označuje „špeciálnu vojenskú operáciu“, ako Moskva nazýva inváziu na Ukrajinu, za prelomový moment, keď sa Rusko konečne postavilo západnému bloku vedenému Spojenými štátmi. Tie sa podľa šéfa Kremľa snažia využiť rozpad Sovietskeho zväzu na zničenie Ruska.

Ukrajina a Západ zdôrazňujú, že Putin nemá žiadne ospravedlnenie pre to, čo podľa nich predstavuje okupačnú vojnu imperiálneho typu.