Návrat Davida Camerona Rishi Sunak rieši prepad preferencií, pravicovú kritičku Bravermanovú odsunul

Britský premiér Rishi Sunak minulý týždeň oznámil ďalekosiahle zmeny vo svojej vláde. Okrem toho, že vymenil niekoľko kľúčových ministrov, spravil krok, ktorý sa nestal od 70. rokov 20. storočia – vymenoval bývalého premiéra Davida Camerona za nového ministra zahraničia.

To, že bývalý premiér slúžil vo vláde svojho nástupcu, sa naposledy udialo v roku 1970, keď bol Alec Douglas-Home vymenovaný na túto pozíciu vo vláde Edwarda Heatha.

Tento krok prekvapil všetkých politických pozorovateľov, David Cameron bol totiž na politickom dôchodku už od roku 2016. Prečo prišlo k tejto nominácii práve v tomto čase a čo to znamená pre britskú politiku?

Parlamentné voľby sa uskutočnia najneskôr na začiatku roku 2025, pričom konzervatívci v prieskumoch za labouristami zaostávajú o viac ako 20 %.Zdieľať

Výmeny ministrov nie sú v britskej politike ničím zvláštnym. V minulosti (pred brexitom) sa diali v priemere každé dva roky. Po brexite, keď začala byť britská politika oveľa menej vypočítateľná, sa dejú v priemere každých šesť mesiacov.

Premiér sa výmenou ministrov zvyčajne snaží znovu získať iniciatívu, resp. zastaviť pád preferencií. A práve to je zmyslom aj minulotýždňovej vládnej výmeny. Parlamentné voľby sa uskutočnia najneskôr na začiatku roku 2025, pričom konzervatívci v prieskumoch za labouristami zaostávajú o viac ako 20 %. Rishi Sunak sa preto snaží o výraznú zmenu medzi najviditeľnejšími vládnymi politikmi.

Cameron ako liek na prepad na anglickom juhu

Sunakovo rozhodnutie je jednoznačne politicky motivované – vnútropoliticky aj zahraničnopoliticky. Od zdrvujúceho víťazstva konzervatívcov pod vedením Borisa Johnsona v roku 2019 sa táto strana borí s politickými problémami.

V minulosti totiž mala svoje jadro na juhu Anglicka, kde žijú prevažne bohatší ľudia, ktorí boli navyše za zotrvanie v Európskej únii. Postupne však prevládol prúd žiadajúci odchod z EÚ, čo vyvrcholilo v roku 2019, keď jej víťazstvo zabezpečili oblasti na severe Anglicka, ktoré sú chudobnejšie. Tento región, ktorý sa nazýval červený múr, keďže pôvodne bol baštou labouristov, sa zrazu po dlhých desaťročiach ocitol pod kontrolou konzervatívcov.

Po výhre však nastala ťažká dilema: ako zladiť očakávania týchto dvoch úplne odlišných voličských skupín? Ako sa ukazuje, konzervatívci na túto otázku zatiaľ nedokázali nájsť uspokojivú odpoveď a začínajú strácať aj na juhu, aj na severe.

V južnej časti počas posledných dvoch rokov vo viacerých predtým konzervatívnych volebných obvodoch zvíťazili v čiastkových voľbách liberálni demokrati. Ich líder Ed Davey dokonca pri jednej príležitosti na tlačovke postavil modrú stenu z kociek (modrá je symbol konzervatívcov), ktorú následne zbúral kladivom ako odkaz na rúcajúcu sa dominanciu konzervatívcov na juhu.

Cameron vždy patril k liberálnemu mestskému proeurópskemu krídlu Konzervatívnej strany. V roku 2016 bojoval za zotrvanie Veľkej Británie v EÚ, čo mnohí z voličov na juhu Anglicka oceňujú.Zdieľať

A práve David Cameron má zachrániť volebné vyhliadky konzervatívcov na juhu. Vždy totiž patril k liberálnemu mestskému proeurópskemu krídlu Konzervatívnej strany. V roku 2016 jasne bojoval za zotrvanie Veľkej Británie v EÚ, čo mnohí z týchto voličov oceňujú.

Podstatný pre týchto voličov je však aj jeho osobný príbeh. Študoval totiž na prestížnej strednej škole Eton College, na ktorú chodia aj príslušníci kráľovskej rodiny. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Oxforde a je teda symbolom technokratickej odbornosti.

Zaujímavé je, že Cameron sa nemohol stať ministrom len tak, pretože vo Veľkej Británii musia byť takíto štátni predstavitelia zároveň aj členmi parlamentu. Cameron sa svojho parlamentného kresla vzdal ešte v roku 2016. Sunak ho preto uviedol ako doživotného člena Snemovne lordov, čím Cameron získal titul lord Cameron z Chipping Nortonu.

Odsunutie ministerky vnútra Bravermanovej

Britský premiér sa svojím krokom zároveň rozhodol odmeniť lojálnych členov strany a odsunúť na okraj svojich vyzývateľov. Najkľúčovejším krokom je vyhodenie doterajšej ministerky vnútra Suelly Bravermanovej, ktorá patrí k najpopulárnejším politikom medzi radovými členmi a zastáva jednoznačne pravicové postoje.

Bravermanová stála od začiatku konfliktu v Gaze jasne na strane Izraela a tvrdo kritizovala státisícové propalestínske protesty v Londýne, v ktorých videla aj ohrozenie z pohľadu náboru teroristov a radikalizácie.Zdieľať

K jej prepusteniu prišlo po tom, čo ostro kritizovala britskú políciu v prípade propalestínskych protestov, keď tvrdila, že tá sa k propalestínskym protestujúcim správa priaznivejšie ako k radikálnej pravici či nacionalistom. Bravermanová stála od začiatku konfliktu jasne na strane Izraela a tvrdo kritizovala státisícové propalestínske protesty v Londýne, v ktorých videla aj ohrozenie z pohľadu náboru teroristov a radikalizácie.

Všeobecne sa očakáva, že pokiaľ konzervatívci v nasledujúcich parlamentných voľbách pohoria, Bravermanová bude kandidovať za novú predsedníčku. Sunak sa teda aspoň nateraz rozhodol zbaviť svoju veľkú súperku vplyvného portfólia, kde mohla byť veľmi viditeľná.

Bohaté Cameronove kontakty

Návratom Camerona sa v britskej politike ďalej posunul prerod dvoch najväčších strán na veľmi centristické zoskupenia.

V Labouristickej strane jej líder Keir Starmer za posledné dva roky vytlačil všetkých ľavicovejších poslancov z vplyvných pozícií a čoraz viac komunikuje a spolupracuje s bývalým premiérom Tonym Blairom.

V Konzervatívnej strane takisto zostáva na vplyvných pozíciách už iba niekoľko konzervatívnejších či pravicovejších poslancov. Je otázne, či voliči budú vôbec vidieť medzi týmito dvoma stranami výraznejší ideologický rozdiel.

Pre Sunaka je však Cameron dôležitý aj zo zahraničnopolitického hľadiska. Má veľmi bohaté kontakty vo vládach po celom svete ešte z čias svojho premiérovania. V Spojených štátoch mal veľmi vrelé vzťahy s vtedajším prezidentom Barackom Obamom a osobne sa pozná aj s Bidenom a so súčasným americkým ministrom zahraničia Anthonym Blinkenom.

Rovnako dobré vzťahy má s lídrami EÚ. Mnohí z nich vrátane holandského premiéra Marka Rutteho a Viktora Orbána jeho návrat privítali. Cameron bude silným prínosom, aj čo sa týka britskej politiky voči Ukrajine, keďže dlhodobo patrí k jej silným podporovateľom.

Problém s blízkosťou k Číne

Nie všetky Cameronove aktivity po odchode z úradu však predstavujú pozitívum a niektoré môžu konzervatívcom veľmi uškodiť. Bývalý premiér mal vždy veľmi blízko k Číne a počas jeho premiérovania Británia výrazne prehlbovala vzájomné ekonomické vzťahy.

Iba pár týždňov pred nástupom do súčasnej funkcie Cameron loboval v prospech nového prístavu na Srí Lanke, ktorý je financovaný Čínou a v budúcnosti môže slúžiť ako jej kľúčová vojenská základňa v Indo-Pacifiku.Zdieľať

V roku 2015 pozval Si Ťin-pchinga na štátnu návštevu a v roku 2018, teda dva roky po svojom odstúpení, s ním mal osobnú večeru. Iba pár týždňov pred nástupom do súčasnej funkcie loboval na dvoch konferenciách v prospech nového multimiliardového prístavu na Srí Lanke, ktorý je však financovaný Čínou v rámci projektu Novej hodvábnej cesty a v budúcnosti môže slúžiť ako kľúčová vojenská základňa Číny v Indo-Pacifiku.

Aj keď Cameron popiera akékoľvek bližšie vzťahy s Čínou, jeho aktivity vzbudzujú veľké obavy. V britskom parlamente je niekoľko poslancov, na ktorých čínsky režim uvalil sankcie, na čele s bývalým konzervatívnym lídrom Iainom Duncanom Smithom. Pre týchto poslancov je návrat Camerona na také vplyvné miesto neželaným javom.