Konzervatívna právnická konferencia
ESĽP nie je ľudskoprávna veštiareň, zaznelo na podujatí, ktoré vyvolalo rozruch
Právnici podrobili Európsky súd pre ľudské práva ostrej kritike pre jeho narastajúci aktivizmus a zasahovanie do rodinného práva.
Jakub Kříž, ktorý kritizoval ESĽP ako „ľudskoprávnu veštiareň“. Foto: Postoj/Jakub Lipták
Na Právnickej fakulte Univerzity Komenského sa konal prvý ročník medzinárodnej konzervatívnej právnickej konferencie, ktorej téma sa venovala rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vo veci registrovaných partnerstiev.
Ten totiž skonštatoval, že Rusko a Rumunsko porušujú Dohovor o ľudských právach Rady Európy tým, že neumožňujú úradne uzavrieť homosexuálne zväzky. V prípade Slovenska to zatiaľ nekonštatoval, ale keďže ani naša legislatíva tieto zväzky neupravuje, s vysokou pravdepodobnosťou by dospel k rovnakému záveru.
Táto právnická konferencia sa dostala do pozornosti médií i verejnosti pomerne neštandardným spôsobom. V deň výročia vraždy na Zámockej oficiálny facebookový profil právnickej fakulty zverejnil príspevok o esejistickej súťaži s témou konzervatívnej odpovede na rozsudok ESĽP vo veci registrovaných partnerstiev, načo sa strhla pomerne ostrá kritika.
Na adresu dekana právnickej fakulty Eduarda Burdu padali slová o cynizme či o nedemokratickom smerovaní. Dekan sa za tento krok ospravedlnil a vysvetlil, že šlo o nešťastnú zhodu okolností, nie o zámer.
Nedáme sa zastrašiť. Keď sa ľudia začnú báť a ustupovať, ako demokracia sme skončili, hovorí v rozhovore dekan Eduard Burda.
Konferencia s konzervatívnymi východiskami
Esejistická súťaž bola súčasťou tejto právnickej konferencie a na nej aj boli vyhlásené jej výsledky. Prítomná na nej bola asi stovka účastníkov.
Súťaž i konferenciu organizoval Inštitút Ladislava Hanusa s partnermi, ktorými bola právnická fakulta a Nadácia Fides et Ratio. Zástupcovia všetkých troch organizácií vystúpili s otváracím prejavom. Najprv vystúpil dekan Burda, ktorý zdôraznil potrebu diskusie o kultúrno-etických témach. Nasledoval Juraj Šúst, ktorý vedie Inštitút Ladislava Hanusa, s filozoficky poňatým prejavom, v ktorom obhajoval existenciu objektívnej pravdy a nemennej ľudskej prirodzenosti.
Podľa Šústa sú toto hlavné konzervatívne východiská, ktoré chceli organizátori priniesť do akademickej obce. „Súčasné právne výzvy vnímame ako veľmi dôležité,“ vyjadril sa Šúst pre Postoj. „Chceli by sme, aby sa táto konferencia konala každoročne, zakaždým na inú tému.“
Účastníci konferencie. Foto: Postoj/Jakub Lipták
V prvej časti konferencie, ktorá bola venovaná akademickým vystúpeniam, zaznelo viacero kritických vyjadrení na adresu ESĽP a k jeho zasahovaniu do lokálneho práva členských štátov Rady Európy. Prišlo však aj na príklady z iných častí sveta.
Publikum príhodou z Brazílie pobavil francúzsky ústavný právnik Pierre Hugues-Barré. „Podľa brazílskej ústavy je manželstvo zväzok medzi mužom a ženou. V roku 2015 sa dve ženy chceli zosobášiť, ale prokurátor v danom federálnom štáte povedal nie. Tieto dve ženy sa obrátili na súd a prehrali. Odvolali sa a na odvolacom súde prehrali opäť,“ hovoril Barré.
„Tak šli na brazílsky najvyšší súd, ktorý je známy súdnym relativizmom. A ten povedal: ,Áno, samozrejme, môžete sa zosobášiť. Lebo v brazílskej ústave je napísané, že manželstvo je zväzok medzi mužom a ženou, a nie že je to iba zväzok medzi mužom a ženou‘,“ pokračoval. To, čo je dnes otázka životných zväzkov, môže podľa Barrého zajtra byť otázka bioetiky, migrácie alebo čokoľvek ďalšieho. Súdny aktivizmus teda otvára otázku, kto má vytvárať právo.
Nasledoval ústavný právnik Tomáš Ľalík, ktorý vo svojom príspevku ESĽP ostro kritizoval. „Týmito rozsudkami sa mení ponímanie rodiny. Rodina je redefinovaná,“ vyjadril sa.
„ESĽP nie je ústavný súd a Dohovor o ľudských právach nie je ústavou EÚ. Rodina je prísne lokálna vec, je úzko prepojená s tradíciami, so skúsenosťou a s hodnotami konkrétnej lokálnej spoločnosti, ako aj uviedol nemecký Spolkový ústavný súd v slávnom Lisabonskom rozhodnutí,“ hovoril ďalej Ľalík.
„ESĽP neposkytol štátom žiadnu voľnú úvahu, či uznajú páry rovnakého pohlavia alebo im poskytnú nejakú osobitnú ochranu. Nevedie so štátmi žiadny dialóg, neanalyzoval lokálne okolnosti v daných štátoch, nepoukázal na zmenu vnímania dynamiky v týchto lokálnych spoločnostiach, absolútne nevyvažoval medzi konfliktujúcimi legitímnymi účelmi, ktoré tieto štáty predniesli,“ pokračoval.
Ako možné spôsoby vyrovnania sa s rozsudkom ESĽP vo veci registrovaných partnerstiev vníma Ľalík po prvé ignoráciu tohto rozsudku, po druhé vystúpenie z Rady Európy alebo po tretie vedenie dialógu s ESĽP.
Foto: Postoj/Jakub Lipták
ESĽP ako ľudskoprávna veštiareň
Otázke, či a nakoľko je tento súd nadradený národným legislatívam členských krajín Rady Európy, sa vo svojom príspevok venoval český advokát Jakub Kříž. Konštatoval, že judikatúra ESĽP je síce nadradená bežným zákonom národných štátov vo veciach, v ktorých ľudské práva rozširuje, ale nie je nadradená ústavám.
„Rozsudok Fedotova a ďalšie skôr než ako koniec nejakej právnej cesty možno vnímať ako významný krok na ceste k položeniu základného tábora na zdolanie hory, ktorá sa volá manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Skúsenosti z krajín, ktoré prijali myšlienku registrovaného partnerstva, ukazujú, že ide o provizórne chápaný inštitút, ktorý má pripraviť spoločnosť na redefiníciu manželstva,“ uviedol Kříž.
„Som presvedčený, že treba zbaviť Európsky súd pre ľudské práva jeho pozície autoritatívnej európskej ľudskoprávnej veštiarne. Nechcem spochybniť existenciu súdu, ale chcem poukázať, že ESĽP, ako ktorákoľvek iná inštitúcia, tenduje k posilňovaniu svojho významu,“ pokračoval.
Kříž pre Postoj uviedol, že na konferenciu sa rozhodol prísť, keďže dlhodobo sleduje intelektuálne katolícke slovenské prostredie a považuje ho za inšpiratívne. „Myslím, že v mnohých ohľadoch je výrazne pred tým českým,“ hodnotil Kříž.
„Do mojej praxe dlhodobo zasahujú rozsudky ESĽP a sledujem, že dochádza k akýmsi premenám. Kým ešte pred desiatimi rokmi boli tie rozsudky veľmi triezve a hodnotovo neproblematické, v poslednom čase sa tento súd stáva stále viac aktivistickým a motorom kultúrnych premien,“ pokračoval.
„Ilustroval som to na tom, že jeden z princípov, na základe ktorých rozhoduje, je takzvaný európsky konsenzus, ale vo vzťahu ku genderovej problematike mu stačí iba rýchly vývoj,“ vyjadril sa k svojmu príspevku Kříž. Hovoril v ňom aj o tom, že ESĽP je potrebné zobrať status autoritatívnej ľudskoprávnej veštiarne. Ako to podľa neho dosiahnuť?
„Väčším sebavedomím národných ústavných súdov a národných zákonodarcov, ako aj tým, že rozhodnutia ESĽP budú vystavované racionálnej kritike,“ uviedol. „Nemyslím tým, že by sme nemali rešpektovať jeho rozsudky, ale tento súd je skrátka jedným z viacerých faktorov nášho právneho systému. Vo chvíli, keď národné ústavné súdy majú dosť vážnych dôvodov ísť svojou vlastnou cestou, môžu začať takzvaný judikatúrny dialóg s ESĽP,“ uzavrel.
Ocenená bola aj esej s iným názorom
Po príspevkoch právnikov boli vyhlásené výsledky esejistickej súťaže pre študentov a akademikov do 30 rokov. Podľa Juraja Šústa sa do nej prihlásilo viac ako dvadsať účastníkov, pričom sa hodnotilo osemnásť esejí, ktoré splnili formálne kritériá. „Myslím, že okolo desať z nich je obstojných a prinajmenšom prvé tri eseje, ktoré sme aj ohodnotili cenou, boli veľmi kvalitné,“ zhodnotil výsledky Šúst.
Na kritiku, že téma eseje predpokladala iba jeden svetonázor, Šúst kontroval, že súťaž bola otvorená všetkým pohľadom na danú tému. „Prišlo aj niekoľko disentujúcich esejí, ktoré nesúhlasia s konzervatívnymi východiskami, ku ktorým sa hlási naša súťaž aj konferencia,“ uviedol.
Práve takou bola aj esej, ktorá sa umiestnila na treťom mieste. Jej autorkou je Lívia Šťastná, ktorá vyštudovala právo na Univerzite Komenského a pôsobí ako advokátska koncipientka.
„Je to téma, ktorá polarizuje spoločnosť, tak som sa k tomu chcela vyjadriť a poukázať nielen na konzervatívne pohľady, ale aj na liberálne. Snažila som sa esej viesť neutrálne, aby nevlievala ešte viac olej do ohňa, ale aby poukázala na to, že nemožno diskriminovať na základe sexuálnej orientácie,“ vyjadrila sa Šťastná pre Postoj.
Otakar Duchek. Foto: Postoj/Jakub Lipták
Prvé miesto získal Otakar Duchek, ktorý vyštudoval právo na Karlovej univerzite v Prahe, kde si aj robí doktorát, a okrem toho pôsobí ako advokátsky koncipient. Jeho esej sme zverejnili aj v denníku Postoj.
„Jedna z mojich téz je, že rozhodnutia o spoločenských eticko-kultúrnych otázkach by mali robiť skôr parlamenty než súdy,“ povedal Duchek. „Ďalšia vec je, že ESĽP z práva na súkromie vyvodil povinnosť členských krajín Rady Európy uznať rovnakopohlavné zväzky. V eseji som polemizoval so samotnou konštrukciou samostatného práva na súkromie, ktoré nie je ďalej včlenené napríklad do práva na nedotknuteľnosť obydlia, osobnej slobody, do listového tajomstva a podobne,“ pokračoval.
„Akýkoľvek právny poriadok si nárokuje regulovať činnosť ako na verejnosti, tak v súkromí. Pokiaľ sudcovia vykladajú právo na súkromie, tak nutne musia vziať do úvahy svoje vlastné hodnotové preferencie, čo by sudcovia robiť, pokiaľ možno, nemali,“ uviedol. „Aspoň v našom kontinentálnom právnom systéme by mali súdiť iba podľa legislatívnych textov a noriem a v ich medziach,“ uzavrel Duchek pre Postoj.
Víťazná práca Esejistickej súťaže sv. Tomáša Morusa o možnostiach odpovede na rozsudky ESĽP o registrovaných partnerstvách.
