Preskočí Haleyová DeSantisa? Trump u republikánov stále dominuje, Biden začína strácať v prieskumoch

Aj keď sa americké prezidentské voľby uskutočnia až o rok, prvé primárky sa už nezadržateľne blížia – republikáni ich začnú už 15. januára v Iowe, demokrati 23. januára v New Hampshire. Kampaň preto začína byť dynamickejšia a ostrejšie sledovaná aj bežnou verejnosťou.

Trump aj Biden zostávajú zďaleka najpravdepodobnejšími kandidátmi svojich strán, ale celková politická situácia priniesla za posledné týždne niekoľko zaujímavých zmien.

Iba na kampaň v primárkach, nehovoriac o tej pred samotnými prezidentskými voľbami, potrebujú kandidáti desiatky miliónov dolárov, aby mali vôbec akú-takú šancu. Práve na nedostatok peňazí už doplatil prvý kandidát, bývalý Trumpov viceprezident Mike Pence.

Aj keď začal relatívne úspešne a predovšetkým v štáte Iowa, v ktorom sa budú konať prvé republikánske primárky, sa mu medzi početnými evanjelikálmi darilo dobre, nakoniec si počas posledných mesiacov nevedel výraznejšie polepšiť v prieskumoch, prišiel o mnohých donorov a postupne mu začali dochádzať peniaze. Na konci októbra sa teda definitívne rozhodol odstúpiť zo súboja.

Na jeho odstúpení je podstatný hlavne fakt, že čím menej kandidátov sa nakoniec zúčastní na samotných primárkach, tým je väčšia šanca poraziť Trumpa. Práve roztrieštenosť oponentov je hlavnou Trumpovou výhodou.

Mike Pence odstúpil z boja Bývalého viceprezidenta o popularitu pripravil jeho spor s Trumpom

Michal Lukáč

Pence sa v kampani prezentoval ako tradičný sociálny a fiškálny konzervatívec. Nepodarilo sa mu však prilákať dostatok voličov a finančných sponzorov.

Nahradí DeSantisa Haleyová?

Aj keď sa dlho zdalo, že hlavným vyzývateľom Trumpa spomedzi republikánov bude guvernér Floridy Ron DeSantis, všetko môže byť nakoniec úplne inak. Za posledné týždne sa k druhému miestu v prieskumoch pred republikánskymi primárkami priblížila Nikki Haleyová, bývalá guvernérka Južnej Karolíny a veľvyslankyňa USA pri OSN.

Rýchly nárast jej podpory je spojený s dobrými výkonmi počas televíznych debát a zároveň veľmi aktívnym „door-to-door“ vedením kampane v prvých primárkových štátoch. Podľa posledných prieskumov bojuje v Iowe o druhé miesto s DeSantisom a v New Hampshire a Južnej Karolíne už DeSantisa predbehla a je druhá.

Postupne jej však rastie aj počet donorov. Vďaka odstúpeniu Mikea Pencea získala minulý týždeň na svoju stranu miliardára Rona Camerona a bude tak vedieť financovať aj hlavnú časť kampane. Ide o obrovskú zmenu, keď uvážime, že ešte pred pár mesiacmi všetci videli jednoznačný súboj Trumpa a DeSantisa a ostatní kandidáti vrátane Haleyovej sa pohybovali v jednociferných preferenciách.

Štrajky v amerických automobilkách Prejdú odborári od demokratov k Trumpovi?

Ján Cipár

Bidenov program na rozvoj priemyslu prilákal mnoho súkromných investícií, prúdia však hlavne na juh USA. Odborári sa obávajú úpadku štátov „hrdzavého stredu“.

Haleyová benefituje aj z toho, že je úplne iná ako Trump a DeSantis, ktorí majú podobný typ voliča. Je predstaviteľkou tradičnej republikánskej politiky na štýl Reagana, teda malého štátu a silnej zahraničnej politiky. Je jednoznačnou podporovateľkou Ukrajiny, pričom Trump aj DeSantis, naopak, odmietajú ďalšie dodávky zbraní a pri mnohých príležitostiach nazvali vojnu Ukrajiny a Ruska teritoriálnym konfliktom.

Problémom pre Haleyovú je, že v dnešnej Republikánskej strane je nízky počet voličov, ktorí si neželajú Trumpa za prezidenta. V závislosti od prieskumu sa tak vyslovuje iba 20 až 40 percent republikánov. Pokiaľ teda chce uspieť, bude musieť oslovovať okrem miznúcich „reaganovských“ voličov aj robotnícke triedy, ktoré prišli k republikánom práve vďaka Trumpovi a dnes začínajú tvoriť jadro strany.

Kongresman Dean Phillips na samite American Conservation Coalition v roku 2022 vo Washingtone D. C. Foto: wikimedia.org

Proti Bidenovi sa postavil Dean Phillips

Zaujímavý vývoj nastáva aj na strane demokratov. Bidenovi totiž pribudol nečakaný vyzývateľ, doteraz absolútne neznámy kongresman zo štátu Minnesota Dean Phillips. Jeho vstup do kampane o demokratickú nomináciu prekvapil celú politickú scénu, pretože nemá prakticky žiadnu šancu uspieť a jeho kandidatúre chýba aj opodstatnenie.

Zvnútra vlastnej strany sa proti úradujúcemu prezidentovi zväčša stavia kandidát, ktorý má aspoň trochu odlišné ideologické presvedčenie. U Phillipsa to neplatí, keďže ide o stredového kongresmana, ktorý takmer 100 % času hlasuje s Bidenom.

Bidenov okruh sa zatiaľ vyjadruje spôsobom, že Phillipsova kandidatúra vôbec neohrozuje jeho znovuzvolenie a neberú ho teda ako hrozbu. Aj napriek tomu, že Phillips má skutočne iba mizivú šancu, môže Bidena ohroziť v dvoch veciach – v otázke jeho vysokého veku a v prehre v štáte New Hampshire.  

Najväčšou Bidenovou slabinou je jeho vysoký vek. V súčasnosti má 80 rokov a v prípade znovuzvolenia by ukončil druhé funkčné obdobie vo veku 86 rokov. Navyše sa po internete šíria videá jeho spomalených či dezorientovaných momentov, ktoré skutočne otvárajú otázku, či dokáže riadiť najsilnejšiu krajinu sveta.

Bidenov vek sa postupne ukazuje ako jedna z jeho najväčších slabín v nadchádzajúcej kampani. Viac ako polovica demokratov je podľa prieskumov znepokojených v súvislosti s touto otázkou, u republikánov a nezávislých sú tieto čísla ešte vyššie.

Dean Phillips pri oznámení kandidatúry naznačil, že Biden by už po piatich desiatkach rokov vo vrcholovej politike mal dať priestor mladšej generácii, čím jednoznačne upriamil pozornosť na túto slabinu. Pokiaľ sa tejto téme bude výrazne venovať, môže to Bidenovi veľmi poškodiť v samotných prezidentských voľbách.

Phillips navyše s najväčšou pravdepodobnosťou vyhrá primárky v New Hampshire, na ktorých sa Biden pre svoje kontroverzné poprehadzovanie primárkového kalendára ani nemôže zúčastniť. Hneď na začiatku kampane sa teda stane, že jeden štát vyhrá úplne neznámy kandidát, čo by mohlo (aj keď s veľmi malou pravdepodobnosťou) ešte zamiešať kartami.

Bidenovi to zároveň opäť uškodí v samotných prezidentských voľbách, keďže obyvatelia New Hampshire vôbec nie sú nadšení z toho, že prezident ich štát odstránil spomedzi prvých primárkových štátov a pripravil ich tak aj o milióny dolárov, ktoré by sa tu minuli na kampaň. Doteraz väčšinovo volili demokratov, je otázne, ako sa zachovajú tentokrát.

Prezidentské voľby v USA Demokrati si zmenili kalendár primárok, potrebujú však súhlas republikánov

Ján Cipár

Prvé štáty v primárkach často určujú, kto môže vyhrať celkovú nomináciu. Doterajšie poradie však u demokratov nezohľadňovalo jadro ich voličských skupín.

Bidenovi klesá popularita v kľúčových štátoch

Nedávne prieskumy ukázali pre demokratov nelichotivé správy. Spomedzi šiestich štátov, v ktorých sa bude viesť najostrejšia kampaň – Michigan, Arizona, Georgia, Nevada, Pensylvánia a Wisconsin –, by v súčasnosti v piatich vyhral Trump a iba v jednom Biden.

Biden v roku 2020 vyhral v každom jednom z nich a to mu zabezpečilo celkové víťazstvo. Na základe posledného prieskumu by však prezidentské voľby v roku 2024 vyhral Trump. U demokratov nastala panika a viacerí prominentní komentátori začali uvažovať, či by Biden predsa len nemal dať priestor niekomu mladšiemu.

Bidenovi dlhodobo prejavuje dôveru iba približne 40 % populácie a jeho volebné problémy sa začínajú so súčasnou vojnou v Izraeli zhoršovať. Američania arabského pôvodu, z ktorých doteraz absolútna väčšina volila demokratov, sa od neho začínajú odvracať. Ak by ich demokrati stratili, neprešli by k republikánom, ktorí ešte viac podporujú Izrael, skôr by hrozilo to, že zostanú doma.

Práve pre reakciu na súčasnú vojnu Biden hlboko klesá v štáte Michigan, ktorý je kľúčový pre jeho znovuzvolenie a kde žije najväčšia moslimská populácia v USA.

Biden však začína strácať aj medzi mladými voličmi a Afroameričanmi, ktorí sú najspoľahlivejšími voličmi demokratov počas posledných desaťročí.

Do konečného termínu volieb zostáva ešte rok a veľa vecí sa môže zmeniť. Súboj však zostáva aj napriek početným Trumpovým obvineniam, pre ktoré bol odpisovaný, veľmi otvorený.