Plynárenstvo v problémoch Štát prišiel o zdroj peňazí, z ktorého mu každoročne tiekli stovky miliónov

Ak bola na Slovensku firma, pri ktorej bolo spoľahnutie na to, že skončí rok v pluse a na daniach odvedie štátu poriadny balík peňazí, bola to spoločnosť Eustream, ktorá prevádzkuje plynovod vedúci cez celú krajinu.  

Od svojho vzniku po rozdelení SPP na viaceré spoločnosti dosahovala vždy stámiliónové zisky a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa niečo malo zmeniť.  

Biznis model bol veľmi výhodný. Plynovodná rúra bola postavená ešte v časoch hlbokého socializmu a jej údržba si vyžadovala relatívne nízke náklady. Ruské plynárenské spoločnosti, ako aj ich zákazníci za prepravu naším územím platili poplatky. V roku 2020 tak napríklad Eustream dosiahol tržby vo výške takmer 750 miliónov eur a zisk 360 miliónov. 

Najnovšia výročná správa však ukázala, že spoľahlivá firma sa prvýkrát prepadla do straty, ktorá dosiahla viac ako 12,6 milióna eur. 

Výsledok v skutočnosti nie je prekvapivý, je totiž priamym dôsledkom vojny na Ukrajine a s ňou súvisiaceho obmedzenia spotreby ruského plynu.  

Už krátko po ruskej invázii sa krajiny Európskej únie rozhodli skresať energetickú závislosť od Ruska, čo sa vďaka bujnejúcim LNG terminálom pomerne rýchlo podarilo. Stačí letmý pohľad na čísla o preprave plynu cez Slovensko. 

V účtovnom roku od augusta 2019 do júla 2020 Eustream prepravil takmer 61 miliárd metrov kubických. Medzi rokmi 2022 a 2023 to už bolo iba necelých 17 miliárd kubíkov. Prepravený objem sa tak zmenšil na jednu tretinu. 

Dôležitý zdroj príjmov pre štát 

Štát má v spoločnosti 51-percentný podiel, zvyšok má pod kontrolou skupina EPH českého podnikateľa Daniela Křetínskeho. Štátna kasa tak z Eustreamu profituje hneď niekoľkokrát. Na jednej strane spoločnosť platí vysoké dane z príjmu, zároveň však štátu pravidelne vypláca dividendy zo zisku. Vlani na daniach odviedla 111 miliónov eur, v roku 2020 dokonca viac ako 150 miliónov. Eustream tak dlhodobo stál na čele firiem platiacich najvyššie dane.  

Výška vyplatených dividend závisela od zisku, bežne však dosahovala hodnotu dvesto miliónov ročne.  

Okrem toho sa na Eustream vzťahuje aj špeciálny odvod z regulovaných odvetví, z čoho štátu tečú ďalšie peniaze.  

Prepad do straty tak štát vyjde draho, prichádza totiž o dôležitý zdroj príjmov.  

To, že Eustream bol dlhé roky považovaný za spoľahlivú dojnú kravu, dokazuje aj to, že ešte začiatkom tohto roku chceli poslanci zaviesť ďalšiu špeciálnu daň, cez ktorú by vykryli časť výdavkov spojených s energetickou krízou. 

Podľa návrhu poslancov z OĽaNO (dnes hnutie Slovensko) mal Eustream zaplatiť za každý začatý kilometer potrubia šesťtisíc eur, pričom daň by sa mala platiť na mesačnej báze. To by v prepočte znamenalo každý mesiac platbu viac ako 14 miliónov eur. 

Eustream hneď reagoval a už vtedy upozornil, že z dôvodu poklesu prepravy by ho táto daň priviedla do straty. Nakoniec sa daň nepretavila do reality, firma však skončila v niekoľkomiliónovej strate aj bez nej.  

Ako v príhovore na začiatku výročnej správy zhrnul predseda predstavenstva Eustreamu Tomáš Mareček, „hospodárske výsledky boli ovplyvnené nižším dopytom po prepravných kapacitách a zároveň negatívnymi dôsledkami výpadku časti očakávaných príjmov, ktoré sú závislé od množstva skutočne prepravovaného zemného plynu“. 

Pološtátny prepravca plynu eustream sa prepadol do straty 12,56 milióna eur

TASR

Spoločnosť prepravila 16,97 miliardy kubických metrov plynu. V najlepších rokoch uplynulej dekády eustream prepravoval viac ako 60 miliárd kubických metrov.

Definitívny koniec zlatej bane? 

Až donedávna sa mohlo zdať, že objem plynu prúdiaci z Ruska by sa eventuálne s pozitívnym vývojom situácie na Ukrajine mohol o niečo zvýšiť, posledné vyjadrenia šéfa ukrajinského prepravcu plynu však naznačujú opak.  

Šéf Naftogazu Olexij Černyšov totiž v rozhovore pre Radio Liberty uviedol, že Ukrajina od roku 2025 prestane prepravovať ruský plyn na západ. Koncom budúceho roka totiž vyprší aktuálna zmluva o tranzite s Gazpromom.  

Černyšov povedal, že Ukrajina by od zmluvy odstúpila už skôr, keďže Gazprom neplatí, ako by mal, pokračuje však v preprave preto, že viaceré európske krajiny naďalej závisia od ruského plynu.  

Podobné vyjadrenia mal Černyšov aj v skoršom rozhovore pre nemecký portál Deutsche Welle, kde uviedol, že Ukrajina nebude môcť predĺžiť súčasnú zmluvu, a vyzval Európsku úniu, aby sa vybrala cestou úplného odstavenia ruského plynu.  

Ak by k tomu naozaj prišlo, malo by to pre Eustream výrazne negatívne dôsledky, keďže ruský plyn tvorí veľkú väčšinu z prepraveného objemu.  

Hovorca spoločnosti Pavol Kubík však vzhľadom na neistú situáciu považuje akékoľvek prognózy vývoja od roku 2025 za veľmi komplikované. „Pokiaľ ide o tranzit ruského plynu cez Ukrajinu po roku 2024, myslíme si, že táto vec dnes ešte nie je uzavretá, a pravdepodobne ešte bude predmetom budúcich rokovaní,“ uviedol.  

Zároveň dodal, že existujú možné riešenia situácie, ktoré by boli prijateľné aj pre Ukrajinu. Príjmy z prepravy totiž prinášajú nemalé finančné prostriedky aj do jej štátnej pokladnice. „Jednou z viacerých možností, ako to dosiahnuť, by mohla byť trojstranná dohoda, v rámci ktorej by tretia strana preberala plyn na rusko-ukrajinskej hranici a ďalej prepravovala do EÚ,“ vysvetlil. Technicky by tak už cez Ukrajinu nešiel ruský plyn a za tranzit by neplatil Gazprom, ale iná spoločnosť. 

Alternatívne možnosti

V každom prípade by koniec dodávok z Ruska nemusel znamenať koniec Eustreamu, spoločnosť totiž v posledných rokoch investovala do rozvoja existujúcej infraštruktúry. Cez slovenský plynovod tak môže tiecť plyn aj zo západu na Ukrajinu či z poľských LNG terminálov ďalej na juh.

Ukrajina okrem toho plánuje rozšíriť ťažbu plynu na svojom území. Ak by sa ho rozhodla predávať do zahraničia, s najväčšou pravdepodobnosťou by tiekol práve cez Slovensko. 

Eustream chce v diverzifikácii svojej činnosti podľa slov predsedu predstavenstva Marečka pokračovať aj mimo plynárenstva. „Máme ambíciu postupne pripravovať našu sieť na prepravu vodíka a umožniť tak prepojenie oblastí s očakávaným produkčným potenciálom s miestami budúcej spotreby vodíka,“ uvádza v príhovore vo výročnej správe.  

To je však zatiaľ hudba budúcnosti. Realita nasledujúcich rokov bude mať zrejme podobu skresaných tržieb a nízkych, ak vôbec nejakých ziskov. Zabolí to aj štátnu kasu a novú vládu, ktorej sa budú ešte ťažšie hľadať peniaze na realizovanie jej plánov.