K zodpovednosti za samovražedný bombový útok v Ankare sa prihlásili Kurdi

Centrum Ankary po útoku. Foto: TASR/AP
Strana kurdských pracujúcich vyhlásila, že útok bol reakciou na kroky, aké Ankara podniká na územiach obývaných Kurdmi.
Strana kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko aj jeho západní spojenci považujú za teroristickú organizáciu, sa prihlásila k zodpovednosti za dnešný samovražedný bombový útok v centre Ankary. K útoku došlo v blízkosti sídla parlamentu a ministerstva vnútra, zranenia utrpeli dvaja ľudia.
„Akciu obety, ktorej terčom bolo turecké ministerstvo vnútra, spáchal tím z našej Nesmrteľnej brigády,“ uviedla PKK pre spriaznenú kurdskú tlačovú agentúru ANF. Dodala, že útok bol reakciou na kroky, aké Ankara podniká na územiach obývaných Kurdmi.
Dvaja atentátnici útočili v centre Ankary v blízkosti sídla parlamentu a ministerstva vnútra. Jeden z nich sa odpálil a druhý zahynul pri následnej prestrelke s políciou. Pri útoku utrpeli ľahké zranenia dvaja policajti.

Atentátnici dnes v centre Ankary útočili v blízkosti sídla parlamentu a ministerstva vnútra. Jeden z nich sa odpálil a druhý zahynul pri následnej prestrelke s políciou.
Útok v Ankare dôrazne odsúdil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. „NATO je s Tureckom solidárne v boji proti terorizmu,“ uviedol v príspevku na platforme X a zraneným policajtom zaželal rýchle zotavenie. K útoku došlo v čase, keď sa poslanci tureckého parlamentu opätovne schádzali po letnej prestávke.
Podľa tureckej štátnej televíznej stanice TRT je medzi bodmi nadchádzajúcej parlamentnej agendy aj hlasovanie o žiadosti Švédska o vstup do NATO. Turecko a Maďarsko sú posledné dve krajiny Aliancie, ktoré dosiaľ prijatie tejto severskej krajiny neodsúhlasili.
Ankara pravidelne podniká na juhovýchode Turecka aj v severnom Iraku vojenské operácie proti PKK, ktorá zase útočí prevažne na príslušníkov tureckých bezpečnostných síl, niekedy však aj na civilistov. V desaťročia trvajúcom konflikte PKK s Ankarou už prišli o život tisícky ľudí.
Dnes treba vedieť
Putin nariadil posilnenie armády o ďalších 170-tisíc vojakov
Ruské ministerstvo obrany informovalo, že najnovší rozkaz nepredstavuje nijaké „významné rozširovanie brannej povinnosti“.
Južná Kórea vypustila svoj prvý vojenský prieskumný satelit
Do konca roka 2025 plánuje vypustiť štyri ďalšie špionážne satelity, aby mohla lepšie monitorovať aktivity susednej Severnej Kórey.
Súhrn udalostí v piatok 1. decembra:
- Lipšicova špeciálna prokuratúra by mala na budúci rok skončiť, ukazuje návrh z koaličného prostredia.
- Ľubomír Solák sa oficiálne stal policajným prezidentom.
- Branislav Zurian mení policajnú inšpekciu, končí sedem funkcionárov.
- Exminister školstva Horecký navrhuje zakázať na základných školách mobily.
- Prímerie v Pásme Gazy sa skončilo, boj Izraela s Hamasom sa opäť rozhorel.
- Voľby na Ukrajine budú, až keď sa skončí vojna.
- Ak nebudeme konať teraz, klimatická kríza bude čoraz viac poškodzovať životy miliónov ľudí, varuje pápež František.
Mandát generálnej tajomníčky OBSE predĺžili o deväť mesiacov
Rusko na ministerskej rade nesúhlasilo s tým, aby organizácii na budúci rok predsedalo Estónsko, pretože je členom NATO. Moskva naďalej blokuje aj prijatie rozpočtu OBSE.
Exprezidentovi Porošenkovi nepovolili vycestovať z Ukrajiny
Vzhľadom na prebiehajúcu vojnu platí na Ukrajine stanné právo. Politici musia požiadať o špeciálne povolenie, ak chcú vycestovať do zahraničia.
O povolenkách pre ukrajinských dopravcov budú ministri rokovať v pondelok
„Vyžiadali sme si od ukrajinských kolegov dáta na zaujatie stanoviska k téme povoleniek, ktorá bude predmetom rokovania Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku,“ uviedla hovorkyňa ministerstva dopravy.
Tusk očakáva, že jeho nová poľská vláda vznikne najneskôr 12. decembra
Sejm má najskôr hlasovať o novej vláde doterajšieho konzervatívneho premiéra Mateusza Morawieckeho, ktorá však podľa očakávaní dôveru nezíska.
Macron vyzval vyspelé štáty, aby do roku 2030 prestali využívať uhlie
Francúzsky prezident vyjadril presvedčenie, že rozvojové štáty by mali byť schopné ekonomicky dobehnúť ostatných, avšak nie využívaním fosílnych palív.
Rusko nezvolili za člena Rady Medzinárodnej námornej organizácie OSN
„Rusko nemôže byť členom organizácie ani jej riadiacich orgánov, pretože nikto v posledných desaťročiach nespôsobil väčšiu škodu slobodnej plavbe ako Rusko,“ vyhlásil ukrajinský prezident Zelenskyj.
Švajčiarsko zmrazilo ruské aktíva za takmer osem miliárd frankov
Napriek tomu, že ide o miliardy, je to iba o zlomok z celkového objemu majetku Rusov vo Švajčiarsku.