Predvolebné trápenie mestského konzervatívca

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Predvolebné trápenie mestského konzervatívca

Upravená fotografia z rozhovorov s respondentmi. Foto - Fero Múčka

Sedem voličov otvorene hovorí o svojej dileme, koho voliť, ako vnímajú stav slovenských konzervatívcov, aj o fenoméne Kuffa.  

Je februárový štvrtok, podvečer, do zasadačky v budove, kde sídli redakcia Postoja, pomaly prichádzajú siedmi ľudia, ktorí sa budú nasledovné dve hodiny rozprávať o svojom predvolebnom trápení aj o širšom stave spoločnosti a konzervatívneho prostredia. Väčšina z nich sa tu stretne prvýkrát, preto sa diskusia začína trochu opatrnejšie a postupne naberá na obrátkach.

„Osudové voľby? Až tak ich nevnímam, sú dôležité, ale predpokladám, že po nich príde chaos,“ povie niekto, viacerí súhlasia. Marko pripojí svoju obavu: „Bol som teraz v takej jednej klasickej kresťanskej dedine blízko Trnavy, boli sme asi 40 chlapi, ktorí sme hrali futbal, starí aj mladí, od maliara po právnika tam boli všetky možné profesie, prišla reč aj na politiku. Priznám sa, trochu ma to vyľakalo, nebol tam ani jeden volič KDH, bolo cítiť, ako Smer padol, frustráciu a najmä vzdor, ktoré si vyventilujú buď cez OĽaNO, alebo oveľa horšie, cez Kotlebu.“

Ako moderátori sme sa tejto skupiny ľudí pýtali, koho budú asi voliť vo voľbách, aké nálady aj názorový vývoj vnímajú medzi svojimi konzervatívnymi priateľmi či známymi, čo si myslia o aktivitách Mariána Kuffu či o vzostupe ĽSNS alebo čo by v ideálnom prípade očakávali od svojich zástupcov v politike. Aj táto debata odzrkadľovala neľahkú situáciu konzervatívneho prostredia, ktoré dnes rozdeľujú iné deliace čiary než v minulosti, aj preto respondenti často nahlas vyslovujú svoju skepsu či bezradnosť.

Pýtali sme sa ich, koho budú asi voliť vo voľbách, aké nálady vnímajú medzi svojimi konzervatívnymi priateľmi, čo si myslia o aktivitách Mariána Kuffu a čo by očakávali od svojich zástupcov v politike. Zdieľať

Týchto sedem ľudí sme vybrali podľa špecifických kritérií, ktoré nijako neodrážajú priemernú vzorku populácie, ale istý typ konzervatívneho voliča. Ide o praktizujúcich kresťanov, ktorí žijú v Bratislave (v hlavnom meste sa však narodili len dvaja), sú vysokoškolsky vzdelaní, dvadsiatnici až štyridsiatnici, slobodní aj zosobášení, všetkých spája záujem o politiku, ale aj to, že nikto z nich nezvažuje voliť Kotlebu či Harabina.

O predvolebných dilemách mestského konzervatívneho voliča sme sa napokon vyše dvoch hodín zhovárali so Zuzanou (34 rokov, dizajnérka, rodená Bratislavčanka), Tomášom (28 rokov, projektový manažér, pôvodom zo sabinovského okresu), Filipom (38 rokov, programátor, pôvodom zo Žiliny), Janou (41 rokov, PR-oblasť, pôvodom od Košíc), Jurajom (24 rokov, pracovník vydavateľstva, pôvodom z okresu Vranov nad Topľou), Richardom (42 rokov, programátor, rodený Bratislavčan), Markom (35 rokov, finančný sektor, pôvodom od Trnavy).

Už pred diskusiou sme sa dohodli, že nebudeme uvádzať plné mená našich respondentov, aby vyjadrovali svoje postrehy či pocity čo najspontánnejšie.

Nie je to rok 1998, ale nie je nám to jedno

Hoci nikto tieto voľby nevníma tak, že by boli opakovaním drámy z roku 1998, najmä mladší považujú voľby 2020 za najdôležitejšie, aké dosiaľ zažili. Ale s tým sa u väčšiny súčasne spája ďalšia emócia: úplná neistota, respektíve pocit, že od marca príde chaos, akési prechodné obdobie, len málokto verí, že nastane skutočná zmena.

„Už je to tak dlho, čo v tejto krajine čakáme na niečo pozitívne. Nechcem čakať ďalšie štyri roky, bola by som rada, keby sa to už preklopilo a rozlúsklo. Ale keď sa tak rozhliadam, mám obavu z toho, že to bude ďalšia premárnená šanca,“ hovorí Zuzana. O tom, že už treba zatočiť mafiou a kastou nedotknuteľných, ktorí ovládajú Slovensko, hovorí Tomáš. Ďalší podotýkajú, že ich nemenej kvári marazmus slovenských konzervatívcov.

Za viacerých to vyjadruje Filip: „Najviac ma trápi, že nemám žiadnu stranu, ktorú by som volil zo srdca.“ Hovorí, že kým generácia jeho rodičov sa pred 20 rokmi mohla hrdo hlásiť k tomu, že volí KDH, on dnes nič také necíti. Kým v liberálnom tandeme PS/Spolu cíti dynamiku, záujem o mladých a schopných ľudí, ktorých prizývajú aj zo zahraničia, v kresťanských stranách žiadnu takúto integrujúcu energiu nevidí. Pritom je presvedčený, že vzhľadom na žitú náboženskú vieru je na Slovensku potenciál, aby normálni konzervatívci mali aj stranu s 15- až 20-percentnou podporou, ktorá by nemusela robiť hodnotové kompromisy ako nemecká CDU. Ale je podľa neho naším zlyhaním, že sa to nedarí. „KDH sa síce chváli svojimi straníckymi štruktúrami, ale ja mám pred očami skôr obraz babičiek a deduškov, ani netuším, čo tam robia, pôsobí to amatérsky. Iste, ja sám by som sa mohol zapájať, ale kde, ako, kto robí ten headhunting?“

„Už je to tak dlho, čo v tejto krajine čakáme na niečo pozitívne. Nechcem čakať ďalšie štyri roky, bola by som rada, keby sa to už preklopilo." Zdieľať

Podobne to vidí aj Marko, vraj sa sám seba často pýta, prečo konzervatívnejší kresťania nevedia vybudovať poriadnu politickú stranu, ktorá by bola okrem samotných hodnôt príťažlivá aj svojím odborným zázemím. „Kedysi to tu bolo, veď v KDH boli ľudia ako Lipšic, Procházka a ďalší, ale celé sa to rozpŕchlo a rozpadlo. Chýba tu nadstavba, odborníci, ktorí vedia argumentovať nielen ideologicky, proste silný tím.“

Richard súhlasí, ani podľa neho niet koho voliť s dobrým pocitom. „Pamätám si na dobu Dzurindu, samozrejme, s tými politikmi sa dalo v mnohom nesúhlasiť, ale budili rešpekt. Dnes tu máme bandu pajácov.“

Len dvaja majú istotu, koho voliť

Pocity frustrácie sa premietajú aj do uvažovania, komu dať na konci februára svoj hlas. Väčšina našich respondentov nebola zhruba tri týždne pred voľbami pevne rozhodnutá. Jasno mal v tom Tomáš, ktorý bude voliť stranu Za ľudí, a Richard, ktorý vo voľbách podporí OĽaNO. K tejto skupine mal z ostatných najbližšie Filip, ktorý je na osemdesiat percent rozhodnutý, že dá hlas KDH.

Zvyšok ešte váha. Keďže naši respondenti sú cieľovou skupinou najmä pre KDH, z nášho skupinového rozhovoru vyplýva pre Hlinovo hnutie zlá aj dobrá správa. Tou zlou je, že kresťanskí demokrati tu nemajú žiadneho oduševneného voliča. Aj tí, ktorí viac či menej inklinujú ku KDH, váhajú nad inou alternatívou. Tou lepšou správou pre KDH je, že napokon vo volebný deň ho možno budú voliť až piati respondenti našej skupiny.

Ale ak sa takto stane, nepôjde o prejav nadšenia, skôr taktického hlasovania s cieľom, aby sa KDH do parlamentu predsa len dostalo a prežilo. Zaujímavosťou je, že najväčším konkurentom Alojza Hlinu a spol. v tejto skupine nebolo OľaNO, ktoré má na svojej kandidátke mnohých kresťanov, ale Kiskova strana Za ľudí.

Pozrime sa najskôr bližšie na presvedčených účastníkov našej focus skupiny.

Tomáš ide voliť Za ľudí, pretože na ich kandidátke vidí odborníkov a ľudí s výsledkami, ako sú Jana Žitňanská či Veronika Remišová. Svojimi protikotlebovskými aktivitami ho oslovuje aj bloger Ján Benčík. Skutočnosť, že na kandidátke Kiskovej strany, sú aj liberáli, mu neprekáža. „Naposledy som volil OĽaNO, teraz ma však ich líder oslovuje čoraz menej, dokonca ma začína iritovať,“ hovorí Tomáš.

Tou zlou správou pre KDH je, že kresťanskí demokrati tu nemajú žiadneho oduševneného voliča. Aj tí, ktorí viac či menej inklinujú ku KDH, váhajú nad inou alternatívou. Tou lepšou správou pre KDH je, že napokon vo volebný deň ho možno budú voliť až piati respondenti našej skupiny. Zdieľať

O voľbe KDH Tomáš neuvažuje, pozná iba jedného kandidáta, ktorý je však na 96. mieste kandidátky, a potom predsedu strany, ten ho však k strane nepriťahuje.

Richard bude voliť OľaNO, pretože chce, aby sa do parlamentu dostala Kresťanská únia. „To bude kľúčové pre jej fungovanie v budúcnosti. Kandidátka OĽaNO je teraz oveľa konzervatívnejšia a kresťanskejšia, ako boli predchádzajúce kandidátky tejto strany. Budem krúžkovať kandidátov KÚ,“ vysvetľuje Richard.

Samotného Igora Matoviča síce považuje za šaša slovenskej politiky a OľaNO ide voliť skôr napriek než vďaka nemu, súčasne ho to neodrádza. Ani veľmi neverí, že sa po voľbách vyskladá zmysluplná a stabilná vláda.

Andreja Kisku považuje Richard za liberála, ktorý svoju konzervatívnosť len kamufluje tvárou Remišovej, ale v skutočnosti ním manipulujú jeho liberálni poradcovia. Poukazuje na to, že ešte ako prezident napriek sľubu odmietol vyhlásiť referendum o rodine spolu s voľbami.

KDH zase podľa Richarda už dávno spáchalo rituálnu samovraždu a čím skôr zanikne, tým to bude lepšie, aby tak konečne vznikla normálna konzervatívna strana.

Filip sa prikláňa k voľbe KDH, ale pripúšťa, že malú šancu má u neho ešte aj Kiskova strana, najmä kvôli Veronike Remišovej a Jurajovi Šeligovi. Bývalého prezidenta však tiež považuje za liberála. „Tak spokojne prezidentsky tam pol roka sedká a už je z neho konzervatívec,“ vyslovuje sa ironicky na jeho adresu.

Ak napokon zvolí KDH, tiež to nebude voľba srdcom. Alojz Hlina mu osobnostne nevyhovuje, I keď oceňuje, že tvrdo drie. Pakt o neútočení medzi KDH a progresívcami považuje Filip za chybu. „Bolo by super, keby PS útočilo na KDH, kádeháci by mali zadarmo reklamu. Dalo sa to odbiť s tým, že kresťania slušne jednajú aj s ideovými oponentami. Bodka. Nepotrebujeme na to pakt.“

O OĽaNO Filip neuvažuje. Považuje síce za chybu, že Anna Záborská odišla z KDH, ale nevie vyhodnotiť, kto mal na tom väčšiu vinu. Ale ako dodáva, už má dosť takýchto rozdeľovaní a nelojalít. Účasť Záborskej na kandidátke OĽaNO pre neho nie je dostatočným dôvodom, aby podporil toto hnutie.

Prejdime teraz k dilemám váhajúcich respondentov.

Zuzana ešte niekoľko týždňov dozadu do tejto skupiny nepatrila. Myslela si, že s radosťou pôjde voliť Kisku, lebo pre ňu stelesňuje schopnosť spolupracovať a viesť dialóg, hoci jej prekážalo jeho časté používanie fráz. Teraz však zvažuje, že so zaťatými zubami to predsa len opäť hodí KDH. Aj napriek istým nesympatiám k osobe lídra chce, aby boli kresťanskí demokrati naspäť v parlamente. Zdôrazňuje, že ju zarazilo, keď Kiskova strana deklarovala nezáujem o kultúrno-etické témy. „Ale ja chcem, aby boli tieto témy prítomné vo verejnej debate, nemôžeme ich len tak nechať kotlebovcom. To ma na Kiskovi odrádza. Ale stále je to medzi ním a KDH päťdesiat ku päťdesiat“.

Pakt o neútočení medzi KDH a progresívcami považuje Filip za chybu. „Bolo by super, keby PS útočilo na KDH, kádeháci by mali zadarmo reklamu.“ Zdieľať

Medzi KDH a stranou Za ľudí sa rozhodujú aj Juraj a Jana. Juraj hovorí, že ešte pred časom sa klonil ku Kiskovi, ale teraz sa už jeho rozhodovanie vyvažuje. Aj jeho motívom je záchrana strany. Jana, ktorá naposledy volila OĽaNO kvôli Lipšicovej NOVA, uznáva, že Kiska má na kandidátke zaujímavých ľudí, ale tiež ju vyrušuje nedostatočná konzervatívnosť. „Remišová to mohla potiahnuť, ale nedeje sa tak, v KDH poznám viac ľudí a táto značka by sa mala udržať,“ približuje svoje uvažovanie.

Z dilemy KDH verzus Kiska sa spomedzi našich respondentov vymyká Marko, ktorý sa rozhoduje medzi KDH a Druckerovou stranou Dobrá voľba. V KDH je zopár ľudí, ktorým fandí, ale sú príliš nízko na kandidátke a zároveň si nie je istý, čo môže očakávať od prvej desiatky kandidačnej listiny. Všimol si, že keď sa liberáli vyhraňovali, títo ľudia mlčali. O Dobrej voľbe uvažuje pre odbornosť.

Predčasné voľby alebo vláda so Smerom?

Keby sa účastníci našej focusovej skupiny mali rozhodovať medzi vládou so Smerom alebo predčasnými voľbami, väčšina by sa priklonila k druhej možnosti. Napriek tomu, že si ani od nových volieb nesľubujú výrazne iný výsledok. Niektorí si však takúto dilemu nechcú príliš pripustiť, skôr dúfajú, že všetko dobre dopadne. Ako hovorí Zuzana, verí, že “demokratická opozícia sa hecne a nejako to dá”.

V opačnom prípade majú strach z chaosu, ktorý môže nastať. Naopak, skôr s chladnokrvným pokojom to vnímajú Marko a Richard, obaja s predčasnými voľbami rátajú ako so samozrejmosťou. „Ďalšia vláda, ktorá vznikne, nevydrží štyri roky, nech to akokoľvek zlepia dokopy. Polarizácia v spoločnosti je taká, že to nemôže vydržať,“ myslí si Marko Vládu so Smerom si vie predstaviť iba bez Fica a za predpokladu, že by Pellegrini prebral v strane moc a celú ju vyčistil.

Ilustračná foto: Pochod za život, Bratislava, 2019. 

Podľa Richarda by sa v prípade predčasných volieb voliči preskupili a odišli by od strán, ktoré sa hýbu okolo päť percent. Ako dodáva, vôbec by sa nečudoval, keby sa potom vrátil Dzurinda.

Jana si zase myslí, že z predčasných volieb by vyšli silnejší Smer a Kotleba. Podľa nej však takýto scenár nehrozí. „Myslím, že sa opäť nájde nejaký Procházka a chuť po moci bude silnejšia ako slogany, ktoré sa hovorili voličom.“

V prvom rade sme pro life

So siedmimi kresťanskými voličmi sme sa rozprávali aj o tom, ako vnímajú čoraz väčší význam kultúrno-etických tém vo verejnej debate. Ešte pred desiatimi rokmi témy ako Istanbulský dohovor nikoho nevzrušovali a keď KDH svojho času odchádzalo z vlády pre výhradu vo svedomí, nerozumela tomu ani časť vlastných voličov a väčšia podpora neprišla ani z cirkvi.

Odvtedy sa veľa zmenilo, konali sa tri masové pochody za život alebo referendum o rodine, čo si o tom myslí mladší mestský konzervatívny volič?  

Len Tomáš hovorí, že mu prekáža verejný dôraz na tieto témy, akoby  konzervatívci celú realitu zredukovali na dva-tri problémy, až potom sa riešilo všetko ostatné – korupcia, podnikanie či verejné služby. „Keď sa stretávam s mladými konzervatívnymi ľuďmi, tak o tom spolu polemizujeme, ale ja by som si skôr želal, aby sme hľadali odpoveď, ako ďalej so štátom.“

Ostatným respondentom neprekáža, že sa o týchto témach hovorí veľa, pretože ich považujú za zásadné. Napriek tomu nie sú spokojní s úrovňou diskusie ani s jej dôsledkami.

Jurajovi vadí, že ich niektorí „kuffovským spôsobom povyšujú na jedinú tému, stačí, ak je niekto proti Istanbulskému dohovoru a už na ničom ďalšom nezáleží“. Aj Richardovi prekáža zvulgarizovaná podoba debaty, „nastupujú Kotleba či Harabin, ktorí v tomto nemajú zábrany. Lenže to súvisí s tým, že nám chýba seriózna strana, akou bolo kedysi KDH, ktorá by tieto témy držala pod kontrolou, Harabin s Kotlebom by už v tejto oblasti nemali taký výtlak“.

Viacerí ďalej hovoria, že ich vyrušujú vášne, ktoré okolo týchto tém vždy vzbĺknu, ale nevedú k výsledkom.

Jurajovi vadí, že kultúrno-etické témy niektorí „kuffovským spôsobom povyšujú na jedinú tému, stačí, ak je niekto proti Istanbulskému dohovoru a už na ničom ďalšom nezáleží.“ Zdieľať

Marko hovorí, že po tom, čo minulý rok neprešli pokusy zmeniť interrupčný zákon, to opäť vyhaslo, lebo konzervatívne prostredie už nedokáže ťahať tému ďalej. „Dobre, nevyšiel zákon, preto by sme mali premýšľať, ako pomáhať matkám a zobrať tému z inej perspektívy. U nás to však funguje tak, že prehráme, sme z toho smutní a to je tak všetko.“

Zaujímavá diskusia sa rozvinula okolo hierarchie hodnotových tém. Filip vraví, že ani po mesiacoch debát okolo Istanbulského dohovoru nevie celkom presne povedať, čo mu na tomto dohovore vlastne tak vadí. „Ak som aj ja proti tomuto dohovoru, je to len preto, že držím lajnu. Lenže oveľa viac než samotný dohovor mi vadí, ako si Kuffa a spol. na tom spravili kariéru.“

Filip ďalej vysvetľuje, že zatiaľ čo ochrana nenarodeného života je pre neho kľúčová („som prolifer srdcom“), téma registrovaných partnerstiev ho vyrušuje oveľa menej. „Agendu LGBTI by som prirovnal k rozvodom. Ako kresťan som proti rozvodom, ale sú možné a nikdy by som nenavrhoval, aby sa zakázali. Zároveň platí, že na škále medzi potratmi a rozvodmi sa mi zdajú témy LGBTI bližšie k rozvodom. S registrovanými partnerstvami ako takými by som ani nemal problém. Lenže sú tam ďalšie schodíky, ktoré znamenajú zrovnoprávnenie s manželstvami a s tým už problém mám.“

Juraj dodáva, že aj pre neho osobne má téma potratov väčšiu váhu než registrované partnerstvá. „Navyše ma ruší, že aj v našom prostredí podávame otázku potratov ako vec viery a náboženstva, hoci to je základné ľudské právo. Tak ako sekulárni humanisti trvajú na niektorých základných ľudských právach, tak sem patrí aj právo nenarodeného dieťaťa na život.“

Našej skupiny sa pýtame, či by akceptovali, keby sa prijal protipotratový zákon výmenou za schválenie registrovaných partnerstiev. Filip by s takýmto spoločenským kompromisom súhlasil, zásadnú výhradu by nemala ani Zuzana, ďalší však s takouto výmenou nesúhlasia.

Marko sa po výmene názorov pousmeje nad tým, ako sa táto skupina líši od ľudového konzervativizmu: „Predstavte si, že by ste prišli kamsi na dedine do krčmy a opýtali sa ich, či je pre nich dôležitejšie ,nie potratom‘ alebo ,nie registrovaným partnerstvám‘. Hodili by po vás pohárom, však je predsa každému jasné, že sme tu všetci proti homosexuálom, čo tam po nejakých potratoch.“

Prízrak silnejúceho Kotlebu

V skupine počas rozhovoru rezonuje obava z prenikania ĽSNS do rôznych kresťanských spoločenstiev a subkultúr. Viacerí cítia, že Kotleba vďaka akcentovaniu hodnotových tém získava nových voličov aj v tomto prostredí.

Marko to ilustruje na príklade dvoch angažovanejších kresťanských komunít, jedna pôsobí v Bratislave, druhá na východe: „Obe komunity dobre poznám, vnímam tam už naozaj veľa kotlebovcov. Nikto tam pritom nerieši nejaký fašizmus, oni ani nevedia, že Kotleba tu kedysi mašíroval v uniformách. Bavíme sa o ľuďoch, ktorí politiku vôbec nesledujú na každodennej báze ako my, občas niečo zachytia, dve-tri vety, a keď započujú Kotlebu, zdá sa im to jasné aj slušné. Aby bolo jasné, hovorím o mladých ľuďoch, ktorí by pred rokmi volili KDH.“

Juraj, ktorý je z vranovského okresu, pozoruje, že mladých v jeho regióne nepriťahuje Kotleba kvôli odporu voči Istanbulu či podobným témam. „Oni ho volia zo vzdoru kvôli Rómom, ale je tam aj niečo kultúrne, jednoducho pre nich zosobňuje nenávisť voči Bratislavčanom, mešťanom.“

 „Bavíme sa o ľuďoch, ktorí politiku vôbec nesledujú na každodennej báze ako my, občas niečo zachytia, dve-tri vety, a keď započujú Kotlebu, zdá sa im to jasné aj slušné.“ Zdieľať

Z východu je aj Tomáš, na základe osobných skúseností má dojem, že ľudia, ktorí v minulosti volili SDKÚ či KDH a veľmi ich trápia témy ako gender či Istanbulský dohovor, nebudú voliť Kotlebu. „Stále sa mi zdá, že u nás kotlebovská mobilizácia funguje na iných témach, napríklad na odpore voči Rómom.“

Richard, ktorý žije celý život v Bratislave, však vo svojom okolí podobne ako Marko vidí, že „niektorí dobrí katolíci, niekdajší voliči KDH, sa postupne menia na voličov Kotlebu, lebo je v ich očiach jediný, kto sa otvorene a nahlas bije za kultúrno-etické témy, plus sa vzpiera celej tej politicko-korektnej liberálnej loby. Oni si jednoducho povedia, iní klamú aj kradnú, koho iného máme voliť? Samozrejme, Harabin ani Kotleba nie sú nijako dôveryhodní, ale to pre tento typ ľudí nehrá rolu“.

Marko vysloví obavu, že ak by KDH teraz neprešlo do parlamentu, alebo by sa nezmenil jeho líder, časť ľudí, ktorá teraz so zaťatými zubami volila Hlinu, by v budúcnosti mohla uvažovať aj nad Kotlebom.

Fenomén Kuffa

V diskusii s mladými kresťanmi sa nedá vyhnúť osobe Mariána Kuffu a hnutiu, ktoré okolo seba tento charizmatický kňaz vybudoval. Všetci sa o Kuffovej osobe aj o jeho diele vyjadrujú s veľkým rešpektom, viacerí priznávajú, že boli jeho fanúšikmi, sledovali jeho kázne či kupovali jeho knihy. Postupom času, keď sa začal čoraz viac vyjadrovať aj k politickým témam, však spozorneli.

Jeho dnešné aktivity tak väčšina našich respondentov označuje na škále medzi problematické až nebezpečné.

Tomáš si pamätá Kuffu ešte z tínedžerských čias, keď k nim chodil do farnosti kázať, bol z neho nadšený, aj preto chápe, že mnohí ľudia na východe dnes berú za sväté všetko, čo povie.

On sám jeho súčasné politizovanie považuje za nebezpečné, pripája sa aj Zuzana, ktorá kedysi kupovala jeho knižky ako darčeky, dnes by si už jeho knihu nekúpila a je jej veľmi ľúto, ako celé hnutie okolo Kuffu dopadlo.

Podľa Marka je fenomén charizmatického kňaza zo Žakoviec obrazom krízy a zlyhania autority cirkvi a kresťanských vodcov. „Ľudia na dedinách a vlastne všetci potrebujú pastierov, chcú počuť ich hlas. V médiách je však takýchto hlasov počuť málo, občas biskup Haľko alebo biskup Forgáč. Ale tie čísla, ktoré dosahuje Kuffa na youtube videách, sú úžasné. Je vidieť, že ľudia po niečom prahnú a cirkevné autority na to nedokázali zareagovať“.

Posledné mesiace sa však Kuffa podľa Marka necháva zneužívať. „Je až taký zapálený, že nerozmýšľa strategicky. Hrá hru, na ktorú nemá skúsenosti.“ Za veľké negatívum Marko považuje aj to, že Kuffa rozdeľuje kresťanov. „Verejne hodnotí kresťanstvo iných, čo je nonsens.“

Filip vníma Kuffu ako vyslovene nebezpečný jav. Myslí si, že kňazi a biskupi by sa mali vyjadrovať k politike, ale pod vplyvom Kuffových aktivít sa začínajú samocenzurovať. To je podľa neho v neprospech veci. „Ešte pred nejakým rokom som na pive svojim liberálnejším kamarátom hovoril, že aj ja som Kuffa. Vyjadrujem to síce inak, ale hodnotovo som na tom rovnako. To sa už úplne zmenilo, nič také by som dnes nemohol povedať, pretože ja nie som kotlebovec,“ naráža Filip na vyjadrenie Štefana Kuffu, ktorý verejne vyhlásil, že jeho brat bude voliť jeho, teda KDŽP na kandidátke ĽSNS.

Posledné mesiace sa však Kuffa podľa Marka necháva zneužívať. „Je až taký zapálený, že nerozmýšľa strategicky. Hrá hru, na ktorú nemá skúsenosti.“ Zdieľať

Najmiernejší postoj ku Kuffovým verejným aktivitám má Richard. „Sleduje svoju cestu, aj keď je možno v niektorých politických veciach trochu naivný. Ale uznávam, že KDŽP dáva istú legitimitu aj ĽSNS.“

Jana považuje za problém, že sa Kuffa oblieka do konkrétnej politickej farby, jeho kázne si však stále vypočuje. „Stále má čo povedať, nemôžeme niekomu brániť, aby niečo hovoril. Lebo potom aj nám budú brániť. Môžem len reagovať na sociálnych sieťach a vysvetľovať, prečo s ním nesúhlasím. Ale je to jeho názor a stále ho budem sledovať.“

 Aj Jana sa dotkne témy angažovania kňazov a biskupov vo verejnej diskusii. Hovorí, že sama patrí ku generácii, ktorá chce, aby bolo cirkevné autority počuť. „Nech hovoria o dôležitých témach, nech zaznievajú silné slová, napríklad také, aké povedal biskup Forgáč na pohrebe zavraždenej Martiny Kušnírovej. Jasne povedal, že už stačilo, toto viac nechceme.“

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo