Protiklady sa priťahujú Vraj to vo vzťahoch neplatí. Hľadáme si, naopak, podobné typy, tvrdia vedci

Najčerstvejšou je štúdia publikovaná v odbornom časopise Nature Human Behaviour, ktorá rozoberá až 133 znakov, v ktorých sú si partneri podobní a v ktorých sú, naopak, rozdielni. Riešila sa politická orientácia, či je niekto extrovert alebo introvert, ale aj to, či je človek ranné vtáča alebo, naopak, nočná sova.

Vedecký tím Coloradskej univerzity urobil metaštúdiu, teda vyhodnocoval výsledky takmer 200 štúdií, ktoré posudzovali rozdielnosť párov. Okrem toho skúmal rozdiely na vzorke 80-tisíc párov z Veľkej Británie a vyhodnocoval u nich spomínaných 133 znakov, v ktorých by sa mohli líšiť. 

Vedci prišli na to, že až v 89 percent prípadov, teda v 118 znakoch, páry vykazovali pozitívne prepojenie, to znamená, že boli vo veľkej miere v zhode.

Najviac si boli páry blízke tým, že boli v rovnakej vekovej kategórii, mali rovnaké politické a náboženské postoje, stupeň vzdelania a výšku IQ. Skóre blízkosti mali vysoké aj pri vzťahu k návykovým látkam, ako je nikotín či alkohol, vyberali si partnerov s jasne podobnými tendenciami.

„Mnohé modely v genetike vychádzajú z toho, že párovanie ľudí sa deje náhodne. Táto štúdia ukazuje, že tento predpoklad je pravdepodobne chybný,“ tvrdí vo vyhlásení k záverom výskumu Matthew Keller, vedúci autor americkej štúdie.

Zaujímavé je, že v type osobnosti, ako je extrovert či introvert, sa nenašiel žiaden súvis prepojenia. V tomto bode akoby si ľudia volili čisto náhodne. 

Len v dvoch bodoch vedcom vyšlo, že protiklady sa trochu priťahujú. Pri chronotypoch, teda v type spánkového režimu, a v sklone k ustarostenosti. 

Vedci upozorňujú, že zjavne sa pri voľbe partnera spúšťajú mechanizmy, ktoré sa dejú podvedome, no nejako prirodzene nás to ťahá k podobným typom ľudí. Ovplyvňovať to môžu aj čisto racionálne faktory ako geografická blízkosť či podobný typ pôvodnej rodiny.

Výsledky mohla ovplyvniť aj tendencia, že čím sú páry spolu dlhšie, tým sú si podobnejšie, lebo sa na partnera nalepia názory, spôsoby a návyky toho druhého.  

Psychológovia sa zhodujú, že protiklady sa môžu priťahovať, pokiaľ ide o charakterové vlastnosti. Vo veci spoločenského prostredia, z ktorého pochádzajú, väčšinou páry veľa rozdielov nemajú.

Ak má pár spoločný základ, zaručuje to stabilnejší vzťah s menším počtom konfliktov a trecích plôch. Túžba po stabilite vo vzťahu je dôležitým faktorom pri voľbe partnera, upozorňujú psychológovia.  

To, že hľadáme to, čo nás spája, dokazuje aj štúdia psychológa Paula Eastwicka z Texaskej univerzity. Jej výsledky ukazujú, že sa cítime k niekomu priťahovaní vtedy, ak chápeme jeho emócie a prežívanie. Teda keď sa prepojíme v sociálnej interakcii a rozumieme, čo náš partner chce a cíti, tak to bude fungovať aj v dlhodobom vzťahu, tvrdí autor štúdie. 

Zároveň je dôležité, aby náš náprotivok tikal podobne, pokiaľ ide o zraniteľnosť a empatiu, ale aj o spôsob, akým sa vyjadrujeme, teda či sme otvorení alebo, naopak, uzavretí, tvrdia psychológovia Nathan Hudson a Chris Fraley z Illinoiskej univerzity.

Taliansky neurológ a psychoterapeut Rino Ventriglia hovorí, že v každom príbehu lásky je dôležité, aby bol na začiatku vzťahu silný cit, „ale je rovnako dôležité, aby sme mali medzi sebou viac vecí, ktoré nás zjednocujú, než tých, ktoré nás rozdeľujú“. 

Ventriglia v knihe Takmer každé manželstvo sa dá zachrániť dokonca hovorí, že ak pred záväzkom dobre nepremyslíme, čo všetko nás spája, „môžeme vstúpiť do vzťahu bez toho, aby sme boli o jeho správnosti presvedčení. Niektorí ľudia vstúpia do vzťahu, kde cit prekryje nezrovnalosti, ale tie neskôr aj tak vyplávajú na povrch“.

Ventriglia upozorňuje, že len výnimočne sa stane, že niektoré charakteristiky nám časom prestanú prekážať, hoci sme z nich mali už na začiatku vzťahu obavu. Najťažšie je však podľa neho akceptovať rozdiely, ktoré sa spájajú s hodnotami.