Ivan Šimko, ktorého v júli prezidentka odvolala z postu ministra vnútra úradníckej vlády, sa chce po parlamentných voľbách uchádzať o post predsedu Kresťanskodemokratického hnutia.
Šimko to oznamuje necelé tri týždne pred voľbami. Tvrdí, že k rozhodnutiu prišiel po týždni uvažovania.
„Predovšetkým necelé tri týždne pred voľbami nechcem urobiť nič neuvážené. A chcem urobiť všetko pre to, aby sa KDH dostalo znova do prvej ligy,“ píše v statuse s tým, že v KDH si váži pluralitu a chce sa podľa vlastných slov pričiniť o to, aby v nej prevážilo to dobré, múdre a aktuálne.
„Chcem podporiť to, čo sa otvára spolupráci dovnútra i navonok, to, čo sa usiluje pochopiť súčasného človeka bez ohľadu na pohlavie, vek, sociálne postavenie, ale aj náboženské presvedčenie či sexuálnu orientáciu. Som presvedčený, že práve to je naozaj kresťanské a demokratické a o toto som sa v KDH vždy usiloval. Chcem byť zárukou toho, že tento prvok v tomto hnutí je a zostane a v pluralite tohto hnutia sa napokon presadí. Preto som sa rozhodol získavať podporu pre to, aby som na sneme po parlamentných voľbách mohol ponúknuť svoje sily a skúsenosti a uchádzať sa o prevzatie vedenia KDH.“
Hnutie kresťanských demokratov od roku 2020 vedie Milan Majerský, ktorý je zároveň od roku 2017 predsedom Prešovského kraja.
KDH v reakcii na Šimka označilo načasovanie ohlásenia jeho kandidatúry na post šéfa hnutia za nezmyselné.
„Milan Majerský vedie stranu KDH s plnou podporou predsedníctva do nastávajúcich volieb, ktoré sú dnes pre hnutie jedinou relevantnou témou. Vnútrostranícke voľby vedenia sa podľa stanov KDH automaticky konajú do 6 mesiacov od parlamentných volieb – načasovanie ohlásenia kandidatúry je teda v prípade skúseného politika typu pána Šimka nezmyselné,“ uviedlo KDH.
Podpredseda hnutia Tomáš Merašický pre TASR uviedol, že KDH aktuálne nediskutuje o výmene lídra, ale sústredí sa na veľkú skúšku – parlamentné voľby.
„Som presvedčený, že sa do parlamentu dostaneme, aj preferencie to ukazujú, zaznamenávame ich nárast. Absolútne neuvažujeme aktuálne o výmene lídra,“ uviedol Merašický, ktorý zároveň vraví, že KDH je v súčasnosti dobre vyskladané.
Šimko skončil v júli na poste ministra vnútra po niečo vyše dvoch mesiacoch. Dôvodom boli spory s vedením polície po statusoch o tom, že polícia nemôže mať rozviazané ruky. Na stole boli možnosti, že buď skončí vo funkcii minister, alebo širšie vedenie polície.
Odchodom hrozil policajný šéf Štefan Hamran, riaditeľ NAKA Ľubomír Daňko či riaditeľ policajnej inšpekcie Peter Juhás a ďalší funkcionári.
„Som presvedčený, že policajní dôstojníci by neboli odstúpili, bola to tak trochu hra nervov. Pani prezidentka sa rozhodla pod tlakom,“ hovoril pre Postoj Šimko.
V rozhovore priamo nepodporil pred voľbami KDH, hoci je jeho členom. „Neuchádzam sa o žiadne hlasy, keďže som nemohol byť na kandidátke, takže nemusím vystupovať ani v prospech jednej konkrétnej politickej strany, hoci som dnes členom KDH. Chcem sa rozprávať a byť tak trochu mediátorom medzi viacerými politickými stranami, ktoré sa, bohužiaľ, nedohodli na spoločnom postupe do volieb a majú podobné programové zameranie, aké mám aj ja.“
Dodal, že jeho záujmom je dlhodobý rozmer, ktorý presahuje hranice septembrových parlamentných volieb.
Šimko bol v minulosti okrem dvojnásobného pôsobenia na ministerstve vnútra aj ministrom obrany a spravodlivosti vo vláde Mikuláša Dzurindu a Jána Čarnogurského.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.