Vojnová ekonomika Rubeľ rekordne oslabol, ale uťahovanie opaskov ešte nie je drastické

Ruská ekonomika zažila minulý týždeň ranu. Rubeľ prekonal psychologickú hranicu sto rubľov za jeden dolár a dostal sa tak na najslabšiu úroveň za posledných 17 mesiacov.

Podobný prepad ruská mena zažila aj bezprostredne po začatí vojny na Ukrajine, vďaka vysokým cenám energetických komodít sa však vtedy z tohto pádu pomerne rýchlo zotavila.

Ale od začiatku tohto roka hodnota rubľa klesala výrazne a za prvých sedem mesiacov stratil rubeľ oproti doláru asi tretinu svojej hodnoty.

Pokorenie magickej storubľovej hranice vyvolalo okamžitú reakciu a Ruská centrálna banka pod vedením Elviry Nabiullinovej hneď na druhý deň zvýšila základnú úrokovú sadzbu o 3,5 percentuálneho bodu na celkových 12 percent.

Toto opatrenie pomohlo, kurz sa dostal pod magickú hranicu a dnes má jeden dolár hodnotu 94 rubľov.

Príjmy skresané o polovicu

Mohlo by sa zdať, že išlo o jednorazovú záležitosť, ktorá nemá väčšiu dôležitosť, ale americký ekonomický denník The Wall Street Journal upozorňuje, že tento vývoj naznačuje neblahú perspektívu ruskej ekonomiky.

Potvrdzuje to aj reakcia ekonomického poradcu ruského prezidenta Maxima Oreškina. Ten skritizoval tamojšiu centrálnu banku a vyčítal jej vedeniu príliš mäkkú menovú politiku. V článku pre ruskú tlačovú agentúru TASS uviedol, že silný rubeľ je v záujme ruskej ekonomiky a že centrálna banka má všetky nástroje na to, aby zabezpečila silnú menu.

Hneď na druhý deň prišlo výrazné zvýšenie základnej úrokovej sadzby. Podľa Karla Svobodu z Katedry ruských a východoeurópskych štúdií na Karlovej univerzite nešlo o reakciu na Oreškina. Ako uviedol pre český portál Seznam správy, banka mala skôr nejaký iný signál, napríklad hrozbu rastu inflácie. „Myslím, že išlo skôr o snahu odvrátiť paniku než o panickú reakciu,“ povedal.

V septembri sa bude konať ďalšie riadne stretnutie bankovej rady a očakáva sa, že úrokové sadzby budú ďalej rásť.

Bežní ľudia to pocítia najmä na zhoršenej dostupnosti bývania. Ak totiž základná úroková sadzba dosahuje 12 percent, úrokové sadzby hypoték môžu dosahovať 17 percent. Vláda tak bude musieť zrejme reagovať finančnou pomocou, aby ľudia splácali svoje úvery.

Za oslabením rubľa je predovšetkým pokles príjmov z predaja energetických komodít. Rozpútanie vojny na Ukrajine viedlo v minulom roku k dramatickému zvýšeniu ich cien, z čoho Rusko dlhé mesiace profitovalo. Vlani zarábalo denne na energetických exportoch 1,2 miliardy dolárov, v júli tohto roka však už o polovicu menej, 600 miliónov.

Aj napriek tomu sa očakáva, že ruská ekonomika bude v tomto roku rásť.

Rozmach zbrojárstva na úkor iných odvetví

Ako pre The Wall Street Journal povedal stratég rozvíjajúcich sa trhov zo Švédskej banky SEB Erik Meyersson, „Rusko je jedna z mála krajín, ktoré dokážu vydržať veľmi dlho“.

Úrovne rastu, ktoré môže ruská ekonomika dosiahnuť bez toho, aby inflácia dosahovala vysoké hodnoty, je však teraz nižšia ako pred západnými sankciami.

Analytici Raiffeisenbank Russia odhadujú dlhodobý potenciálny rast na úrovni 0,9 percenta. Na porovnanie, pred finančnou krízou v roku 2008 ruská ekonomika rástla ročne o viac ako sedem percent.

Rast ruského hospodárstva je vo veľkej miere daný verejnými investíciami. Vláda nalieva peniaze do zbrojárskej výroby, ako aj do iných odvetví, ktoré majú súvis s vojnovým ťažením. Regiónom, v ktorých je táto výroba sústredená, sa tak darí a ekonomicky rastú, iné regióny však na to doplácajú.

Zbrojárstvo totiž rastie na úkor iných odvetví ekonomiky. Na jednej strane vládne výdavky idú najmä do tohto sektora a na druhej strane zbrojárstvo požiera pracovnú silu, ktorej je v krajine nedostatok. Rusko od začiatku konfliktu opustilo podľa odhadov 500- až 800-tisíc ľudí. Ďalšie desiatky tisíc mužov odišli na front a chýbajú na pracovnom trhu.

V Rusku okrem toho pracuje veľké množstvo migrantov, najmä zo Strednej Ázie. Oslabujúci rubeľ však spôsobuje, že práca v Rusku je menej atraktívna, pretože je teraz menej výnosná. Hrozí tak ďalší exodus nedostatkovej pracovnej sily.

Sofistikovanejšie odvetvia priemyslu výrazne doplácajú na sankcie, pretože nemajú prístup k technológiám, ktoré predtým dovážali. Jedným z nich je automobilový priemysel. Jedna značka napríklad vypustila podľa Svobodu model, ktorý nemal airbagy ani ABS.

Rusko sankcie obchádza paralelným importom. Tovary tak idú najprv napríklad do Spojených arabských emirátov, Kazachstanu, Turecka či Číny a odtiaľ následne do Ruska. Tento proces je však náročný a tovaru je omnoho menej a zároveň je výrazne drahší.

Rast cien dovezeného tovaru spôsobuje aj oslabený rubeľ a celková inflácia tak rastie. Tá za posledné tri mesiace vzrástla medziročne o 7,6 percenta.

Niektoré typy tovarov nahrádza import z Číny, ktorá sa stala najdôležitejším ruským obchodným partnerom. Ale ten nie je rovnako kvalitný a ľudia si tak musia zvykať na pokles životného štandardu.

Ako na situáciu reagujú obyčajní Rusi? „Až tak ich to netrápi. Sú veci, ktoré dostanete alebo nedostanete, ale máte ruskú náhradu. Tá je síce horšia, ale dá sa s tým nejako žiť,“ hovorí Svoboda.

Ako dlho ruská ekonomika vydrží fungovať v pomeroch oklieštených sankciami? Analytici sa zhodujú na tom, že celkom dlho.

Rusko sa na túto situáciu dlho pripravovalo a vláda má zatiaľ zdroje na to, aby hospodárstvo držala nad vodou. Čím dlhšie však táto situácia bude trvať, tým ťažšie bude pre ruskú vládu situáciu zvládať.

Ako argumentuje autor analýzy Centra pre analýzu európskej politiky, ruský prezident Vladimir Putin bude musieť čoraz častejšie rozhodovať medzi výdavkami na vojnu a výdavkami na sociálny systém a obyvateľstvo.

Vyhrá pravdepodobne prvá položka a Rusov tak čaká ďalšie znižovanie životnej úrovne a uťahovanie opaskov.