Nemecký výskum polarizácie Voliči ľavicových strán sú najmenej tolerantní voči ľuďom s inými názormi

Analýza reprezentatívnej vzorky ukázala, že najviac polarizujúcimi témami vo verejnom diskurze v desiatich európskych krajinách sú klimatická zmena a imigrácia.

Ľavicovo orientovaní ľudia vo všeobecnosti vnímajú svojich názorových oponentov horšie ako vice versa, no pravičiari vykazujú vyššiu mieru polarizácie vo veci migrácie.

V tlačovom vyhlásení to uviedli výskumníci z Technickej univerzity v Drážďanoch, ktorí polarizáciu skúmali v rámci rozsiahlej štúdie.

Približne 20-tisíc ľudí z desiatich krajín Európskej únie (Česko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Holandsko, Poľsko, Španielsko a Švédsko) malo odpovedaním na otázky vyjadriť svoje názory na témy imigrácie, vojny na Ukrajine, pandémie covidu-19, klimatickej zmeny, sociálnych dávok, rodovej rovnosti a homosexuálnych zväzkov.

Respondenti mali zároveň vyjadriť aj svoje pocity, pokiaľ ide o názorových oponentov, a odhadnúť, ktoré témy budú podľa nich vo verejnej debate najčastejším „jablkom sváru“.

Imigrácia a zelené témy polarizujú najviac

Úroveň celkovej polarizácie sa medzi jednotlivými krajinami podľa prieskumu líši. Najvyššiu mieru polarizácie ukazujú výsledky prieskumu v Taliansku, ktoré sa dostalo pred Grécko a Maďarsko. Najnižšiu polarizácie výskumníci odmerali v Holandsku a Česku.

Najhorúcejšími témami, ktoré spôsobovali najvyššiu mieru averzie medzi ľuďmi s odlišnými názormi, boli klimatická zmena a migrácia. V prípade imigrácie cítili mimoriadne silnú averziu voči svojim oponentom ľudia, ktorí požadujú obmedzenie počtu migrantov, a vo veci klimatickej krízy boli najpolarizovanejší ľudia, ktorí sa domnievajú, že ich vlády vo veci zelenej politiky nerobia dosť.

Na druhej strane otázky rodovej rovnosti a problematika pandémií boli iba málo polarizujúcimi témami.

Ľudia očakávali iné výsledky

Polarizujúce témy sa líšili aj v závislosti od krajiny – Taliani, Španieli a Gréci sú podľa prieskumu mimoriadne rozdelení v otázke „politiky vo veci sexuálnych menšín“ (a ženy sú v tejto oblasti polarizovanejšie ako muži), zatiaľ čo najpolarizujúcejšou otázkou v Českej republike je vojna na Ukrajine.

Prieskum takisto odhalil medzery v schopnosti ľudí odhadnúť polarizačný potenciál určitých politických otázok. Podľa odpovedí respondentov bola klimatická zmena silno polarizujúcou témou, no očakávalo to iba málo ľudí – respondenti predpokladali, že ide iba o jemne rozdeľujúcu tému.

Opačným prípadom boli sociálne dávky. Respondenti očakávali, že táto téma má vysoký potenciál rozdeliť spoločnosť, no v skutočnosti spôsobuje iba nevýraznú polarizáciu. Miera emócií, ktoré sprevádzajú verejnú diskusiu o určitom probléme, teda nemusí korelovať s mierou polarizačného potenciálu danej problematiky.

Najviac polarizovaní sú bohatí obyvatelia miest

Výsledky výskumu ukázali, že najsilnejšie negatívne pocity voči ľuďom s inými názormi prechovávajú starší ľudia, dobre zarábajúci ľudia s kvalitným vzdelaním a obyvatelia veľkých miest.

Ľavičiari sú polarizovanejší ako pravičiari – po celej Európe najhoršie pocity voči svojim oponentom prechovávajú voliči ľavicových, krajne ľavicových a zelených strán. Najtolerantnejšími voči ľuďom s inými názormi sú nevoliči a voliči konzervatívnych a kresťanskodemokratických strán.

Špeciálnu pozornosť výskumníci v správe venovali Nemecku, v ktorom sú podľa nich starší ľudia výrazne polarizovanejší ako mladí obyvatelia. Vzdelanie ani výška príjmu tu však nezohráva takú výraznú úlohu ako vo zvyšku Európy. Najvyššiu mieru polarizácie vykazujú voliči AfD a Zelených.

Prepájanie názorov s identitou

Za príčiny polarizácie výskumníci považujú súčasné udalosti, mediálny diskurz a politické konfrontácie. Vyššia polarizácia vzniká v oblastiach, v ktorých si ľudia svoj názor spájajú so svojimi emóciami, identitou a sociálnymi väzbami.

„Vysoká afektívna polarizácia preto môže naznačovať ideologické zatvrdnutie, nedostatočné pochopenie odlišných názorov a nedostatok ochoty ku kompromisu. Demokratické rozhodovacie procesy sú potom sťažené a ich akceptácia klesá. To škodí demokracii,“ zdôrazňuje profesor Hans Vorländer, riaditeľ inštitútu MIDEM patriaceho pod Technickú univerzitu, ktorý výskum viedol.

Prieskum o mladých amerických voličoch Liberáli tolerujú konzervatívcov menej ako konzervatívci liberálov

Michal Lukáč

Kde je koreň progresívnej neznášanlivosti?

Ľavičiari sú polarizovanejší aj v USA

Ako sme v denníku Postoj informovali na konci roka 2021, aj prieskum medzi mladými Američanmi ukázal, že ľavičiari sú voči pravičiarom menej tolerantní ako vice versa.

Až 71 percent študentov vysokých škôl, ktorí sympatizujú s Demokratickou stranou, by nebolo ochotných nadviazať romantický vzťah s podporovateľom republikánov, 41 percent z nich by nepodporovalo republikánskeho podnikateľa a 37 percent by sa podľa vlastných slov nedokázalo s republikánom priateliť.

Rovnaké otázky boli kladené aj druhej strane. Medzi republikánmi by však romantický vzťah s demokratom vylúčilo iba 37 percent respondentov, iba 7 percent by nepodporovalo demokratických podnikateľov a iba 5 percent vylúčilo priateľstvo so svojím politickým oponentom.

Prieskum na reprezentatívnej vzorke takisto ukázal, že vyšší sklon k polarizácii mali ženské respondentky.