Prieskum o mladých amerických voličoch Liberáli tolerujú konzervatívcov menej ako konzervatívci liberálov

Ako ukázal nový prieskum od Axios, 71 percent študentov vysokých škôl, ktorí sympatizujú s Demokratickou stranou, by nebolo ochotných nadviazať romantický vzťah s podporovateľom republikánov, 41 percent z nich by nepodporovalo republikánskeho podnikateľa a 37 percent by sa podľa vlastných slov nedokázalo s republikánom priateliť.

Rovnaké otázky boli kladené aj druhej strane. Medzi republikánmi by však romantický vzťah s demokratom vylúčilo iba 37 percent respondentov, iba 7 percent by nepodporovalo demokratických podnikateľov a iba 5 percent vylúčilo priateľstvo so svojím politickým oponentom.

Z prieskumu takisto vyplýva, že rozdelenie spoločnosti na „my“ a „oni“ je silnejšie medzi ženami – na rande s človekom, ktorý má iné politické názory, by napríklad išlo 41 % ženských respondentiek a 67 % mužov. Podobné rozdiely v mužskom a ženskom tolerovaní druhej strany sa ukázali aj v iných oblastiach, napríklad v podnikaní a zamestnaní.

Prieskum sa uskutočnil v novembri, pričom reprezentatívnu vzorku tvorilo 850 študentov.

Dva interpretačné omyly

„Pre krajinu je zlé, že progresívna mládež považuje polovicu populácie za nedotknuteľnú,“ zhodnotil výsledky prieskumu John Hirschauer z The American Conservative.

Svojich čitateľov však upozorňuje na to, aby si pri vyhodnocovaní výsledkov prieskumu dali pozor na nesprávnu interpretáciu. Podľa neho by nemali ľavicu rýchlo zavrhnúť ako „netolerantnú“ a „uzatvorenú“. Takéto vyhodnotenie situácie podľa neho zlyháva z dvoch dôvodov.

Prvý omyl: Preceňovanie samotnej tolerancie

Po prvé, pokiaľ niekoho obviníme z toho, že je „netolerantný“, pričom samotnú absenciu tolerancie považujeme za niečo zlé, hovorí to o našom „neúplnom a nezrelom“ pohľade na morálku.

„Má človek tolerovať každého, bez ohľadu na to, aké odporné je jeho presvedčenie?“ pýta sa Hirschauer. Odkazuje pritom na Chestertonov slávny citát o ľuďoch, ktorí majú také „otvorené hlavy“, že im z nich „vypadli mozgy“.

„Tolerancia má svoje hranice: veď predsa existujú väznice,“ píše Hirschauer.

Mladí demokrati podľa neho nie sú ochotní nadväzovať vzťahy s republikánmi, pretože si nedokážu predstaviť priateľstvo s niekým, kto „považuje ich práva za predmet diskusie“.

„Toto je smiešna odpoveď, ktorá vyvoláva množstvo otázok, ale odložte to bokom a vžite sa do ich kože. Ak by ste verili, že váš partner vás chce zhromaždiť a poslať do táborov, ako by ste sa s ním mohli spriateliť?“ vysvetľuje Hirschauer liberálne myšlienkové nastavenie.

Druhý omyl: Chybná definícia progresívnej tolerancie

Druhým omylom, ktorého sa konzervatívci pri čítaní výsledkov tohto prieskumu môžu dopustiť, je podľa Hirschauera nesprávna definícia toho, čo liberáli považujú za „toleranciu“.

„Progresívci nemajú záujem tolerovať vaše predpotopné presvedčenia,“ tvrdí. Tolerancia pre ľavicu neznamená vypočutie oboch strán – namiesto toho ju definuje ako stav, v ktorom konzervatívci „tolerujú“ všetko okolo nich, a preto je v poriadku týchto netolerantných konzervatívnych tmárov ostrakizovať.

Pokiaľ si teda ľavica myslí, že je ľudským právom „zabiť nenarodené dieťa, zmrzačiť svoje telo alebo nútiť veriacich ľudí, aby porušovali svoje svedomie“, Hirschauer tvrdí, že je zrejmé, že sa pokúsi tých, ktorí tieto práva netolerujú, odstrániť z verejného priestoru.

Takúto reakciu označuje za „racionálnu odpoveď na iracionálne predpoklady“ a pripomína, že sa to podobá na cirkevné prenasledovanie nekajúcnych heretikov.

„To, čo tieto čísla naznačujú, nie je to, že by progresívci mali byť tolerantnejšími, ale skôr to, že z mylných predpokladov o ‚ľudských právach‘ vyvodzujú logické závery,“ uzatvára Hirschauer svoj komentár.