Aktivizmus v zahraničí A čo keby slovenská diplomacia v cudzine podporovala pro-life témy?

Nejeden Maďar, trebárs aj liberálnejšieho razenia, by sa mohol začudovať pri pohľade na zoznam krajín, ktorých veľvyslanectvá podporili vyhlásenie na podporu „práv“ LGBTQI+ pri príležitosti víkendového budapeštianskeho Pridu.

„Slovensko?! Vy nás idete poučovať? Veď vy nemáte ani registrované partnerstvá, ktoré my v Maďarsku máme zavedené od roku 2009,“ mohol by zareagovať náš spravodlivo rozhorčený južný sused.

No slovenské veľvyslanectvo v Budapešti sa nemohlo nepridať k vyhláseniu, ktoré okrem skoro všetkých ostatných štátov Európskej únie, USA, Austrálie či Spojeného kráľovstva podporili aj ambasády takých ľudskoprávnych majákov ako Kosovo, Severné Macedónsko či Uruguaj. Vlastne jediná krajina EÚ, ktorej budapeštianska ambasáda sa nepoddala stádovému efektu, je Poľsko.

Na Slovensku skritizovala aktivizmus nášho veľvyslanectva predsedníčka Kresťanskej únie Anna Záborská. Poukázala na to, že ambasáda presadzuje v zahraničí koncept, na ktorom u nás doma nie je spoločenská zhoda, a spochybnila riadenie našich zastupiteľských úradov zo strany ministerstva zahraničných vecí.

No prebieha predvolebná kampaň a konzervatívci v politike by okrem kritiky mohli celú záležitosť uchopiť aj ako pozitívny impulz. Čo keby napríklad strany s ambíciou zastupovať kresťanov dali prísľub, že ochrana ľudského života od počatia po prirodzenú smrť sa stane aktívne presadzovaným postojom Slovenskej republiky v zahraničnej politike?

Zahŕňalo by to nielen prípravu a podporu medzinárodných pro-life dokumentov a odmietanie tých s opačným znamienkom. Takáto zahraničná politika by mohla mať aj symbolický rozmer: napríklad v podobe účasti slovenských diplomatov na miestnych pro-life podujatiach a podobne.

Čo keby strany s ambíciou zastupovať kresťanov dali prísľub, že ochrana ľudského života od počatia po prirodzenú smrť sa stane aktívne presadzovaným postojom Slovenskej republiky v zahraničnej politike?Zdieľať

Veď ide o ľudské práva! Konkrétne o to najzákladnejšie ľudské právo: právo na život, ktoré je upierané nenarodeným deťom. A to aj v mnohých štátoch EÚ, ktoré v prípade domnelých alebo skutočných restov pri dodržiavaní iných ľudských práv paternalisticky poučujú ostatných.

Že o tom v slovenskej spoločnosti nepanuje konsenzus? To nepanuje ani pri niektorých bodoch vyhlásenia, ktoré podporila naša ambasáda v Budapešti.

Súčasná nemecká ministerka zahraničia za stranu Zelených prišla s konceptom takzvanej feministickej zahraničnej politiky. My teda môžeme mať pro-life zahraničnú politiku.

Slovensko je možno malé, no malo by sa snažiť vytvárať koalície s krajinami ako Poľsko, pre ktoré môže byť téma pro-life zahraničnej politiky zaujímavá. A niektoré pravdy dokážu zatriasť svetom, aj keď ich pokojne a vytrvalo hlása hoci len tichý hlások.

Chlebové témy to vo volebnej kampani pochopiteľne nevyváži, ale naši konzervatívci by o tom pred voľbami mohli stratiť aspoň slovko. Pro-life zahraničná politika! Je to rovnako dôležitá zahraničnopolitická otázka ako napríklad téma náboženskej slobody vo svete, v ktorej sa už teraz angažujú Anna Záborská z KÚ či Miriam Lexmann z KDH.

Nejde o nejakú salónnu tému. Interpretačnú nadvládu pri ľudských právach by konzervatívci v žiadnom prípade nemali prenechávať progresívnej ľavici.