Otvorený list premiérovi Ódorovi Signatári žiadajú, aby vláda nebola v otázke Náhorného Karabachu ticho

Po tom, čo Azerbajdžan pred týždňom uzatvoril jedinú cestu, ktorá spájala Náhorný Karabach s Arménskom, sa situácia v tomto spornom regióne začala zhoršovať.

Azerbajdžanskí predstavitelia tvrdia, že cestu uzatvorili pre pašerácke aktivity. Jerevan to odmieta.

Arménsky Červený kríž už na konci júna uviedol, že Azerbajdžan mu bráni v prístupe do Náhorného Karabachu, a vyjadril znepokojenie nad humanitárnou situáciou v tomto regióne.

Hrozí humanitárna katastrofa

V súvislosti s humanitárnymi podmienkami v Náhornom Karabachu napísali predseda arménskej komunity na Slovensku Ašot Grigorian, expremiér Ján Čarnogurský, bývalý predseda SNR František Mikloško a exšéf parlamentu Pavol Hrušovský otvorený list súčasnému premiérovi Ľudovítovi Ódorovi.

V liste tvrdia, že azerbajdžanskí vojaci prerušili dopravu a vytvorili tým „neúnosnú humanitárnu situáciu“.

V piatok sa tisíce ľudí zišli v meste Stepanakert a žiadali, aby Azerbajdžan znovu otvoril jediné pozemné spojenie regiónu s Arménskom.

Prístup humanitárnych organizácií do Náhorného Karabachu je podľa arménskeho rezortu diplomacie kľúčový pre to, aby sa zabránilo humanitárnej katastrofe. Arménsky Červený kríž zasa trvá na tom, že vo svojich zdravotníckych vozidlách nepreváža žiadny nepovolený materiál.

„Po ceste prichádzal do Náhorného Karabachu všetok civilný tovar, lieky, ekonomické aktivity do Arménska a ďalšieho zahraničia. V Náhornom Karabachu sa začína prejavovať nedostatok potravín, liekov a ďalšieho existenčne potrebného tovaru. Zomierajú najmä deti, ktorým lekári nemôžu poskytnúť nevyhnutnú lekársku pomoc,“ upozorňujú premiéra Ódora signatári, ktorí sú nositeľmi vysokých arménskych vyznamenaní.

Od vlády chcú, aby nebola ticho

Žiadajú, aby sa slovenská vláda ozvala na medzinárodných fórach a žiadala dodržiavanie azerbajdžansko-arménskej dohody z roku 2020.

„Podľa dohody, ktorá má viac bodov, cesta cez Lačinský priesmyk, spájajúca Arménsko s Náhorným Karabachom, bude voľne priechodná a nad jej priechodnosťou dozerajú ruskí mierotvorcovia,“ napísali Grigorian, Čarnogurský, Mikloško a Hrušovský.

„Za naším hlasom nebude stáť mocenský potenciál, ale bude znieť za obnovu mieru a medzinárodného práva. Vyvolá uznanie pre Slovensko,“ dodali. 

Náhorný Karabach je zdrojom konfliktu medzi oboma kaukazskými susedmi od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Spory medzi etnickými Arménmi a turkickými Azerbajdžancami trvajú však už viac ako storočie.

Azerbajdžan roku 2020 prevzal kontrolu nad oblasťami, ktoré v tejto horskej enkláve a jej okolí kontrolovali etnickí Arméni, a odvtedy pravidelne obmedzuje jedinú prístupovú cestu spájajúcu Náhorný Karabach s Arménskom. Enkláva je od tejto cesty finančne a vojensky závislá.

Lačinský koridor, ktorý by mal byť pod kontrolou ruských mierových síl, začali azerbajdžanskí environmentálni aktivisti blokovať v polovici decembra. Jerevan tvrdí, že táto blokáda vyvolala humanitárnu krízu a nedostatok pohonných hmôt.

Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v Haagu vo februári rozhodol, že Azerbajdžan musí zaistiť voľný prechod cez Lačinský koridor.

Náhorný Karabach To nebola vojna, to boli jatky

Markéta Kutilová Lenka Klicperová

České reportérky píšu o Arménoch, ktorí opúšťajú svoje domy v Náhornom Karabachu.