Pamäť a identita Email od amerického veterána. Za woke agendu život neriskoval

Naše mestečko Yardley založili v roku 1682 kvakeri. Washington prešiel cez Delaware iba päť míľ severne od nášho domu.

Desať minút jazdy od našej príjazdovej cesty je Trenton, kde mali Hesenci po Vianociach v roku 1776 ťažké ráno, a to nielen pre opicu.

Nanajvýš 15 minút ďalej je princetonské bojisko v New Jersey. Náš kraj je teda husto posiaty pripomienkami vojny za nezávislosť.

Tieto týždne začiatkom leta, počnúc Dňom obetí vojny (máj) cez Deň vlajky (jún) až po Deň nezávislosti (júl), sú prevoňané vlasteneckou horlivosťou.

Po turíčnej omši zaspievali veriaci v našej farnosti pieseň America the Beautiful. Všetci spievali na plné hrdlo a úprimne. Nasledujúci deň bol Deň obetí vojny, ulice lemovali stovky susedov a my sme spolu s nimi sledovali mestskú prehliadku, ktorá išla od sídla Veteránov zahraničných vojen nachádzajúceho sa na konci nášho bloku.

Miestne prehliadky niekedy vzbudzujú skôr súcit: je v nich veľa nadšenia, ale inak to nie je žiadna sláva. No sledovať veteránov kórejskej a vietnamskej vojny, ako salutujú pred vlajkou, akoby mali znovu čosi vyše dvadsať rokov, s očami plnými spomienok a emócií, a pred nimi pochodujú s píšťalami a bubnami muži oblečení do uniforiem z vojny za nezávislosť… to je okno do čohosi posvätného. Niť, ktorá spája generácie.

Muži znovu a znovu zasväcovali na bojisku americké cnosti a najlepšie ideály. Robili to svojou krvou. Nám ostatným tak zostáva dvojaká povinnosť: vďačnosť a snaha zachovať to najlepšie z národa, pre ktorý sa obetovali.

Všetko toto spomínam ako rámec pre nasledujúce slová.

Jeden môj priateľ, ktorý je katolík, bývalý dôstojník a vojnový veterán, a ktorého synovia tiež okúsili boj za túto krajinu, mi nedávno poslal tento email:

„Historicky som sa vždy definoval ako ,konzervatívec‘, čiže ako človek, ktorému leží na srdci uchovanie zakladajúcich hodnôt tejto krajiny, ktorými sú Boh, rodina a krajina. Dnes sa týmito hodnotami pohŕda a mnohé z našich najmocnejších inštitúcií na ne útočia, vrátane elitného vyššieho vzdelávania, veľkej časti médií, technologického priemyslu a dokonca aj finančného priemyslu vrátane bánk a investičných manažérov. Mnohé korporácie zastrašuje tyrania DEI (diverzita, férovosť a inklúzia, pozn. prekl.) a iné ,sociálny kredit‘ – pozri na Čínu –, a preto podporujú protirodinnú a protiamerickú agendu.

Tieto zmeny prebiehajú závratnou rýchlosťou a nevieme, koľko vydržia, najmä vzhľadom na to, že sa FBI, CIA, súdny systém a iné štátne orgány používajú ako zbraň. Stále verím tomu, že veľká časť woke agendy nemá u väčšiny Američanov podporu. Darí sa jej však vďaka horlivým podporovateľom, ktorí dokážu dokonale využívať hrozby na manipuláciu jednotlivcov a inštitúcií.

Veľavravné je v poslednom čase správanie maloobchodného giganta Target a jeho zraniteľnosť voči LGBTQ a transrodovému tlaku. Mám podozrenie, že mnohé korporácie si pomýlili energiu a taktiku transkomunity s masívnou verejnou podporou. Správanie Targetu je podľa mňa väčšine ľudí odporné, no možno je pravda, že je to ,dobré pre biznis‘.

A možno je pravdou aj to, že dosť veľa Američanov bolo zastrašených k tomu, aby situáciu pasívne prijali. Nedávne spory okolo Targetu a Bud Light sú možno určujúcim momentom pre úspech alebo neúspech woke taktiky. Modlím sa za to, aby to bol zásadný moment, keď sa vráti trocha zdravého rozumu.“

Pri tomto emaile stoja za pozornosť dve veci: zjavná frustrácia a podtón nedôvery. Vari môj priateľ riskoval život v boji a aj svojich synov viedol k tomu, aby riskovali ten svoj v službe „Bohu, rodine a krajine“ alebo iba ďalšej štedrej pomoci deštruktívnemu sexu a tomu, čo je „dobré pre biznis“?

Podobnú otázku som si kládol i ja so ženou. Keď nášho najstaršieho syna prijali na West Point, podporovali sme ho. Boli sme hrdí na čas, ktorý tam strávil. Dnes máme oveľa zmiešanejšie pocity.

Ján Pavol II. vo svojej knihe Pamäť a identita poznamenal, že národ je podobne ako rodina jedným z „prirodzených“ ľudských spoločenstiev, a nie iba dielom obyčajnej konvencie. Rodinu ani národ nemôže nič nahradiť. Preto je správne „vlastenectvo láskou ku všetkému, čo súvisí s vlasťou: k jej dejinám, tradíciám, jazyku či prírode… Príležitosťou ukázať túto lásku sa stáva každé nebezpečenstvo, ktoré ohrozuje celkové dobro našej vlasti“.

Zároveň však Charles Chaput na jednej strane uznal múdrosť Jána Pavla, no na druhej upozornil na možnosť, že „národ bude nakoniec taký skazený a babylonský, že už nebude stáť za obranu, a výnimkou nie je ani Amerika“.

Tieto dva výroky si navzájom neprotirečia.

Chaput ďalej zdôraznil: „Je správne a dôležité, že Američania vyjadrujú vďačnosť za svoje demokratické inštitúcie… [Tie predstavujú] pozoruhodne trvácny systém vlády, na ktorý máme byť hrdí a voči ktorému máme byť lojálni.“

Túto vďačnosť a lojalitu si však musí zaslúžiť: „...zdravá spoločnosť, [ktorá] rešpektuje a uchováva minulosť, vyučuje deti svoje dejiny a prepája generácie… Historická negramotnosť posledných desaťročí rozširuje medzigeneračné konflikty. Zaslepuje nás tiež pred jemnými – a v poslednom čase aj hrubo násilnými – premenami a eróziami, ktoré prebiehajú v našich politických štruktúrach. V mnohom je táto negramotnosť oveľa nebezpečnejšia než akákoľvek priepasť, ktorá oddeľuje rozličné skupiny v pluralistickej spoločnosti.“

Žijeme v dobe, ktorá veľmi „ohrozuje celkové dobro našej vlasti“, keď sa metodicky podkopáva povaha rodiny, spomienka na našu kultúru a duch nachádzajúci sa v základoch nášho národa…, čiže veci, ktoré ukotvujú našu identitu ako slobodného ľudu. Mnohé ústa, ktoré tak ľahko obviňujú iných z „rasizmu“, „fašizmu“ a „nenávisti“, majú taký istý jedovatý inštinkt.

Poučenie z toho je podľa mňa asi takéto. Musíme pamätať na tých, ktorí zomreli za základné presvedčenia a za najlepšie ideály Ameriky. A ako kresťania máme žiť tak, aby sa národu vrátili do srdca.
 

Originál článku v angličtine nájdete TU. Preložil Matúš Sitár.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.