Samit NATO vo Vilniuse Ukrajina bude členom Aliancie, no musí splniť podmienky, oznámil Stoltenberg

Dianie sme sledovali online

20:38 „Vďaka NATO bude Ukrajina bezpečnejšia a Ukrajina urobí NATO silnejším,“ vyhlásil Volodymyr Zelenskyj na koncerte na podporu ukrajinského členstva v Aliancii.

V centre litovskej metropoly Vilnius vztýčil ukrajinskú vlajku prinesenú z mesta Bachmut, o ktoré už zhruba rok zvádzajú ťažké boje ukrajinské a ruské sily. Správu o tom priniesli agentúra AFP a televízia Sky News.

Vlajku od ukrajinských vojakov bojujúcich pri Bachmute priniesli do Vilniusu účastníci ultramaratónu, ktorý odštartoval 25. júna v Kyjeve. Týmto podujatím chceli upriamiť pozornosť medzinárodného spoločenstva na vojnu na Ukrajine a podporiť ašpirácie Ukrajiny stať sa v poradí 33. členom Severoatlantickej aliancie.

„Dnes tu vo Vilniuse je bojová vlajka z Bachmutu, kde sa odohrala jedna z najrozhodujúcejších bitiek v Európe. Táto vlajka znamená to, že Litovčania už nikdy nebudú musieť bojovať proti Rusku,“ vyhlásil Zelenskyj pri vztyčovaní vlajky na koncerte #UkraineNATO33 na námestí v centre Vilniusu.

Zhromaždený dav privítal Zelenského aj jeho manželku Olenu nadšeným aplauzom. Na podujatí sa zúčastnil aj litovský prezident Gitanas Nauséda, ktorý vlajku z Bachmutu symbolicky odovzdal Zelenskému. (tasr)

❗️ 18:30 Členovia NATO schválili najpodrobnejšie obranné plány od konca studenej vojny, oznámil Jens Stoltenberg.

Nová stratégia, ktorú spojenci pripravili pre prípad ruského útoku a prípadné teroristické hrozby, počíta okrem iného s dramatickým zvýšením počtu vojakov pripravených rýchlo nastúpiť do akcie a vyžaduje si ďalšie zvyšovanie armádnych rozpočtov.

Nová stratégia kolektívnej obrany podrobne opisuje, ako by NATO v budúcnosti bránilo každý kút svojho územia. Rozdeľuje Alianciu na tri geografické zóny, pričom je chápaná predovšetkým ako odpoveď na obavy z ruského útoku.

Plány nadväzujú na minuloročné rozhodnutia zdvojnásobiť počet bojových skupín v krajinách východného krídla NATO a usilovať sa o rozšírenie každej z nich až na 5000 vojakov.

Spojenci vrátane Slovenska teraz pracujú na realizácii tohto cieľa a začínajú oznamovať vlastné príspevky. V budúcnosti má medzinárodné bojové skupiny podporovať viac ako 300 000 vojakov pripravených zapojiť sa do akcie maximálne do 30 dní. Ku koncu minulého roka pritom bolo pod aliančným vedením okolo 40 000 vojakov. Stoltenberg poznamenal, že podmienkou na dosiahnutie aktuálnych cieľov bude aj posilnenie obranného priemyslu, čo je predmetom nového „akčného plánu“. (čtk)

❗️ 17:18 Severoatlantická aliancia na samite vo Vilniuse potvrdila, že Ukrajina sa v budúcnosti stane jej členom.

Zároveň sa jej súčasní členovia dohodli na odstránení požiadavky plnenia akčného plánu zo strany Ukrajiny, čo urýchli jej vstup do NATO – „keď sa na tom spojenci dohodnú a Ukrajina splní podmienky“.

Na tlačovej konferencii to vyhlásil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. 

Šéf Aliancie zároveň oznámil viacročný program pomoci Ukrajine zameraný na obnovu jej bezpečnostného a obranného sektora.

Novovzniknutá Rada NATO – Ukrajina bude podľa neho platformou, kde sa budú predstavitelia oboch strán stretávať „ako rovnocenní partneri“. Prvé stretnutie rady je na programe v stredu vo Vilniuse, zúčastní sa na ňom aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Stoltenberg zhodnotil, že Aliancia vyslala Ukrajine zo samitu „silný, jednotný a pozitívny odkaz“ vrátane praktickej pomoci a smerovania k interoperabilite jej armády s NATO. Najdôležitejšie však teraz podľa neho je, aby Ukrajina zvíťazila vo svojej obrannej vojne proti Rusku. Bez toho totiž nemôže vstúpiť do NATO, zdôraznil.

Členské štáty vo Vilniuse zároveň súhlasili, že na obranu budú míňať každoročne najmenej dve percentá HDP. V roku 2014, po ruskej anexii Krymu, sa dohodli, že v priebehu desiatich rokov sa k dvom percentám priblížia. Doteraz túto métu dosiahlo iba 11 členských štátov.

Na tlačovej konferencii sa Stoltenberg venoval aj Číne, ktorá sa podľa neho čoraz výraznejšie stavia voči medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách. Okrem iného odmieta odsúdiť ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine, pričom zároveň posilňuje svoje vojenské kapacity vrátane modernizácie svojho jadrového arzenálu.

To sa podľa Stoltenberga deje netransparentne – aj preto sa členovia Aliancie vo Vilniuse dohodli, že je potrebné sa „brániť pred týmto nátlakovým správaním sa Číny“. (tasr)

16:28 Nórska vláda sa zaviazala poskytnúť Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 240 miliónov dolárov, oznámil jej predseda Jens Gahr Störe. 

„Obranná vojna, ktorú vedie Ukrajina (...), prebieha práve teraz. A práve teraz je pomoc nevyhnutná,“ poznamenal nórsky premiér. Nešpecifikoval však, na čo konkrétne sa uvedená suma použije.

Nórsko bude peniaze čerpať z fondu s objemom vyše sedem miliárd dolárov, ktoré vyčlenilo na civilnú a vojenskú pomoc Ukrajine na obdobie rokov 2023 až 2027. Oslo v tomto roku plánovalo Kyjevu poskytnúť na vojenskú aj civilnú pomoc po 750 miliónov dolárov, avšak vojenská pomoc sa nakoniec navýši na takmer miliardu dolárov.

Störe zároveň prisľúbil, že Nórsko v priebehu piatich rokov poskytne každý rok takmer 30 miliónov dolárov do fondu NATO zriadeného na pomoc Ukrajine. (tasr)

❗️ 15:45 Prvé francúzske riadené strely s dlhým doletom SCALP sú už na Ukrajine. Pre agentúru AFP to uviedol nemenovaný vojenský predstaviteľ krátko po tom, ako takúto dodávku avizoval francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Šéf Elyzejského paláca pri príchode na dvojdňový summit Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse oznámil, že Francúzsko dodá ukrajinskej armáde strely SCALP, aby mohla počas prebiehajúcej protiofenzívy zasahovať ciele aj hlboko za ruskými líniami.

„Keď to prezident oznámil, prvé z týchto striel už boli dodané,“ povedal pre AFP citovaný zdroj na summite vo Vilniuse.

Neuviedol pritom, koľko takýchto rakiet už Ukrajina dostala, podľa neho však ide o pomerne značný počet, pričom samotné Francúzsko si ich stále ponechá dostatok pre vlastnú potrebu. Podľa expertov má Paríž celkovo k dispozícii menej než 400 striel typu SCALP.

Uvedený zdroj ďalej zdôraznil, že dodanie rakiet SCALP Ukrajine nie je krok k eskalácii konfliktu, ale ide o vyrovnanie nepomeru síl, keďže Rusko je schopné na Ukrajine zasahovať aj oveľa vzdialenejšie ciele.

Podľa Macrona sa Kyjev zaviazal, že nebude túto zbraň používať na útoky na území Ruskej federácie, ale len na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny.

Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP

Strely SCALP už predtým poskytol Kyjevu aj Londýn pod označením Storm Shadow. Ide o strely typu vzduch – zem a sú produktom francúzsko-taliansko-britského konzorcia MBDA. Sú uspôsobené pre francúzske stíhačky Rafale a britské Typhoony, ale Ukrajinci pre ne modifikujú svoje staršie stíhacie lietadlá typu MiG.

Táto raketa má najdlhší dolet spomedzi všetkých západných zbraní v arzenáli ukrajinských síl, a to približne 250 kilometrov. Nesie konvenčnú nálož a má schopnosť presného úderu.

Kremeľ reagoval na Macronovo utorkové oznámenie s nevôľou. Hovorca Dmitrij Peskov toto rozhodnutie označil za „chybu, ktorá bude mať dôsledky pre ukrajinskú stranu, pretože my budeme, samozrejme, musieť prijať protiopatrenia“.

Británia avizovala dodávku týchto rakiet Ukrajine už v máji. „Používanie rakiet Storm Shadow umožní Ukrajine zatlačiť ruské sily nachádzajúce sa na ukrajinskom zvrchovanom území,“ povedal vtedy britský minister obrany Ben Wallace.

Ukrajina dlho žiadala takéto zbrane, no USA a ďalšie krajiny sa obávali, že by nimi mohla útočiť na ruskom území. Ukrajinské sily v súčasnosti vedú protiofenzívu na juhu a východe krajiny. (tasr)

15:40 Volodymyr Zelenskyj už dorazil do litovského Vilniusu. Pred príchodom skritizoval „neisté“ a „slabé“ výroky Severoatlantickej aliancie týkajúce sa členstva Ukrajiny v NATO.

14:47 Washington sa pohne vpred s prevodom stíhačiek F-16 Turecku. Spraví tak v konzultácii s americkým Kongresom. Oznámil to len deň po tom, čo dala Ankara zelenú vstupu Švédska do NATO, poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. 

Turecko, ktoré jediné spolu s Maďarskom stále neschválilo vstup Švédska do NATO, požiadalo USA v októbri 2021 o nákup stíhačiek F-16 v hodnote 20 miliárd dolárov. Nakúpiť chce aj takmer 80 modernizačných súprav pre svoje staršie stíhačky.

Pred samitom NATO, ktorý sa v utorok začal v litovskom Vilniuse, Sullivan povedal, že americký prezident Joe Biden dal jasne najavo, že „prevod podporuje“. „Nepredniesol k tomu nijaké námietky... Má v úmysle sa s prevodom pohnúť vpred,“ uviedol Sullivan. Nespresnil, kedy by sa tak mohlo stať.

Bidenova vláda i tureckí predstavitelia odmietli počas rokovaní o námietkach Ankary akékoľvek spojenie medzi schválením vstupu Švédska do NATO a predajom stíhačiek F-16. Niektorí diplomati sa však domnievajú, že turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan záležitosť využíval, aby mohol vyvíjať na Washington tlak. (tasr)

❗️ 14:41 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán bude o vstupe Švédska do Severoatlantickej aliancie ešte rokovať na samite NATO vo Vilniuse s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom, až potom bude jasnejší osud ratifikácie švédskeho členstva maďarským parlamentom.

Pre server hvg.hu to uviedol predseda zahraničného výboru parlamentu z vládnej strany Fidesz Zsolt Németh. Dodal, že zatiaľ o zvolaní mimoriadnej schôdze zákonodarného zboru nevie, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Server pripomína, že generálny tajomník NATO Jan Stoltenberg v pondelok večer oznámil, že turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan sa rozhodol predložiť žiadosť Švédska o vstup do NATO parlamentu svojej krajiny. Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v utorok ráno povedal, že ratifikácia v maďarskom parlamente je už iba technickou otázkou.

Riadna jarná schôdza maďarského parlamentu, ale aj minulotýždňová mimoriadna schôdza sa už skončila, takže by sa mala zvolať ďalšia mimoriadna schôdza na ratifikáciu švédskeho vstupu. Na tú sa v zákonodarnom zbore čaká už takmer rok, dodáva hvg.hu.

Na čo najskoršiu ratifikáciu vyzvala Orbána aj prezidentka Katalin Nováková.

Ak by sa mimoriadna schôdza k tejto záležitosti nezvolala v lete, tak by téma rozšírenia NATO mohla byť zaradená do programu maďarského parlamentu až na jeseň. Hlasovanie o vstupe Švédska do NATO sa môže uskutočniť najskôr koncom septembra, pretože podľa informácií servera sa jesenná schôdza parlamentu začína až 25. septembra. (tasr)

14:37 Ukrajina potrebuje vidieť svetlo na konci tunela a musí cítiť motiváciu, že raz bude vítaná v rodine NATO, vyhlásil český prezident Petr Pavel.

Za ideálne by považoval, ak by dnes mohli Ukrajine povedať, že v okamihu, keď sa skončí vojna, sa začnú prístupové rokovania o členstve v NATO. Aliančný samit sa podľa neho zrejme skončí nejakou formou kompromisu.

Pavel však zdôraznil, že Spojené štáty prišli krátko pred začiatkom samitu s novým znením deklarácie, ktoré je podľa neho pre mnohých nezrozumiteľné. Očakáva preto, že ho americká delegácia vysvetlí.

„Prezident Biden sa zmienil, že je pripravený poskytnúť Ukrajine rovnaké garancie ako Izraelu, čo by však v dôsledku boli možno vyššie garancie, než je článok päť NATO. Takže som naozaj zvedavý, s čím americká delegácia príde,“ povedal český prezident.

Ako doplnil, garancie, ktoré USA poskytujú Izraelu, v podstate znamenajú kolektívnu obranu, čiže ak by bol Izrael napadnutý, Spojené štáty mu poskytnú akúkoľvek pomoc. (tasr)

❗️ 14:16 Španielsko vyšle príslušníkov svojej armády na Slovensko v rámci nového obranného plánu pre východné krídlo NATO. Zvýši tiež počet svojich vojakov v Rumunsku. Oznámil to španielsky premiér Pedro Sánchez.

Počet vojakov, ktorých majú vyslať, však nešpecifikoval. Príslušníci španielskych ozbrojených síl v súčasnosti pôsobia v Rumunsku a v pobaltských krajinách.

Posilňovanie východného krídla NATO je súčasťou nových plánov kolektívnej obrany a popri situácii na Ukrajine jednou z hlavných tém dvojdňového samitu vo Vilniuse. (efe, dpa, tasr)

14:00 Je veľká pravdepodobnosť, že samit NATO môže zabrániť riziku eskalácie vojny na Ukrajine a bude na ňom prijaté zodpovedné rozhodnutie o perspektíve členstva Ukrajiny. Vyhlásil to maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Szijjártó po príchode zdôraznil, že pre Maďarsko je najdôležitejšie, aby sa potvrdilo predchádzajúce jasné rozhodnutie NATO, podľa ktorého Aliancia nie je účastníkom ozbrojeného konfliktu na Ukrajine a urobí všetko pre to, aby zabránila jeho stupňovaniu.

„Existuje tábor tých, ktorí nedávno silno argumentovali, že Kyjev by mal tentoraz dostať jasný harmonogram vstupu. Proti nim stoja tí, ktorí zmýšľajú zodpovedne a neustále nabádajú na opatrnosť,“ povedal šéf maďarskej diplomacie.

Szijjártó vyjadril nádej, že existuje šanca, že sa v tejto oblasti prijme zodpovedné rozhodnutie, pretože návrh záverečného dokumentu samitu neobsahuje žiadny konkrétny dátum vstupu Ukrajiny. „Odvoláva sa prakticky len na deklaráciu schválenú v Bukurešti v roku 2008, v ktorej bolo uvedené, že Ukrajina raz niekedy bude môcť vstúpiť do NATO,“ dodal. (tasr, mti)

❗️ 13:56 Nemecko prisľúbi na samite v Litve vojenskú pomoc Ukrajine za ďalších 700 miliónov eur, uviedli vládne zdroje. Vysokopostavený predstaviteľ vlády v pondelok povedal, že Nemecko dá Ukrajine „veľmi zásadný“ nový prísľub vojenskej výzbroje na samite. (tasr, afp)

13:48 Krajiny skupiny G7 vydajú spoločné vyhlásenie o bezpečnostných prísľuboch pre Ukrajinu, ktoré vstúpi do platnosti po dosiahnutí mieru v konflikte s Ruskom. Oznámil nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz. 

„Pre nás je od začiatku dôležité, aby Ukrajina dostala bezpečnostné prísľuby, ktoré môžu vstúpiť do platnosti po uzavretí mieru,“ povedal na začiatku samitu. (tasr, dpa)

13:42 Česká republika sa bude podľa prezidenta Petra Pavla významne podieľať na rozširovaní útvaru NATO na Slovensku. Prispeje jedným zmiešaným práporom priamo na území Slovenska a ďalším práporom, ktorý bude dislokovaný na území Česka.

„Na Slovensku, tak ako inde, sa bude prítomnosť zvyšovať na stupeň ‚dostupná brigáda‘. Česká republika sa na tom bude významne podieľať, pretože sa bude zúčastňovať jedným zmiešaným práporom priamo na Slovensku, jedným práporom, ktorý bude dislokovaný na území Česka, plus podstatnou časťou štábu a podporných jednotiek,“ oznámil Pavel.

O zodpovednosť za rozširovanie prítomnosti NATO na Slovensku sa bude Česko podľa prezidenta pravdepodobne deliť ešte s jedným silným partnerom. „V rokovaní je Španielsko, uvidíme, ako to dopadne,“ dodal Pavel. (tasr)

❗️ 13:21 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj skritizoval „neisté“ a „slabé“ výroky Severoatlantickej aliancie týkajúce sa členstva Ukrajiny v NATO. Podľa neho táto neistota Aliancie vzhľadom na pozvanie Ukrajiny povzbudzuje Rusko, aby pokračovalo v „terore“. 

Zelenskyj tiež uviedol, že je „absurdné“, ak NATO neurčí Ukrajine časový rámec pre jej vstup do Aliancie.

„Ceníme si našich spojencov. Ceníme si našu spoločnú bezpečnosť. A vždy budeme oceňovať otvorený rozhovor. Ukrajina bude na samite NATO vo Vilniuse zastúpená. Pretože je to úctivé. Ale aj Ukrajina si zaslúži úctu. Teraz, na ceste do Vilniusu, sme dostali signály, že určité formulácie v texte sa dohadujú bez Ukrajiny,“ napísal ukrajinský prezident na Twitteri.

Zelenskyj pokračoval: „A rád by som zdôraznil, že tieto formulácie sa týkajú pozvania Ukrajiny, aby sa stala členom NATO, nie samotného členstva Ukrajiny.“

„Je nevídané a absurdné, že ani pre pozvanie, ani pre členstvo Ukrajiny nie je stanovený časový rozvrh. Pričom zároveň sú do textu dodané dokonca aj hmlisté formulácie o ‚podmienkach‘ pre pozvanie Ukrajiny,“ kritizoval NATO Zelenskyj.

„Vyzerá to tak, že nie je ochota ani pozvať Ukrajinu do NATO, ani prijať ju za člena Aliancie,“ uviedol prezident.

„To znamená, že sa necháva príležitosť pre vyjednávanie o členstve Ukrajiny v NATO počas rokovaní s Ruskom. A pre Rusko to znamená motiváciu pokračovať v terore,“ upozornil Zelenskyj. „Neistota je slabosť. A o tom budem na samite otvorene hovoriť,“ doplnil. (tasr, afp, the guardian)

❗️ 13:18 Rusko pozorne monitoruje samit NATO v litovskom Vilniuse, oznámil Kremeľ. „Bezpochyby je to samit Aliancie so silným protiruským charakterom. Rusko je vnímané ako nepriateľ a súper a v tomto kontexte sa budú odohrávať všetky rokovania,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Zároveň prisľúbil, že Rusko bude reagovať na rozhodnutie Francúzska, ktoré v utorok vo Vilniuse oznámil prezident Emmanuel Macron, dodať Kyjevu rakety s dlhým doletom. To Ukrajine umožní zasahovať aj ciele ďaleko za líniou Ruska.

„Z nášho uhľa pohľadu je toto rozhodnutie chyba, ktorá bude mať pre ukrajinskú stranu následky, pretože nás to, samozrejme, prinútiť prijať protiopatrenia,“ povedal Peskov.

Okrem vojny na Ukrajine a jej členstva v NATO sa budú lídri na samite zaoberať aj žiadosťou Švédska o vstup do Aliancie. Hovorca Kremľa v utorok uviedol, že bezpečnosť Ruska bude v prípade vstupu Švédska do NATO ohrozená.

„Negatívne následky sú jednoznačné,“ povedal Peskov. Kremeľ podľa jeho slov situáciu naďalej pozorne sleduje a plánuje protiopatrenia. (tasr, afp)

❗️ 11:55 Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že Paríž začne Kyjevu dodávať rakety dlhého doletu.

„Rozhodol som sa zvýšiť dodávky zbraní a vybavenia, aby sme Ukrajincom umožnili zasiahnuť hlboko a zároveň zachovať našu doktrínu, ktorá umožní Ukrajine brániť svoje územie,“ povedal pri príchode na samit. (the guardian, reuters)

11:53 Opozičný Smer spochybňuje mandát prezidentky Zuzany Čaputovej na zastupovanie Slovenska na prebiehajúcom samite NATO vo Vilniuse. Tvrdí, že sa s nikým neradila a obišla politické strany aj inštitúcie.

Podľa hlavy štátu prešlo stanovisko štandardnou procedúrou na vláde. Ako skonštatovala, odchádza s presne takým istým mandátom ako na všetky samity vrátane roka 2019, keď bol pri vláde Smer. Viac TU.

11:43 Redaktor Postoja Christian Heitmann píše o tom, prečo Turecko súhlasilo so vstupom Švédska do NATO a čo za to dostane. „Ešte pred svojím odletom na samit NATO vo Vilniuse Recep Tayyip Erdoğan vyhlásil, že by bol ochotný poľaviť výmenou za ‚cestu do EÚ‘, to však európski lídri rýchlo odmietli.“

Čítajte tiež

Švédsko smeruje do NATO Prečo Turecko ustúpilo a čo za to dostane

Christian Heitmann

Okrem Turecka musí členstvo Severanov ratifikovať ešte Maďarsko, to by však už teraz nemalo robiť problémy.

10:51 NATO nezaznamenalo žiadny pohyb vagnerovcov smerom do Bieloruska, uviedol vo Vilniuse Jens Stoltenberg.

„Situáciu veľmi pozorne sledujeme,“ dodal. (the guardian)

❗️ 9:40 Americký prezident Joe Biden a spojenci v NATO vyšlú jednotný pozitívny signál pre Ukrajinu smerom k jej členstvu. Povedal to poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

Spojené štáty sa však snažia zmierniť očakávania. „Ako poznamenal prezident Biden, pristúpenie Ukrajiny do Aliancie teraz, keď sme vo Vilniuse, by priviedlo NATO do vojny s Ruskom,“ uviedol Sullivan.

Tvrdí, že Ukrajine nedajú časový harmonogram. Podľa USA je cieľom NATO vytýčiť pre Ukrajinu cestu reforiem, na ktorých by mala pracovať. (cnn)

9:18 Záverečné komuniké samitu NATO vyšle pozitívnu správu o ceste Ukrajiny k členstvu, tvrdí šéf Aliancie Jens Stoltenberg. Generálny tajomník povedal, že Ukrajina sa oveľa viac priblížila k NATO a to by sa malo odzrkadliť vo všetkých rozhodovacích procesoch. (the guardian, reuters)

9:09 Prezidentka Zuzana Čaputová odcestovala do Litvy v utorok ráno. Vo Vilniuse budú prezidentku v rámci slovenskej delegácie sprevádzať minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský a šéf rezortu obrany Martin Sklenár.

„Ide o mimoriadne dôležitý samit, ktorý reaguje na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v Európe od začiatku ruskej invázie na Ukrajine,“ pripomenul hovorca prezidentky Martin Strižinec.

Pre Slovensko podľa jeho slov ostáva prioritou najmä spôsob rozmiestnenia protivzdušnej obrany na východnej hranici tak, aby boli všetky štáty vrátane Slovenska dostatočne chránené. (tasr)

8:50 Počas konania samitu posilnil Vilnius bezpečnostné opatrenia. Samotné mesto aktuálne chránia tri batérie nemeckých protivzdušných systémov Patriot a vo vzdušnom priestore Litvy hliadkuje zvýšený počet spojeneckých stíhačiek.

Systémy Patriot boli do Litvy presunuté zo Slovenska, kam ich Nemecko umiestnilo vlani v marci po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Nachádzajú sa na letisku vo Vilniuse, ktorý je vzdialený zhruba 30 kilometrov od bieloruských hraníc a 160 kilometrov od ruskej exklávy Kaliningrad. (tasr)

8:06 Témou rokovaní budú i výdavky jednotlivých členov na obranu. Spojenci sa v roku 2014 dohodli, že do desiatich rokov sa ich výdavky na obranu priblížia k dvom percentám HDP.

Na stretnutí vo Vilniuse sa lídri dohodnú, že dve percentá HDP budú odteraz nevyhnutné minimum, a nie iba ambícia. Tento cieľ tohto roku dosiahlo alebo prekročilo 11 spojencov. Pokiaľ ide o Slovensko, percentuálny nárast jeho obranných výdavkov medzi rokmi 2014 až 2023 je piatym najvyšším v Aliancii (o 153 percent). (tasr)

7:38 Členské krajiny NATO sa vo Vilniuse už v predvečer samitu dohodli na nových plánoch v oblasti obrany, ktorých cieľom bude zabrániť možnej ruskej agresii. Ide o súčasť najväčších bezpečnostných zmien v Aliancii za posledné desaťročia.

Súčasťou plánu je aj uvedenie 300-tisíc vojakov do stavu zvýšenej pohotovosti. To zahŕňa najmenej 100 brigád, 1400 stíhacích lietadiel a 250 lodí a ponoriek a ďalšie kapacity. (tasr)

7:02 Medzi 31 lídrami štátov Aliancie, ktorí sa v Litve zídu, bude napríklad šéf Bieleho domu Joe Biden, turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan, nemecký kancelár Olaf Scholz, francúzsky prezident Emmanuel Macron či britský premiér Rishi Sunak. Slovensko bude reprezentovať prezidentka Zuzana Čaputová. (tasr)

6:45 V litovskom Vilniuse sa dnes začína dvojdňový samit Severoatlantickej aliancie. Lídri jej členských štátov sa budú zoberať širokou škálou tém – od rozporov týkajúcich sa ambícií Ukrajiny vstúpiť do NATO cez prijatie Švédska až po posilnenie skladových zásob munície a najväčšie zmeny obranných plánov za uplynulé desaťročia. (tasr)