Prigožinov puč Ak aj vagnerovci neuspejú, Putinov režim zostane otrasený

Vagnerovci zatiaľ obsadili mestá Rostov na Done a Voronež a postupujú ďalej na sever. Obe mestá majú vyše milióna obyvateľov.

Ak veríme Prigožinovi (čo by sme kategoricky nemali, ale lepšie vysvetlenie zatiaľ nemáme), tak konflikt vyprovokovala ruská armáda, ktorá ostreľovala jeho jednotky. Prigožin tvrdí, že na svojej strane má 25-tisíc bojovníkov, a vyhlásil „Pochod za spravodlivosť“, cieľom má byť pomstiť sa vinníkovi, teda ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi.

Prigožinov ťah je tak len posledným vyvrcholením už dlhšie tlejúceho konfliktu s ruským ministerstvom obrany a časťou establišmentu. Kým Prigožin opakovane kritizoval Šojguovu neschopnosť, ten v uplynulých týždňoch zmobilizoval zvyšok svojho vplyvu, aby vagnerovcov, ktorí podľa ruskej legislatívy neexistujú, oficiálne pričlenil pod ministerstvo.

Takéto čosi bolo pre Prigožina úplne neprípustné – vagnerovci sú nielen jeho osobnou zábavkou, ale v súčasnom Rusku aj zdrojom jeho vplyvu a moci. Odovzdať kontrolu svojmu rivalovi na ministerstve by znamenalo úplne sa vzdať akejkoľvek politickej relevancie.

To by bolo nielen na verejnosti, ale aj v očiach Prigožina ponížením – boli to práve jeho vojaci, ktorí v posledných mesiacoch ešte dokázali postupovať, i keď za cenu obrovských strát. Potupne ich odovzdať babrákovi Šojguovi preto pre Prigožina, ktorého verejné renomé stojí a padá na jeho žoldnieroch, nepripadalo do úvahy.

Čo sa zatiaľ udialo

Prigožin tvrdí, že poslednou kvapkou bol údajný útok ruským delostrelectvom a bojovými vrtuľníkmi na základňu vagnerovcov, pri ktorom vraj prišiel o život ohromný počet jeho bojovníkov.

Podobné výčitky Prigožin artikuloval už začiatkom júna. Vtedy jeho vagnerovci uniesli a zrejme aj zmlátili veliteľa ruskej 72. motostreleckej brigády, podplukovníka Romana Venevitina. Ten sa v zjavne pod nátlakom natočenom videu ospravedlnil za to, že údajne v podnapitom stave dal svojim vojakom rozkaz strieľať na vagnerovcov.

Venevitin neskôr skupinu obvinil zo šírenia anarchie na frontovej línii, okrem iného z únosu a mučenia ruských vojakov, z nútenia mobilizovaných k podpisu kontraktov s Vagnerovou skupinou, z kradnutia zbraní a zo sexuálneho násilia voči vojakom ruskej armády.

Prigožin sa už posledné mesiace sporil s ruskou armádou, ktorej velenie vinil z nedostatočných prídelov delostreleckej munície, ktoré čítal ako pokus o sabotáž a „vlastizradu“.

Čítajte tiež

Šéf vagnerovcov Prigožin Kto je bývalý spojenec Kremľa, Putinov „kuchár“ a dobyvateľ Bachmutu?

Lukáš Kekelák

Verboval ruských väzňov na ukrajinský front, aby pomohol Putinovi. Dnes je z neho najväčšia vnútorná hrozba ruského prezidenta.

Politická samovražda

Ale aj keď spor je do istej miery nevyhnutný – podľa všetkého ruská armáda, podobne ako aj Ukrajinci, reálne trpí nedostatkom munície –, prečo eskaloval do takejto podoby?

Ak sa do sobotňajšieho rána ešte zdalo, že akási dohoda s Kremľom bude možná, tieto vráta teraz Prigožin (alebo predsa len Šojgu?) zabuchol. Putin môže urobiť mnohé, ale kategoricky nemôže ustúpiť pred človekom, ktorý mu hrozí ťažením pučistov na Moskvu.

Pre Prigožina to fakticky znamená, že všetko stavil na jednu kartu. To ukazuje aj jeho vyhlásenie z piatka, v ktorom tvrdil, že vojna bola začatá zo lživých dôvodov.

„Kúpeme sa v krvi. Nikto nepovoláva rezervy. To, čo nám hovoria, je najhlbšie zavádzanie,“ kritizoval. To však v žiadnom prípade netreba čítať ako morálne odsúdenie vojny, v ktorej sa sám Prigožin brodí v krvi až po uši, ale ako snahu o diskreditáciu jeho rivalov.

Návrat k statusu quo ante je nemožný, jeho jedinou šancou je úspešné obsadenie Moskvy a nádej v to, že prevezme vládu skôr, než Šojgu a Putin dokážu zmobilizovať svoje jednotky proti pučistom.

Reakcia štátnych orgánov na seba nenechala dlho čakať. Lokálni politici, ktorí sa doteraz chválili svojou podporou vagnerovcom, sa teraz od nich vehementne dištancujú a všadeprítomné bilbordy na nábor nových bojovníkov miznú rekordnou rýchlosťou. V Moskve aj Petrohrade vykonala FSB razie v budovách Prigožinovej skupiny a proti nemu samému spustili vyšetrovanie za pokus o štátny prevrat.

Kým niektorí odborníci ako Michael Kofman dianie čítajú ako posledný zúfalý Prigožinov pokus rozhodnúť konflikt so Šojguom vo svoj prospech, iní, ako napríklad fínsky analytik Emil Kastehelmi, zas tvrdia, že postup vagnerovcov je príliš úspešný, než aby dokázal byť spontánnou, improvizovanou akciou.

Postup na sever

Prigožinove jednotky medzitým prebrali kontrolu aj nad Voronežom, ďalším miliónovým mestom na polceste medzi Rostovom a Moskvou, a postupujú ďalej na sever.

K sobotňajšiemu popoludniu sa majú prvé jednotky nachádzať v Lipeckej oblasti, jednotky pod kontrolou Moskvy medzitým zaujímajú obranné postavenia na rieke Oka. Táto rieka tečie zo západného Ruska k Volge, vagnerovci ju teda pravdepodobne budú musieť prekročiť na jednom z mostov medzi mestami Kolomna a Serpuchov.

V snahe spomaliť nepriateľský postup obrancovia Moskvy siahajú k čoraz zúfalejším metódam, v Lipeckej oblasti bagre ničia vozovku diaľnice. Ruská Viorstka navyše píše, že mestečku Jefremov v oblasti Tula bezpečnostné sily zablokovali ulicu vedúcu von z mesta. Jefremov sa nachádza 320 kilometrov južne od Moskvy.

V bojoch bol zatiaľ zostrelený prinajmenšom jeden (a možno až tri) vrtuľníky ruskej armády, ako aj ďalšie dve lietadlá. Kolóna vagnerovcov údajne využíva prenosné raketomety, aby sa chránila pred údermi ruského letectva.

Z Voroneža sa zas šíria videá s požiarom skladu ropy, ktorý bol zrejme zasiahnutý pri bojoch v meste.

Budú ruskí vojaci ochotní bojovať za Putina?

Osud Prigožinovho ťaženia zrejme rozhodne, ako sa k nemu postavia nielen elity, ale aj obyčajní vojaci. Kým doteraz aj s ním dobre spolupracujúci generáli a dôstojníci ako Surovikin vyjadrili podporu štruktúram v Moskve a Prigožinov puč odsúdili, zatiaľ zverejnené videá ukazujú nízku ochotu obyčajných ruských vojakov bojovať. V Rostove nad Donom sa armáda nečinne prizerala, ako vagnerovci prevzali kontrolu nad hlavným stanovišťom.

To je prinajmenšom aj naratív, ktorý razí Prigožin. Uisťuje, že nezabijú nikoho, kto sa im nepostaví do cesty, a opakuje, že jeho muži neboli prvými, ktorí začali strieľať.

„Prečo nás krajina podporuje? Pretože ideme na Pochod za spravodlivosť. Boli sme zasiahnutí najprv delostrelectvom, potom vrtuľníkmi. Išli sme bez jediného výstrelu, nedotkli sme sa ani jedného branca. Nezabili sme jediného človeka na našej ceste. Napadli nás letectvo, helikoptéry, lietadlá, ale dostali sme sa do Rostova. Bez jediného výstrelu sme dobyli budovu veliteľstva,“ tvrdí Prigožin.

Zároveň sa snaží vzbudiť dojem, že jeho hnutie má širokú podporu: „Na uliciach ľudia rozťahujú vlajky PMC Vagner. V obchodoch, keď tam idú chlapi, ľudia si pýtajú, aby za nich zaplatili, pretože chcú urobiť niečo dobré.“

Aj keď pre chaos, ktorý puč nepochybne na fronte spôsobí, sa od vagnerovcov mnohí z doterajších podporovateľov odvracajú, aspoň časť vojenských blogerov naďalej stojí za Prigožinom. V Rostove došlo k potýčkam medzi zástancami a protivníkmi warlorda, ktorí sa sporia na uliciach.

Nech sa situácia skončí akokoľvek, lúzrom je Putin

V súčasnej situácii je ešte stále najpravdepodobnejším výsledkom, že silovici nakoniec s pučom skoncujú.

To však vychádza z predpokladu, že sa ruské štátne štruktúry nezosypú ako domček z karát – niečo, na čo sa nemožno úplne spoľahnúť. Ako píše ruská Meduza, lietadlo ruského prezidenta odletelo z Moskvy, i keď Kremeľ dementuje, že by Putin opustil hlavné mesto. Na ruských telegramových kanáloch medzitým koluje informácia, že by sa vedenie štátu mohlo pre ohrozenie Moskvy presunúť do Petrohradu. Mesto opustili aj rôzni oligarchovia.

Navyše, ruské velenie muselo na boj proti pučistom stiahnuť časť vojakov z frontu, okrem iného aj Kadyrovových Čečencov. Spolu so všeobecným chaosom to vytvára vynikajúce podmienky pre Ukrajincov, aby podnikli protiútoky a využili nekoordinovanosť. Prigožin síce tvrdí, že jeho jednotky nie sú obranné, a odmieta za prípadné neúspechy prebrať zodpovednosť, ale to sú len plané reči – reálne škody na ruskej obrane budú napáchané nezávisle od toho, či ich Prigožin chcel alebo nechcel spôsobiť.

Ak aj Prigožin čoskoro skončí pod zemou, otras, ktorý spôsobil, nepochybne pretrvá jeho koniec. Ak by aj ruské úrady ešte dnes večer vyhlásili Prigožinovu smrť a koniec prevratu, hanbu na tvári Kremľa po strate dvoch miliónových miest v západnom Rusku a otvorenej panike v Moskve nemožno preceniť.

Za spomienku tu stojí augustový puč z roku 1991. Vtedy hardlineri v armáde a komunistickej strane dúfali, že zosadením Gorbačova dokážu zmeniť kurz. Zastavila ich vtedy vznikajúca občianska spoločnosť a (na pomery sovietskej verchušky) mladý, dynamický líder Boris Jeľcin. Ale aj keď pučisti nakoniec zlyhali a iba urýchlili rozpad Sovietskeho zväzu, Gorbačov nikdy nedokázal znovuzískať stratené renomé. V povedomí väčšiny Rusov zostal zapísaný ako najslabší líder v ich moderných dejinách.

V posledných minútach pred zverejnením tohto textu sa objavujú správy o možnej dohode medzi Prigožinom a Putinom, podľa ktorej by sa vagnerovci mali stiahnuť. Nie sú známe žiadne detaily, napriek tomu je ťažko predstaviteľné, že by sa udalosti v Rusku aj po možnom zrealizovaní tejto dohody vrátili do starých koľají a všetci sa tvárili, akoby sa nič nestalo.

Čítajte tiež

Vzbura v Rusku Prigožin po telefonáte s Lukašenkom zastavil pochod na Moskvu, vojakov otočil

Miro Pastorek TASR

Vagnerovci už boli na predmestiach Moskvy. Teraz sa majú vrátiť na základne.