Šéf vagnerovcov Prigožin Kto je bývalý spojenec Kremľa, Putinov „kuchár“ a dobyvateľ Bachmutu?

Jevgenij Prigožin, šéf súkromnej polovojenskej Vagnerovej skupiny, sa za posledný rok stal jedným z najdôležitejších aktérov ruského ťaženia na Ukrajine. Kým jeho bojovníci ešte koncom mája v najdlhšej a najkrvavejšej bitke počas ruskej invázie dobyli ukrajinský Bachmut, dnes sa v Rusku pokúša o vojenský prevrat.

Hoci Prigožin nepatril do najbližšieho okruhu Vladimira Putina, bol dlhodobo verným spojencom šéfa Kremľa, od ktorého mal minulý rok dostať aj vyznamenanie Hrdina Ruska.

Až do sobotných udalostí sa tak Prigožin tešil Putinovej priazni. Vzájomne sa k sebe nevyjadrovali ani na seba otvorene neútočili. Keď však ruský prezident súčasné aktivity jeho bojovníkov označil za vlastizradu, Prigožin zas tých, ktorí idú proti nim, označil za „bastardov“.

Prezývku „Putinov kuchár“ si Prigožin nevyslúžil náhodou. Putin zvykol v minulosti v Prigožinových luxusných reštauráciách oslavovať aj svoje narodeniny a šéf vagnerovcov ho dokonca obsluhoval.

Foto: TASR/AP

Oligarchom v potravinárstve sa stal aj vďaka lukratívnym cateringovým zmluvám pre Kremeľ, ruské školy či armádu, ktoré mu podľa niektorých zistení mohli vyniesť až tri miliardy dolárov.

62-ročný ruský biznismen sa spoznal s hlavou Ruskej federácie ešte počas pôsobenia v Petrohrade, jeho rodnom meste. Keď si tam v 90. rokoch založil cateringovú firmu Concord Catering, Vladimir Putin bol zástupcom primátora mesta.

Prigožin má podľa investigatívnych novinárov priamy kontakt na blízke okolie Putina vrátane jeho šéfov bezpečnosti, hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova či šéfa úradu.

Verboval väzňov na ukrajinský front

Vagnerova skupina, ktorú vedie Prigožin, je dlho jednou z najschopnejších zložiek ruských síl na Ukrajine, čo výrazne zmenilo postavenie aj samotného Prigožina.

Minimálne od júla 2022 sa tiež osobne podieľal na kontroverznom verbovaní delikventov vo väzniciach. Keď odsúdení podpísali zmluvu na vojenskú službu, dostali milosť od ruského prezidenta Vladimira Putina. Podmienkou bolo najmenej šesť mesiacov nasadenia v bojových operáciách na Ukrajine.

V marci Prigožin hovoril o 5-tisíc bývalých väzňoch v radoch svojej súkromnej armády. Po dobytí východoukrajinského mesta Bachmut oznámil, že pri tamojších bojoch prišla Vagnerova skupina o 20-tisíc mužov vrátane 10-tisíc prepustených väzňov.

Šéf vagnerovcov tvrdil, že vojenská služba je aj veľkým resocializačným programom. Z ruských väzňov naverbovaných do vojenskej služby na Ukrajine sa podľa neho už 32-tisíc vrátilo domov. 

Sám Prigožin bol za komunizmu odsúdený za ozbrojený prepad a podvody na trinásť rokov v trestaneckej kolónii, no po páde Sovietskeho zväzu sa po deviatich rokoch dostal na slobodu a krátko nato si s nevlastným otcom otvoril stánok s hotdogmi.

Väzby na vagnerovcov dlho popieral

O tom, že Prigožin je napojený na skupinu vagnerovcov, sa však intenzívne hovorilo už od roku 2014, keď sa jednotky tejto súkromnej vojenskej skupiny zapojili do boja proti ukrajinským vojakom v Donbase.

Hoci na Prigožinove väzby na Vagnerovu skupinu západné médiá a pozorovatelia upozorňovali roky, ruský oligarcha ich dlhodobo popieral. Potvrdil to až koncom septembra 2022, keď povedal, že založil ruskú súkromnú polovojenskú organizáciu známu pod názvom Vagnerova skupina či Wagner group.

Skupinu nazval po nemeckom skladateľovi Richardovi Wagnerovi, ktorého hudbu mali v obľube nemeckí nacistickí pohlavári.

Ruský oligarcha Jevgenij Prigožin vo vyhlásení svojej spoločnosti spresnil, že Vagnerovu skupinu založil v roku 2014 práve s cieľom vyslať bojovníkov do východoukrajinského regiónu Donbas. „Od tohto momentu, od 1. mája 2014, sa zrodila skupina patriotov,“ povedal.

Čítajte tiež

Skladateľ s kalašnikovom Kto sú vagnerovci, ktorí teraz v mene Putina tiahnu do boja

Christian Heitmann

Vagnerovci bojovali najskôr v Donbase, neskôr v Sýrii, Líbyi aj Stredoafrickej republike. Teraz sa vracajú na Ukrajinu.

Vagnerova súkromná armáda podľa analytikov dlhodobo slúžila ako predĺžená ruka Moskvy pri realizácii jej mocenských záujmov v zahraničí. Kremeľ oficiálne akékoľvek väzby na ňu popieral, ale Prigožin prítomnosť svojich vojakov v krajinách Latinskej Ameriky a Afriky, napríklad v Líbyi či Mali, potvrdil.

„Títo chlapci (vagnerovci), hrdinovia, ktorí bránili sýrsky ľud i ďalších ľudí v arabských krajinách, chudobných Afričanov a obyvateľov Latinskej Ameriky, sa stali piliermi našej vlasti,“ vyhlásil v danom čase Prigožin. Pred rokmi tiež kritizoval ruskú armádu v Sýrii pre jej neefektivitu.

Spochybnil aj ruskú verziu invázie na Ukrajine

Prigožina spájajú aj so založením trollej farmy na dezinformácie v Petrohrade. Dnes však Rusov vyzval, aby neverili tomu, čo im hovorí ruská štátna televízia o vývoji bojov na Ukrajine. Podľa jeho slov Rusko stratilo v bojoch proti ukrajinským silám trikrát či dokonca štyrikrát viac vojakov, ako uvádza vedenie ruskej armády. „Kúpeme sa v krvi,“ uviedol v piatok.

Spochybnil tiež dôvod začatia ruskej invázie. Tvrdí, že vojna bola potrebná na „sebapropagáciu bandy špinavcov“ a vyrabovanie Ukrajiny.

Ministerstvo si podľa neho vymyslelo príbeh o „šialene agresívnej“ ukrajinskej strane a pripravovanom útoku NATO. Prigožinovi tiež nedáva zmysel spomínaná denacifikácia a demilitarizácia ako dôvod začatia vojny. Inak by podľa neho Rusi nevymenili Putinovho kmotra Viktora Medvedčuka za ukrajinských zajatcov z pluku Azov.

Podľa neho sa v predvečer invázie z 24. februára 2022 nedialo nič mimoriadne a vojne sa vtedy dalo predísť prostredníctvom rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Hoci Európska únia aj Spojené štáty americké majú šéfa Vagnerovej skupiny na sankčných zoznamoch, dnes čakajú, ako jeho vzbura zmení nálady v Rusku a situáciu na ukrajinskom fronte.