Ústavný súd o paragrafe 363 V jednom bode sa zhodol s Čaputovou, Žilinkove argumenty označil za nesprávne

Využívanie paragrafu 363 Trestného poriadku už od zvolenia Maroša Žilinku spôsobuje konflikty medzi politikmi a generálnym prokurátorom, ale aj medzi politikmi navzájom. Samotný Žilinka na vypočutí pred poslancami v roku 2020 priznal, že paragraf im na prokuratúre robí „šarapatu“. 

Ide o nástroj, ktorým môže generálny prokurátor zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. 

Prezidentka Zuzana Čaputová a 42 poslancov okolo Alojza Baránika sa v súvislosti so sporným paragrafom obrátili na Ústavný súd. Politici kritizujú Žilinku a tvrdia, že ho nadužíva. Podľa nich ide o právomoci, ktoré zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci.

V čom sa súd stotožnil s prezidentkou

Ústavný súd v stredu rozhodol, že paragraf 363 je v súlade s ústavou. Vyhlásil, že nezasahuje do súdnej moci a je „poistkou dodržania zákona v prípravnej fáze trestného konania“.

V jednom bode však nedal Žilinkovi za pravdu. Nesúhlasil s tým, čo predniesol v doplnenom podaní. 

Súd v odôvodnení uviedol, že sa snaží vyhnúť komentovaniu aplikačnej praxe, ale považoval za potrebné zareagovať na Žilinkove argumenty k zrušeniu trestného stíhania ešte pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe.

Generálny prokurátor totiž tvrdil, že Trestný poriadok tento postup, aký zvolila generálna prokuratúra, výslovne nezakazuje. „A pre taký zákaz neexistujú rozumné a presvedčivé argumenty a tým za ústavne konformný treba pokladať taký výklad, ktorý prikazuje generálnemu prokurátorovi poskytnúť účinnú ochranu subjektom trestného konania pred nezákonným zásahom orgánov činných v trestnom konaní do ich základných práv a slobôd,“ vysvetlil.

Podľa Zuzany Čaputovej však zákon kategoricky v paragrafe 364 určuje, kedy a voči komu môže generálny prokurátor použiť paragraf 363.

„Nie je preto prijateľný taký prístup, podľa ktorého sa generálny prokurátor pri výkone svojej právomoci uspokojí s tým, že Trestný poriadok výslovne nevylučuje, resp. mu nezakazuje uplatniť určitý postup,“ uviedla hlava štátu vo svojom podaní s tým, že takýto postup podľa nej obracia naruby princíp legality.

Plénum súdu pod vedením Ivana Fiačana sa vo včera zverejnenom rozhodnutí stotožnilo s kritikou prezidentky.

Ústavný súd Žilinkovi odkázal, že jeho argumentácia je „zásadne nesprávna“. Podľa súdu nie je generálny prokurátor v pozícii občana, ktorý môže konať to, čo nie je zákonom zakázané.

Pripomína mu, že je v pozícii štátneho orgánu, a ten môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Ústavný súd rovnako ako prezidentka spomína aj paragraf 364, kde sa uvádza, že generálny prokurátor môže podľa paragrafu 363 rozhodovať aj bez návrhu, a to v prospech alebo neprospech obvineného. 

Podľa súdu z toho vyplýva, že pre rozhodovanie generáneho prokurátora je relevantné vznesenie obvinenia.

Prípad „čurillovci“

Ústavný súd sa nezaoberal konkrétnym prípadom z praxe. Generálna prokuratúra však ešte pred vznesením obvinenia zasiahla v auguste 2021 v prípade podozrení z korupcie na policajnej inšpekcii. 

Zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania žiadala šéfka vyšetrovacieho tímu na inšpekcii Diana Santusová. V prípade vtedy nebol nikto obvinený, keďže námestník generálnej prokuratúry Jozef Kandera zastavil trestné stíhanie na jeho začiatku. 

Generálna prokuratúra argumentovala tým, že zistila porušenie zákona. Podozrenia na inšpekcii vyšetrovali vyšetrovatelia NAKA Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Milan Sabota a Štefan Mašin. A práve tí boli následne obvinení.

Vyšetrovateľ policajnej inšpekcie sa pri obvinení „čurillovcov" odvolával okrem iného aj na rozhodnutie Kanderu a tvrdil, že trestné stíhanie bolo založené na vymyslených podozreniach.

Podľa včerajšieho rozhodnutia Ústavného súdu však takýto postup generálnej prokuratúry nebol v medziach ústavy.