Telesná výchova bude povinným predmetom na základných školách v rozsahu minimálne troch hodín týždenne a na stredných školách dve hodiny týždenne.
Výnimku by mali mať tie základné školy, ktoré majú menej ako päť tried, keďže sa predpokladá, že nemajú telocvičňu.
Poslanci o dva hlasy prelomili veto prezidentky, ktorá návrh vrátila do parlamentu na opätovné prerokovanie. Za hlasovalo 77 poslancov. Zákon podporila väčšina poslancov OĽaNO, Sme rodina aj Smeru, pridala sa aj napríklad Veronika Remišová. Väčšina z poslancov SaS, Hlasu a Demokratov sa zdržala.
„Predmetná právna úprava umožňuje školám vyučovať telesnú a športovú výchovu nad minimálny rozsah napríklad prostredníctvom zvýšenia cez voliteľné (disponibilné) hodiny,“ píše sa v dôvodovej správe.
Predkladatelia tvrdia, že telesná a športová výchova je jediným predmetom, ktorý má priamy vplyv na fyzické aj duševné zdravie detí a mládeže.
Legislatívna zmena má byť účinná od 1. septembra.

Všetci chceme, aby sa deti viac hýbali. Prečo je potom tretia hodina telesnej pre školy taký problém?
Prezidentka pri vetovaní zákona argumentovala, že problematika úpravy počtu hodín telocviku má byť predovšetkým odbornou a nie politickou otázkou, aby bolo možné posúdiť a zohľadniť personálne, priestorové a materiálno-technické zabezpečenie škôl.
Hlava štátu sa rozhodla zákon vrátiť aj na základe odborných stanovísk ministerstva školstva, Štátnej školskej inšpekcie, predstaviteľov profesijných organizácií regionálneho školstva a Odborového zväzu školstva, ktoré jej boli doručené.
„Vyplýva z nich, že schválený zákon by bol v praxi s účinnosťou od 1. septembra 2023 nevykonateľný aj pre tie školy, ktoré majú prístup k telocvični, a spôsobil by závažný zásah do výchovno-vzdelávacej činnosti škôl,“ uviedol hovorca Martin Strižinec.
Zvýšením počtu hodín telesnej výchovy by podľa Čaputovej došlo k zníženiu hodín v iných predmetoch, čo môže mať za následok znižovanie úväzkov učiteľov aj ich miezd.
„Naopak, na zabezpečenie zvýšeného počtu hodín telesnej a športovej výchovy by boli potrebné výberové konania na učiteľov telesnej a športovej výchovy, ktorých je už teraz nedostatok,“ skonštatoval v stanovisku Strižinec. Hlava štátu upozornila na to, že podľa dát Štátnej školskej inšpekcie až polovica škôl nemá vlastnú telocvičňu. Na prijatie potrebných zmien teda školy potrebujú viac času.
Prezidentka mala voči zákonu aj ústavnoprávnu výhradu týkajúcu sa odkladu jeho účinnosti. Tvrdí, že v zákone sa rozdielne zaobchádza s cirkevnými školami v porovnaní s ostatnými základnými školami. Odôvodnenie tejto úpravy považuje za nedostatočné.
Návrh kritizoval aj minister školstva Daniel Bútora. „Vnímame to ako zbytočné znepríjemnenie neuveriteľne náročnej situácie, v ktorej sa školy a učitelia nachádzajú," povedal.
K zmene sa kriticky vyjadrila Eva Horníková, prezidentka Združenia základných škôl Slovenska, aj Slovenská komora učiteľov. Poukázali na to, že riaditelia škôl dostanú minimálny čas na zavedenie zmien či na problém s kapacitami v telocvičniach. Riaditelia budú podľa nich musieť niektorým učiteľom znížiť úväzky, niektorých dokonca aj prepustiť.

„Návrh o dobrovoľnom navýšení hodín telelesnej výchovy bol na stole a malo sa s ním pracovať. Bolo by to lepšie, ako ísť s týmto zákonom natvrdo do parlamentu,“ hovorí štátny tajomník a bývalý volejbalista Richard Nemec.