Prijatie Istanbulského dohovoru Radou Európskej únie nemá priamy okamžitý následok pre Slovensko. Ako ysvetlilo ministerstvo spravodlivosti, EÚ ho môže napĺňať v rámci oblastí, kde na ňu členské štáty preniesli právomoc. Ide o oblasti správy inštitúcií Únie a justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zásady zákazu vrátenia a vyhostenia.
"Dohovor nie je záväzný pre Slovensko, pristúpila k nemu Európska únia, nie Slovenská republika," uviedol rezort. Ako doplnil, v oblastiach, v ktorých má EÚ právomoci, už teraz tvorí spoločnú politiku a právnu úpravu, teda smernice či nariadenia. "Zmeny po pristúpení by nastali iba v prípade, že platné EÚ predpisy sú s dohovorom v rozpore, čo nie je v zásade tá situácia," poznamenal.
Priamy následok pre Slovensko podľa ministerstva nie je. V prípade prijatia zmien v európskom aquis (právnych predpisoch), aby bol v súlade s dohovorom, by ich implementácii predchádzali rokovania.
"Ako príklad možno uviesť Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ku ktorému pristúpila EÚ aj Slovensko pred desiatimi rokmi, no dodnes nie je princíp primeraných úprav z dohovoru napríklad zahrnutý v antidiskriminačnej legislatíve EÚ, kde prebiehajú blokované technické rokovania celých desať rokov," načrtol rezort. Dodal, že vnútorná správa inštitúcií EÚ sa Slovenska vôbec nedotýka.

Ešte v roku 2020 Smer odmietol Istanbulský dohovor, teraz všetci jeho europoslanci hlasovali za. Podporili ho aj progresívci.
Ministerstvo poukázalo aj na deklaráciu zahrnutú v dokumentoch prijatých Radou EÚ, ktorá obmedzuje právomoci Únie v tejto oblasti. "Pristúpením Únie k dohovoru, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré patria do jej výlučnej právomoci, nie je dotknutá právomoc členských štátov, pokiaľ ide o ratifikáciu, prijatie alebo schválenie dohovoru, v záležitostiach, ktoré patria do ich vnútroštátnych právomocí," citoval rezort.
Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu je podľa ministerstva komplexná, štandardná medzinárodná zmluva, ktorú Rada Európy prijala na ochranu žien, mužov a detí pred násilím. Obsahuje návrhy opatrení pre zmluvné štáty od prevencie, podpory obetí, spolupráce orgánov a inštitúcií až po oblasť civilných a trestných konaní. Podpísalo a ratifikovalo ju 38 zo 46 krajín Rady Európy.
Istanbulský dohovor je prvým právne záväzným dohovorom o násilí páchanom na ženách v Európe. Predložili ho v roku 2011 a platnosť nadobudol v roku 2014. O otázke vstupu EÚ ako celku sa v Rade EÚ dlhodobo rokovalo. Proces bol zdĺhavý aj pre odpor niekoľkých členských štátov. V októbri 2021 Súdny dvor EÚ predložil stanovisko k ratifikačnému procesu a rozhodol, že EÚ môže byť súčasťou Istanbulského dohovoru aj napriek tomu, že niektoré členské krajiny dohovor nechcú ratifikovať.
Europarlament s tým súhlasil na májovom zasadnutí v Štrasburgu a minulý týždeň sa k nemu pripojila aj Rada EÚ. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré dohovor neratifikovali.