Hlavný motív volebnej kampane Vieme ešte, čo je normálne?

Kollárovci, teda Sme rodina, mali v sobotu programový snem. A ukázali, na čom postavili svoju kampaň, čo jej bude dominovať.

Boris Kollár v minulej kampani zdôrazňoval, že je srdciar, teda že myslí srdcom. Stalo sa to akýmsi jeho logom. Teda že Boris Kollár nie je žiadny intelektuál ani veľký vzdelanec, ani skúsený politik, jeho prednosť je v tom, že myslí srdcom a že „pomáhať od srdca je ten najväčší dar“.

Teraz sa hlavná línia kampane mení. Sme rodina bude dookola opakovať: Sme normálni.

Dokonca aj ich predvolebné noviny sa volajú Normálne noviny, ich webová stránka s volebným programom sa volá smenormalni.sk a v hlavnom článku predvolebných materiálov je rozhovor s Kollárom, ktorý sa volá Čo v politike chýba najviac? Normálnosť.

A ešte sa tam dočítame aj to, že Sme rodina bude za normálne správanie, normálne návrhy a normálne vyjadrovanie. A že budúcnosťou Slovenska je: Byť normálny. A pomáhať chcú najmä normálnym ľuďom.

Až je to slovko „normálne“ únavné a začína byť aj duté.

Nehovoriac o tom, že pri životnom štýle Borisa Kollára má slovo „normálny“ špecifickú príchuť. Vieme pri ňom použiť rôzne prívlastky, s výnimkou slova normálny.

Ale isto si strana dala zaplatiť rôzne prieskumy, z ktorých im vyšlo, že toto by mohlo zabrať, dookola opakovať toto jediné slovo ako mantru. Že po tomto ľudia túžia, na toto zaberú.

Fico hneď po nástupe Igora Matoviča vycítil, že musí opakovať slová blázon a psychopat.Zdieľať

Samozrejme, nie je to veľmi originálny motív kampane. S pojmom normálnosti začal ešte pred kollárovcami pracovať Michal Šimečka. Ten potreboval zvýšiť svoju „poznateľnosť“ medzi ľuďmi, a tak sa jeho portrét objavoval na rôznych miestach spolu s heslom: „Dá sa to normálne a odborne.“

Progresívci hlásali, že „po sklamaní z chaosu potrebujeme opäť vrátiť nádej v normálnu a odbornú politiku“.

Ale zase ani oni neboli so svojou ponukou normálnosti originálni.

Fico so svojím politickým talentom hneď po nástupe Igora Matoviča vycítil, že musí dookola opakovať slová blázon, psychopat a že treba opakovať aj vetu: „Smer-SD stojí na pozícii normálnosti.“

Dookola vysvetľoval, že strana Smer-SD je iná, ako sú západné sociálne demokracie, a pozíciu strany nechce riešiť na póloch liberálna – konzervatívna. „Priliehavejšie je označenie, že sme za normálnosť.“

Zdá sa, že toto budeme nasledujúce týždne a mesiace počúvať často. Bude to už aj trhať uši. Pokoj, zdravý rozum, neriešime ani neleštíme egá, sme len za normálnosť, odbornosť, kompetentnosť.

Čoskoro to budú vyprázdnené frázy. Ak už aj nie sú.

Ale asi je tu naozaj túžba po normalite či normálnosti. Podľa Slovníka slovenského jazyka ide o vlastnosť alebo stav toho, čo je normálne, čo sa neodchyľuje od bežnej normy, od zvyčajného stavu (bez extrémnych odchýlok), čo sa považuje za niečo normálne, typické, prirodzené. Synonymum tohto slova je bežnosť, zvyčajnosť, prirodzenosť.

No obávam sa, že pri volebnej kampani narazíme na problém so slovom „normálnosť“. Že sa nezhodneme na tom, čo toto slovo znamená.

Tak napríklad Smer hovoril o tom, že je za normálnosť, keď vo februári 2020 odmietal Istanbulský dohovor.

S touto kollárovskou normálnosťou sa isto nezhodne šimečkovská normálnosť.Zdieľať

Iní politici zas považujú za nenormálne, že sme ešte Istanbulský dohovor neschválili. Napríklad Progresívne ženy ho označujú za jeden „z najdôležitejších a najpotrebnejších medzinárodných dokumentov, ktorý rieši násilie na ženách a dievčatách a jeho príčiny“.

Alebo iné témy.

Napríklad hnutie Sme rodina, ktoré chce byť teraz vnímané ako líder normálnosti, vo volebných letákoch tvrdí, že: „Vieme, že existujú iba dve pohlavia – muž a žena, a nemyslíme si, že existujú desiatky rodov a každý si ich môže meniť podľa uvážení.“

S touto kollárovskou normálnosťou sa isto nezhodne šimečkovská normálnosť.

Slovu normálnosť síce rozumieme dobre, chápeme, že nám politici chcú dať prísľub, že sa nebude opakovať to, čo sme zažívali posledné tri roky, keď sa to často vymykalo normálnej politickej prevádzke. Že to už v budúcom období bude len také bežné, prirodzené, v súlade so zdravým rozumom, bez rôznych atómoviek, bombastických riešení či veľkých experimentov.

No v skutočnosti nás čaká skôr hľadanie novej normálnosti, v mnohých témach. A nielen v tých genderových či menšinových, alebo hodnotových, kde sú názory na normálnosť často radikálne odlišné.

Ale rozdiely sú aj v zákaze spaľovacích motorov, ktorý niektorí považujú za normálny a iní za krok proti zdravému rozumu.

Alebo niečo čerstvejšie: Sme rodina napríklad prišla s návrhom, aby štát vstúpil do sektora produkcie, spracovania a predaja potravín, aby vybudoval štátny podnik, v ktorom bude produkcia, výkup, spracovanie, preprava aj predaj potravín, teda aj vlastná sieť obchodov s potravinami. Toto niektoré strany – tipujem, že minimálne SaS – nebudú považovať v trhovom systéme za normálne.

Odhadujem, že tomuto slovu sa bude vyhýbať iba Peter Pellegrini, aby nebol náhodou niekde zaradený, do nejakého tábora normálnosti.

Ale inak bude normálnosť zrejme hitom tejto volebnej kampane. Aj keď je to zrejme už iba ilúzia, že sa tu zhodneme na tom, čo je normálne, teda bežné, prirodzené.

Hoci ilúzia je to naozaj pekná.