Heger ako premiér končí Čaputovej vládu odborníkov povedie viceguvernér NBS Ľudovít Ódor

Prezidentka Zuzana Čaputová sa na necelých šesť mesiacov do konania predčasných parlamentných volieb v septembri rozhodla zostaviť úradnícku vládu zloženú z odborníkov.

„Pol roka je ešte dosť dlhé obdobie na to, aby vláda odborníkov mohla stabilizovať situáciu a priviesť Slovensko k predčasným voľbám,“ uviedla vo vyhlásení. Rozhodla sa tak aj vzhľadom na to, že už nie je možné predkladať do parlamentu návrhy zákonov.

Jej vystúpeniu predchádzalo stretnutie s predsedom parlamentu a šéfom Sme rodina Borisom Kollárom, ako aj dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom, ktorý už dopoludnia avizoval svoj koniec na poste predsedu vlády.

Prezidentka svoju vládu odborníkov menuje až v polovici mája, aby jej členovia mali čas ukončiť svoje záväzky na súčasných pôsobiskách. Dovtedy bude Slovensku vládnuť Hegerov kabinet. Čaputová potvrdila, že vládu povedie viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor. Ďalšie mená prezradí neskôr. Najskôr nimi oboznámi predsedov politických strán, následne aj verejnosť.

Viceguvernér NBS Ľudovít Ódor. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Hlavným kritériom prezidentkinho výberu členov nového kabinetu bola podľa slov Čaputovej odbornosť a apolitickosť. „Výlučne boli vyberaní ľudia, ktorí nebudú kandidovať v najbližších parlamentných voľbách... Bude to vláda ľudí, pre ktorých vládnutie nebude predvolebnou kampaňou,“ dodala prezidentka s tým, že jej cieľom bolo nezvýhodniť žiadnu z politických strán v predvolebnej kampani.

Prezidentka tiež odmietla šíriaci sa naratív, že jej vláda bude progresívna, ako o tom v sobotu hovoril už líder OĽaNO Igor Matovič. Medzi ministrami majú byť podľa nej konzervatívci aj liberáli. Slová o tom, že jej kabinet bude podriadený americkej ambasáde, ako v nedeľu prehlásil šéf Smeru Robert Fico, označila za klamstvo.

Vo svojom vyhlásení tiež vysvetľovala, prečo úradnícku vládu nevymenovala už skôr. Dôvodom bolo, že vláda Eduarda Hegera mala pripravené viaceré zákony do parlamentu, ktoré sa týkali aktuálnych kríz či plánu obnovy, a mala väčšiu šancu ich v parlamente presadiť.

Heger oznámil koniec ešte pred návštevou paláca

Ešte pred prezidentkiným oznámením ohlásil koniec vo svojej funkcii sám Eduard Heger. Zuzanu Čaputovú požiadal o zbavenie poverenia vedenia vlády po tom, čo neprijala jeho návrhy na vyriešenie situácie.

„Konfliktmi traumatizované Slovensko si nezaslúži, aby politická kríza pokračovala čo i len ďalší deň,“ uviedol Heger v nedeľu ráno po tom, čo vraj „zvážil politickú realitu“. Heger prezidentke v sobotu večer ponúkol dve alternatívy, ktoré označil za „stabilnejšie a menej riskantné“ ako vymenovanie úplne novej úradníckej vlády.

Šéf Demokratov ponúkol doplnenie neobsadených miest ministrov nominantmi prezidentky Čaputovej, ako aj alternatívu, že on vládu už nepovedie a ministrami ostanú iba ľudia zodpovední za rezorty, ktoré by boli „najviac ohrozené rizikom výmeny“. 

Podľa jeho slov malo ísť najmä o rezorty, ktoré distribuujú ekonomickú a sociálnu pomoc, ktoré implementujú zákony miliardového plánu obnovy či zabezpečujú pomoc brániacej sa Ukrajine. Prezidentka však jeho návrhy odmietla.

Končiaci premiér Heger prisľúbil, že urobí všetko pre to, aby odovzdanie rezortov novým ministrom bolo čo najplynulejšie, „aby nevznikal žiadny zmätok“. Dočasne poverený premiér sa ešte poďakoval svojim ministrom.

Koniec Hegerovho kabinetu dokonala demisia Káčera

Rozhodnutiu prezidentky predchádzala štvrtková demisia ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana a v piatok aj demisia ministra zahraničia Rastislava Káčera. 

Kauza šéfa agrorezortu je spojená s miliónovou dotáciou pre rodinnú firmu ministra Vlčana od Budajovho ministerstva životného prostredia. Heger odmieta, že by kauzu okolo Vlčana tutlal, a uviedol, že dotácia nebola ani nie je nikomu vyplatená.

Podľa šéfa OĽaNO Igora Matoviča však Heger s prezidentkou vedeli o spornej dotácii oveľa skôr a problém neriešili.

Čítajte tiež

Komentár

Koniec Samuela Vlčana Odchod nevýrazného ministra spustil proces vedúci k Hegerovmu pádu

Erik Potocký

Z kauzy dotácie pre rodinnú firmu, ktorá možno ani nebola protizákonná, sa stáva jedna z najkľúčovejších politických udalostí predvolebného obdobia.

„Bol som informovaný Samuelom Vlčanom pred viac ako dvomi týždňami, po tom, ako dostal list od ministra Budaja, že chce podať demisiu. Zároveň som bol informovaný, že o tomto kroku informoval aj pani prezidentku,“ vysvetlil Heger. Tvrdí tiež, že prípad dal preveriť. Vlčan síce končí, ale dotáciu si plánuje ponechať.

Národná kriminálna agentúra v nedeľu oznámila, že prípadom sa zaoberá. Dotáciu preveruje.

Minister Káčer na Facebooku zas kritizoval Hegerovo štvrtkové vystúpenie v RTVS, v ktorom premiér prezidentku vyzýval, aby ho po Vlčanovej kauze nechala dovládnuť a nevymenovala úradnícku vládu. „Ak by aj bola váhala včera, premiér jej svojím vystúpením večer zúžil a uľahčil rozhodovanie. Strašné babráctvo,“ komentoval Káčer, ktorý je Hegerovým spolustraníkom v Demokratoch.

Okrem Vlčana a Káčera predtým opustili vládu aj Vladimír Lengvarský, ktorý šéfoval zdravotníctvu, a Igor Matovič, ktorý spravoval verejné financie.

Smer a Hlas chcú voľby v júli, SaS a KDH úradníkov

SaS považuje Hegerov nedeľný krok za „koniec éry najnerozhodnejšieho premiéra v dejinách Slovenska“. Šéf liberálov Richard Sulík uviedol, že tak ako sa Heger „nedokázal zodpovedne postaviť k politickej situácii už v lete, nedokázal udržať ani len odvolanú vládu do termínu predčasných volieb“. Podľa SaS je teraz nevyhnutná pokojná úradnícka vláda.

KDH verí, že prezidentka sa zachová „nadstranícky a úradnícka vláda bude naozaj úradnícka, teda schopná prijímať odborné rozhodnutia bez snahy zaťahovať ľudí do ideologických či zbytočných politických zápasov“.

Odchod Hegerovej vlády je podľa Hlasu krok k stabilizácii politickej scény. „Hlas sa v tejto situácii bude správať zodpovedne. Od úradníckej vlády očakáva len riešenie prípadných krízových situácií. Hlas nevysloví dôveru tejto vláde,“ uviedol v stanovisku líder strany Peter Pellegrini. Vyzval všetky strany, aby v parlamente schválili júlový termín predčasných volieb. 

Dôveru prezidentkinej vláde neplánuje vyjadriť ani strana Smer Roberta Fica, podľa ktorého by mali byť predčasné voľby na miesto septembra už 1. či 8. júla. V parlamente by chcel pre to budúci týždeň skrátiť potrebné lehoty.

Sme rodina si to vie predstaviť podporiť, ale jej predseda Boris Kollár posun termínu volieb nevidí reálne. A to nielen kvôli odporu poslancov SaS a OĽaNO, ale aj už naplánovaným letným dovolenkám Slovákov.

Podľa Kollára by bolo korektné, keby sa prezidentka dohodla na úradníckej vláde s politickými stranami. Líder OĽaNO Igor Matovič už v sobotu uviedol, že ak si Čaputová bude chcieť vymenovať svoju „progresívnu“ úradnícku vládu, mala by so stále najsilnejším parlamentným hnutím o tom rokovať.