Keď vypukla vojna v polícii, spočiatku vyzerala situácia neprehľadne. Postupne sa však ukázalo, kto má aké tričko a o čo mu ide. V pozadí sa prekrývali záujmy ľudí podozrivých zo závažnej trestnej činnosti.
Predovšetkým korupcie, ale aj ekonomických podvodov s politickým krytím v ére Smeru. Spôsob spravovania štátu pripomínal organizovanú zločineckú skupinu, ktorú začali rozpletať vyšetrovatelia NAKA.
No keďže udreli na citlivé miesto, respektíve zaťali privysoko, rozbehla sa diskreditačná kampaň aj ich účelová kriminalizácia. Do hry vstúpila tajná služba, ktorej asistovala policajná inšpekcia aj generálna prokuratúra (GP).
O mediálnu masáž sa postarala hlavne strana Smer, ktorej nominanti sú už vyše dva roky vyšetrovaní pre vyššie spomínané delikty. Po obvinení Vladimíra Pčolinského priložilo ruku k dielu aj hnutie Sme rodina.
Zdá sa, že pred pár dňami vstúpil do arény ďalší aktér – Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Inštitúcia, ktorá má dlhodobo zlú povesť, udeľuje certifikáty spoľahlivosti aj úplne nespoľahlivým osobám.
Napríklad Monike Jankovskej, ktorá mala ovplyvňovať súdy v prospech Mariana Kočnera. Ale aj Dušanovi Kováčikovi, právoplatne odsúdenému za korupciu. Alebo advokátovi, ktorý mal dobodať Daniela Tupého a roky sa pohyboval v prostredí neonacistickej scény.
Povesť NBÚ trpela aj vďaka riaditeľom ako František Blanárik či Jozef Magala. Prvý bol za socializmu spolupracovníkom vojenskej kontrarozviedky (obdoba ŠtB), pričom udával ľudí ako na bežiacom páse.
Druhý bol pred pôsobením v bezpečnostnom úrade šéfom tajnej služby. Ako blízky spolupracovník Roberta Fica sa postaral o to, aby sa nevyšetrovala kauza Gorila, v ktorej figuroval aj predseda Smeru.
Súčasný riaditeľ NBÚ Roman Konečný je nominantom Pellegriniho vlády. Ani preto neprekvapilo, že po troch rokoch (!) spochybnil ministra vnútra Romana Mikulca, že porušoval zákon o ochrane utajovaných skutočností.
Podľa neho sa 29-krát oboznámil s informáciami EÚ a NATO, hoci nemal bezpečnostnú previerku. Jeho úrad podal v tejto veci aj trestné oznámenie na GP, situáciou sa tiež včera zaoberal príslušný parlamentný výbor. Zasadnutie však nedopadlo zle pre Mikulca, ale pre Konečného.
Podľa predsedu výboru Juraja Krúpu (SaS) síce chýbalo Mikulcovi písomné poučenie, ale zákon neporušil. Ako osoba s osobitným postavením nemusí disponovať previerkou. Jeho právny názor podporili aj ministri Karas a Hollý.
Krúpa mu napriek tomu odporučil, aby si ju radšej urobil. Zároveň však kritizoval NBÚ, že robí nadprácu, keď ide nad rámec toho, čo vyžadujú medzinárodné organizácie. Podľa neho chce úrad Mikulca zdiskreditovať.
Polícia totiž preveruje aj podozrenia z tunelovania Vojenského spravodajstva v ére Smeru. NBÚ sa však snaží zabrániť vyšetrovateľom NAKA, aby si zobrali z tajnej služby usvedčujúce dokumenty.
Kriminalisti dokonca začali trestné stíhanie vo veci založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny v rámci samotného NBÚ. Aj v tomto prípade by malo ísť o zmanipulované štátne zákazky v ére Smeru.
Jedna vec je právny názor NBÚ na Mikulcovu previerku, hoci načasovanie kauzy aj motívy konania tohto úradu vzbudzujú rozpaky. Druhá vec je jasný konflikt záujmov a snaha sabotovať vyšetrovanie vlastných káuz.
Hoci po vyhlásení NBÚ sa mohlo zdať, že Mikulec je zrelý na uterák, v skutočnosti má veľký problém Konečný. Vyzvať na odstúpenie by ho mohla aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá sa už ľahkovážne pohrávala s myšlienkou, že vezme ministrovi vnútra poverenie a vymenuje úradnícku vládu.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.