Minister financií Igor Matovič chce zvýšiť počet slovenských medikov na lekárskych fakultách o stovky ročne, a to už od nasledujúceho akademického roka. Deklaroval, že jeho rezort na tento zámer uvoľní milióny eur, aby sa tak univerzitám vykompenzovali straty z príjmov za zahraničných medikov. Zabezpečiť lekárske fakulty tak, aby mohli produkovať viac kvalitných slovenských lekárov, je aj jednou z požiadaviek lekárskych odborárov, ktorí pre nespokojnosť so stavom zdravotníctva podali výpovede.

Odborníkov sme sa preto opýtali:

Je navýšenie počtu slovenských študentov medicíny o 500 ročne na úkor zahraničných dobrý nápad, ako riešiť nedostatok zdravotníkov na Slovensku? Ak áno/nie, prečo?

Väčšina oslovených odborníkov sa v zásade zhoduje na tom, že vyšší počet slovenských študentov medicíny môže byť jedným z počiatočných riešení súčasného problému slovenského zdravotníctva, no nie je to jediné riešenie a už vôbec nemôže fungovať bez prijatia ďalších opatrení. Rovnako vystríhajú pred problémami spojenými s natoľko výrazným navýšením a viacerí tiež pripomínajú, že bez masívnejšej podpory sestier to situáciu nezlepší.

Tu je krátky výber z ich odpovedí:

Juraj Šteňo, dekan lekárskej fakulty v Bratislave

• Túto aktivitu vítame. Jedným dychom musíme povedať i to, že dnes už nestačí len dofinancovať fakulty, ale aj zlepšiť podmienky pre výučbu klinických predmetov a riešiť najmä nevyužívanie existujúcich lôžok pre nedostatok zdravotných sestier. Tým sú totiž limitované možnosti styku študentov s pacientmi. Bez nových sestier v nemocniciach vieme v budúcom roku prijať nanajvýš o 50 študentov viac.

Tomáš Szalay, riaditeľ odboru zdravotníctva v Bratislavskom kraji

• Je to ďalšia atómovka. Vyvoláva množstvo otázok. Toto opatrenie môže zvýšiť počet lekárov, ale nemôže fungovať izolovane. Vyžaduje si komplex ďalších zmien na zvýšenie atraktivity nášho zdravotníctva.

Peter Stachura, bývalý štátny tajomník na ministerstve zdravotníctva

• V aktuálnej podobe to rozhodne nie je dobré riešenie. Riešením by malo byť postupné zastropovanie počtu zahraničných študentov a postupné navýšenie počtu slovenských študentov maximálne o 180, v závislosti od schopnosti systému absorbovať absolventov. No prioritou musí byť zlepšenie pracovného prostredia a snaha o masívne navýšenie počtu sestier absolventiek, pretože tu hrozí systému väčšia katastrofa ako u lekárov.

Andrea Čalkovská, dekanka Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine

• Skokové navýšenie počtu študentov medicíny problematiku nedostatku lekárov určite nevyrieši. Kompetentní by sa mali zaoberať predovšetkým tým, ako zatraktívniť podmienky a čerstvých absolventov lekárskych fakúlt na Slovensku udržať.

Peter Visolajský, šéf Lekárskeho odborového združenia

• Tešíme sa, že vláda začína plniť požiadavky LOZ-u, ale je nevyhnutné riešiť aj ďalšie problémy fakúlt, bez ktorých produkciu kvalitných lekárov nezvýšia. Cez Facebook avizované navýšenie nebolo konzultované s dekanmi a takýto vysoký počet by mohol ohroziť kvalitu prijatých študentov. Nestačí viac lekárov vyprodukovať, treba ich na Slovensku aj udržať.

Dušan Zachar, analytik INEKO

• Aj keby sa podarilo každoročne navýšiť počet slovenských študentov o 100, tak by to nášmu zdravotníctvu pomohlo. A najviac, keby následne pokračovali v ambulanciách či na oddeleniach nedostatkových špecializácií. Ale ešte väčším prínosom pre zdravotníctvo i pacienta by bolo, keby sa podarilo navýšiť počet zdravotných sestier. Tam je problém oveľa väčší.

Martin Smatana, bývalý šéf IZP

• Dôvod, prečo opatrenie ohlásené ministrom financií prijímam pozitívne, je fakt, že nevyžaduje prakticky nič, len viac financií. Avšak nahradenie všetkých zahraničných študentov medicíny domácimi určite nie je správny krok. No idea navýšiť počet domácich študentov na úkor zahraničných je správna. Je to základ, na ktorom sa musí ďalej stavať riešením ostatných problémov so vzdelávaním zdravotníkov.

Miloš Jeseňák, profesor na Jesseniovej lekárskej fakulte

• Rozhodnutie navýšiť počet študentov v tomto rozsahu nie je správne, ale nesystematické, významné navýšenie počtu študujúcich zároveň zníži kvalitu prijatých na štúdium. A bez zmeny pracovného prostredia v nemocniciach a reálnej reformy zdravotníctva toto opatrenie nebude viesť k tomu, aby lekári po skončení školy neboli nútení pre nevhodné podmienky odísť do zahraničia.

Juraj Šteňo, dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

V prvom rade je nutné povedať, že o zavedenie systémového opatrenia na adekvátne financovanie lekárskych fakúlt sa usilujeme už viac rokov, preto túto aktivitu vítame. Jedným dychom však musíme povedať aj to, že v súčasnosti už nestačí len dofinancovať lekárske fakulty, ale je nutné aj zlepšiť podmienky pre výučbu klinických predmetov. Redukcia lôžok na klinikách LF UK v UNB, na ktoré sú prijímaní pacienti, už ohrozuje praktickú výučbu klinických predmetov natoľko, že to nedokážeme vykompenzovať ani výrazným rozšírením virtuálnej a simulačnej výučby.

V priebehu ostatných rokov sa totiž rapídne znížil počet pacientov prijímaných na kliniky, keďže veľa lôžok sa nevyužíva v dôsledku nedostatku zdravotných sestier. Takto je ohrozená kvalita klinickej výučby, lebo sú limitované možnosti styku študentov s pacientmi prostredníctvom klinického pedagóga. 

K počtu navýšenia slovenských študentov v študijnom programe všeobecné lekárstvo by sme do prvého ročníka akademického roka 2023/2024 mohli prijať niekoľko desiatok, nanajvýš 50 študentov všeobecného lekárstva s výučbou v slovenskom jazyku navyše oproti plánu schválenému Akademickým senátom, pritom by sme museli o niečo zredukovať počet študentov prijatých na výučbu v anglickom jazyku.

Pre zvýšenie počtu lekárov na Slovensku nestačí len prijímať viac slovenských študentov, je nutné urobiť aj ďalšie opatrenia, aby sa znížil počet absolventov odchádzajúcich do zahraničia. V Bratislave treba predovšetkým revitalizovať činnosť kliník LF UK, v ktorých sa v súčasnosti vykonáva výučba klinických predmetov, a čo najskôr začať stavať novú komplexnú univerzitnú nemocnicu na Rázsochách. Zastavenie zhoršovania dostupnosti zdravotnej starostlivosti dnes nemožno dosiahnuť bez zvýšenia počtu zdravotných sestier. Tento problém treba riešiť najurgentnejšie.

Tomáš Szalay, riaditeľ odboru zdravotníctva Bratislavského kraja, člen reformného tímu Rudolfa Zajaca, bývalý poradca ministra Ivana Uhliarika

Je to ďalšia atómovka. Vyvoláva množstvo otázok. Veľa o tomto nápade nevieme. Bude to dlhodobé riešenie – prídu peniaze na študentov aj v ďalších rokoch? Zostanú absolventi na Slovensku? Keď školy stratia zahraničných študentov (lebo ich vymenia za Slovákov), nezhorší im to rating? Prečo chodia naši najlepší študenti študovať do Česka? A čo ostatné zdravotnícke povolania – ako zvýšiť napr. počet sestier?

Toto opatrenie môže zvýšiť počet lekárov. Ale nemôže fungovať izolovane, vyžaduje si komplex ďalších zmien na zvýšenie atraktivity nášho zdravotníctva.

Peter Stachura, bývalý štátny tajomník na ministerstve zdravotníctva

V podobe, ktorá bola aktuálne prezentovaná, to rozhodne nie je dobré riešenie. Také masívne navýšenie slovenských študentov medicíny na úkor zahraničných by viedlo k výraznému nárastu výdavkov na lekárske fakulty v nádeji, že sa o šesť rokov uplatnia na našom zdravotnom trhu. Zároveň by znamenalo, že zo Slovenska odídu zahraniční študenti, ktorí na Slovensko prinášajú kapitál (sú samoplatcovia) a rovnako zvyšujú úroveň našich lekárskych fakúlt (odborní asistenti vyučujú v angličtine, zahraniční študenti prichádzajú väčšinou z fungujúcich zdravotných systémov a každá takáto konfrontácia je dobrá).

Už teraz nemajú všetci slovenskí absolventi, ktorí by chceli pracovať v našich nemocniciach, možnosť nastúpiť na preferované oddelenia. Ponuka voľných pracovných miest predovšetkým v krajských nemocniciach je nižšia ako dopyt. A absolventi, ktorí chcú mať kvalitné špecializačné vzdelávanie, zase nemajú veľký záujem pracovať v malých nemocniciach, v ktorých by o nich záujem bol. Preto je nevyhnutné monitorovať počet voľných pracovných miest v jednotlivých špecializáciách a naštartovať rezidentský program v nedostatkových odboroch.

Veľkým rizikom je aj zdravotný systém na Slovensku, ktorý sme zdevastovali natoľko, že nie je dostatočne motivačný pre absolventov lekárskych fakúlt, aby tu ostávali. Zlé pracovné prostredie, korupčné a protekčné správanie, nekvalitné špecializačné štúdium mladých absolventov nútia k odchodu do zahraničia. Ak sa nezačne riešiť táto problematika, nepomôže nám žiadne navýšenie slovenských študentov medicíny. Naopak, budú zo Slovenska stále viac odchádzať a staneme sa krajinou, ktorá investuje nemalé finančné prostriedky do zdravotníkov, z ktorých profitujú iné krajiny.

Masívnym navýšením počtu slovenských študentov by mohlo dôjsť aj k zhoršeniu kvality výučby. Na lekárskych fakultách by pri súčasnom nastavení prijímacieho konania študovali menej kvalitní študenti a výučba klinických predmetov v našich polorozpadnutých a čiastočne pozatváraných nemocniciach by mala ešte horšiu kvalitu ako doteraz. A nakoniec, lekárske fakulty by mali iba politickú záruku, že dofinancovanie výpadku za zahraničných študentov bude trvalé.

Z môjho pohľadu by riešením malo byť postupné zastropovanie počtu zahraničných študentov na úroveň 20 % (zo súčasných cca 400 na cca 220) a postupné navýšenie počtu slovenských študentov maximálne o 180 študentov, v závislosti od schopnosti nášho systému absorbovať absolventov do zamestnania. Samozrejme, prioritou číslo jeden musí byť zlepšenie pracovného prostredia v nemocniciach a snaha o masívne navýšenie počtu sestier absolventiek, pretože tu hrozí systému ešte väčšia katastrofa ako u lekárov.

Andrea Čalkovská, dekanka Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine

Skokové navýšenie počtu študentov medicíny problematiku nedostatku lekárov určite nevyrieši. Kompetentní by sa mali zaoberať predovšetkým tým, ako zatraktívniť podmienky a čerstvých absolventov lekárskych fakúlt na Slovensku udržať. To vyžaduje systematický a komplexný prístup.

Peter Visolajský, šéf Lekárskeho odborového združenia

Tešíme sa, že vláda začína plniť požiadavky Lekárskeho odborového združenia. Jednou z nich je aj podpora lekárskych fakúlt, aby mohli produkovať viac kvalitných slovenských lekárov. Vzhľadom na alarmujúci nedostatok lekárov na Slovensku je isté navýšenie počtu študentov medicíny v slovenskom jazyku na úkor zahraničných potrebné a jednoduché riešenie, avšak je nevyhnutné riešiť aj ďalšie problémy lekárskych fakúlt, bez ktorých produkciu kvalitných lekárov nezvýšia.

Riešenia vedia dekani pomenovať (odmeňovanie učiteľov, rozpočet fakúlt, priestorové podmienky, rekonštrukcia univerzitných nemocníc, výstavba národnej nemocnice Rázsochy, štatút univerzitného zamestnanca...) a kvantifikovať. Preto nás mrzí, že po roku rokovaní a našich žiadostí na vládu sa s dekanmi lekárskych fakúlt v tejto veci stretol minister zdravotníctva až po našich výpovediach.

Cez Facebook avizované navýšenie o 500 študentov však nebolo konzultované s dekanmi a takýto vysoký počet by mohol ohroziť kvalitu prijatých študentov. Na zlepšenie zdravotníctva je však potrebné plniť aj ďalšie z našich ôsmich požiadaviek, lebo ide o prepojené nádoby.

Napríklad lekárske fakulty nemôžu kvalitne vzdelávať viac študentov, lebo nemajú dostatok funkčných lôžok na výučbu (pacientov na lôžku) v univerzitných nemocniciach, keďže pre nedostatok lekárov a sestier sú funkčné lôžka redukované – zatvorené (napríklad v Bratislave je z pôvodných 150 interných lôžok určených na výučbu funkčných len 54 – personál má Univerzitná nemocnica v Bratislave len na 54 interných lôžok s pacientmi, kde aj môže prebiehať výuka 70 medikov).

Problém nedostatku lekárov a sestier riešime v ďalšej požiadavke navýšenia miezd sestier a skúsených lekárov. Samozrejme, nestačí viac lekárov vyprodukovať, treba ich na Slovensku aj udržať, preto žiadame aj reformu vzdelávania mladých lekárov, keďže komplikované špecializačné štúdium (atestácia) je na Slovensku najčastejším dôvodom odchodu mladého lekára do zahraničia. Navýšenie študentov medicíny samo osebe tak problém nedostatku lekárov nevyrieši. 

Dušan Zachar, analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO

Neviem, či bude možné z kapacitných dôvodov, ktoré sa nedajú nafúknuť zo dňa na deň, a iných obmedzení (napr. zmluvné dohody so zahraničím alebo asi stále menšia finančná atraktivita dotovaných dodatočných slovenských študentov, keďže podľa medializovaných informácií napríklad Islanďania platia za rok štúdia v Martine 9 000 eur) hneď prvým rokom využiť celú ministrom financií ponúkanú kapacitu 500 novoprijatých slovenských študentov medicíny.

Ale aj keby sa podarilo každoročne navýšiť počet slovenských študentov o 100, tak by to pri medializovanom predpoklade, že vyše 80 % absolventov medicíny zostáva na Slovensku, nášmu zdravotníctvu pomohlo. Samozrejme, pomohlo by to najviac, keby následne putovali, resp. mali ambíciu pokračovať v ambulanciách nedostatkových špecializácií alebo na nedostatkových oddeleniach ústavnej starostlivosti a v tých regiónoch Slovenska, kde je najvypuklejší problém. A ešte väčším prínosom pre slovenské zdravotníctvo a pacienta by bolo, keby sa podarilo navýšiť počet zdravotných sestier. Tam je problém oveľa väčší.

Martin Smatana, bývalý riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky

V roku 2019 sme robili štatistické zisťovanie nedostatku pracovníkov v sektore. Výsledkom bolo, že do minimálneho normatívu nám chýbalo približne 2 700 lekárov. Ak by sme mali dohnať čo i len spomínaný deficit 2 700 lekárov, tak by to nebolo pri súčasných kapacitách našich fakúlt možné. Počet lekárov síce podľa ročenky NCZI rastie, ale ak odčítame lekárov v dôchodkovom veku, tak ich počet roky stagnuje. Nárast počtu lekárov je teda len optický a „stojíme“ na lekároch, ktorí kedykoľvek môžu odísť do dôchodku. Počet absolventov sa teda približne rovná odchodom zo sektora a deficit lekárov proste pri súčasných počtoch študentov nedobehneme.

Navýšiť počet doktorov v krajine vieme niekoľkými spôsobmi: a) navýšiť počet domácich študentov, z ktorých cca 80 % ostáva v praxi na Slovensku, b) nenavýšiť počet domácich študentov, ale skúsiť zvýšiť pomer tých, čo ostávajú (80 %), na vyššiu hodnotu, c) skúsiť pritiahnuť zahraničných lekárov a študentov späť na Slovensko.

Všetky tieto tri alternatívy sme detailne v roku 2019 analyzovali a pripravili ako podklad pre bezpečnostnú radu vlády SR. Záver bol jednoduchý: najefektívnejšie riešenie, plne v gescii vlády a realizovateľné hneď, je navýšenie počtu študentov. Ideálne tak, že sa zníži počet zahraničných a tí sa nahradia domácimi. Prečo? Lebo to nevyžaduje prakticky nič, len viac financií. Toto je dôvod, prečo som opatrenie ohlásené ministrom financií prijal pozitívne.

Samozrejme, ostatné alternatívy sú nevyhnutné, ale sú časovo alebo finančne náročnejšie ako zmenenie pomeru študentov a aj tak by plne nepostačili na vykrytie personálneho deficitu.

Dôvody, prečo odchádzajú študenti do zahraničia a zahraniční lekári sa nevracajú, súvisia so zlou infraštruktúrou nemocníc, s celkovou výškou rozpočtu a platmi, ale aj s procesmi vzdelávania, uplatnenia a inými faktormi. Áno, niektoré sa dajú implementovať pomerne rýchlo, ale pri väčšine z nich potrvá roky, kým budú mať „motivačný“ efekt na zdravotníkov. Každý rok má pritom cenu zlata, t. j. ľudských životov.

Avšak. Nahradenie všetkých zahraničných domácimi určite nie je správny krok. Okrem prestíže a hodnotenia univerzít je to v mnohých príkladoch ekosystém vzťahov, ktoré by bolo škoda pretrhnúť. V roku 2019 sme vypočítali, že potrebujeme približne 250 – 300 študentov ročne extra, a to aspoň do roku 2030. Ak máme dnes 430 zahraničných študentov, tak by ich počet mohol klesnúť na 130 – 150 a zvyšok by nahradili domáci študenti. V takomto prípade ani netreba navyšovať kapacity fakúlt, dokonca by sa časom dali znížiť, ak sa navýši percento absolventov, ktoré ostane na Slovensku.

500 študentov, ako bolo deklarované na tlačovej besede, je teda príliš veľké číslo. Už aj tých 300 by sa asi muselo rozdávkovať na roky (čiže postupne ich naberať), ale určite by bohato stačilo. Keďže tých „500“ bola len ponuka, nie finálny zámer, tak verím, že toto sa s fakultami doladí. Idea za tým, t. j. navýšiť počet domácich študentov na úkor zahraničných, je však správna. Je to základ, na ktorom sa musí ďalej stavať riešením ostatných problémov so vzdelávaním zdravotníkov.

Miloš Jeseňák, imunológ a profesor vyučujúci na Jesseniovej lekárskej fakulte

Samotný problém nedostatku lekárov na Slovensku má ďalekosiahlejší kontext ako len počet študujúcich na jednej zo štyroch lekárskych fakúlt. Rozhodnutie navýšiť počet študentov v tomto rozsahu nie je správne, ale nesystematické, pretože sa tým „rieši“ iba počet, ale neberie sa do úvahy reálna situácia na fakultách a komplexnosť prípravy a vzdelávania budúceho lekára. Celá záležitosť vyžaduje komplexné riešenie poňaté úplne z iného konca.

Aktuálne pedagogické kapacity, technické vybavenie, priestory nemocníc určené na vzdelávanie sú absolútne nedostačujúce a nevyhovujúce a až na pár výnimiek nezodpovedajú požiadavkám pedagogického procesu v 21. storočí. Navyše, výučba medicíny má mnohé jedinečnosti a špecifiká oproti iným odborom. Tu je extrémne dôležité popri teoretickej výučbe umožniť adekvátny rozsah praktickej výučby, nielen s reálnym pacientom, ale aj v oblasti experimentálnej medicíny a výskumu.

Navyše, výber študentov medicíny je založený na selekcii tých najlepších, najkvalitnejších, významné navýšenie počtu študujúcich zároveň zníži kvalitu prijatých na štúdium. Mimochodom, pocit, že znížením počtu zahraničných študentov sa otvára priestor pre slovenských, je opäť mylný. Výučba v anglickom jazyku zvyšuje kvalitu pedagógov a zdokonaľuje ich jazykové schopnosti, ktoré sú v kontexte medzinárodnej spolupráce nevyhnutné. Okrem iného predstavujú zahraniční študenti aj prestíž jednotlivých fakúlt.

Takže bez skvalitnenia procesu výučby s adekvátnym navýšením finančných prostriedkov do značne poddimenzovaného vysokého školstva bude takéto výrazné navýšenie študentov ešte viac komplikovať už aj tak hranične zvládateľnú situáciu na lekárskych fakultách. Pokiaľ chce niekto reformovať systém vzdelávania a navyšovať počty medikov, nie je to možné bez adekvátnej diskusie so zúčastnenými subjektmi – predovšetkým so zástupcami vysokých škôl, lekárskych fakúlt a v neposlednom rade aj so samotnými študujúcimi medikmi.

Záverom – bez zmeny pracovného prostredia v nemocniciach a reálnej reformy zdravotníckeho systému s dofinancovaním však nebude viesť navýšenie počtov medikov k tomu očakávanému – väčšina z nich po skončení školy bude v konečnom dôsledku nútená pre nevhodné podmienky na Slovensku odísť do zahraničia. Je najvyšší čas začať k týmto zmenám v zdravotníctve a vzdelávaniu pristupovať zodpovedne a neriešiť to náhlymi „nápadmi“ bez zohľadnenia reálnej situácie, adekvátnej analýzy stavu a otvorenej diskusie.

 

Foto: Postoj/MZ SR/TASR/Miroslav Hudák