Analytik Ryan Hass Čínsky vzostup môže prekaziť iba Čína samotná

Ryan Hass je zahraničnopolitickým analytikom Brookings Institution so sídlom vo Washingtone, D. C. Venuje sa politickým, ekonomickým a bezpečnostným výzvam, ktorým čelia Spojené štáty vo východnej Ázii. V rokoch 2013 až 2017 bol členom Národnej bezpečnostnej rady USA, v ktorej mal na starosti vzťahy Spojených štátov s Čínou, Taiwanom a Mongolskom a koordinoval implementáciu politiky USA voči tomuto regiónu medzi jednotlivými ministerstvami a agentúrami.

V magazíne Foreign Affairs ste spolu s Judeom Blanchettom napísali rozsiahlu analýzu súčasnej situácie v Taiwanskej úžine pod názvom Dlhá hra okolo Taiwanu – Prečo žiadne riešenie je najlepšie riešenie. Skúste krátko vysvetliť hlavné posolstvo článku.

Ambícia Číny vtiahnuť Taiwan do svojej sféry vplyvu je jasná, konflikt však určite nie je nevyhnutný. Strategickým záujmom USA v Taiwanskej úžine je udržiavať mier a stabilitu. Na dodržiavanie tejto politiky musia Spojené štáty vynaložiť väčšiu disciplínu, pozornosť a porozumenie faktorom, ktoré prinášajú stabilitu. Zároveň musíme vnímať kroky, ktoré ju môžu ohroziť.

Zdá sa, že Si Ťin-pching sa bez mihnutia oka rozhodol zvrátiť „politiku nulového covidu“. Čo to vypovedá o jeho režime?

Náhle zvraty v čínskej politike v poslednom čase, najmä čo sa týka politiky nulového covidu, sú mementom. Ukazujú, že prezident Si a jeho ľudia nevyhnutne nemusia rigidne napĺňať stanovený plán. Naopak, prispôsobujú sa okolnostiam a sústavne zvažujú náklady a výnosy svojich rozhodnutí. Túto skutočnosť by sme si pre naše vlastné dobro mali všímať.

Napriek povzbudivým signálom z konca minulého roku o zlepšení vzťahov došlo nedávno ku kríze čínskeho špionážneho balóna nad americkým územím, ktorý napokon USA zostrelili. Znamená to, že „topenie ľadov“ sa odkladá na neurčito?

V ostatných rokoch idú americko-čínske vzťahy po zostupnej trajektórii s občasným zlepšením v momentoch, keď dôjde k stretnutiam na úrovni lídrov, teda medzi prezidentmi Bidenom a Si. Udalosti okolo špionážneho balóna perspektívu vzťahov ešte zhoršili, ale aktuálnu trajektóriu ani celkový strategický prístup USA smerom k Číne významne nezmenili.

Na americko-čínskom summite v Anchorage v januári 2021 sa naplno prejavili zlé vzťahy. Minulý rok v novembri na bilaterálnom mítingu na prezidentskej úrovni na Bali sa zdalo, že si Čína začína zdráhavo uvedomovať svoju globálnu zodpovednosť...

Okrem najvyššej úrovne zatiaľ Washington a Peking nenašli spôsob, ako riešiť problémy, udržiavať spoľahlivé komunikačné kanály a manažovať napätie. Obaja lídri si tento problém uvedomujú. V týchto intenciách poverili svojich poradcov, aby zlepšili bilaterálne komunikačné kanály. K dnešnému dňu však nedošlo k výraznejšiemu pokroku.

Poznáme postoj čínskej verejnej mienky? Dokáže bežné obyvateľstvo ovplyvniť konanie režimu?

Čínski lídri majú vlastné metódy na meranie nálad v spoločnosti. V témach, ktoré by mohli rozbúriť verejnú mienku, sú ostražití. Pochybujem však, že cítia akýkoľvek záväzok voči postoju obyvateľstva, pokiaľ ide o zahraničnopolitické rozhodnutia. Napokon, Peking má sofistikované nástroje na usmerňovanie domácej verejnej mienky. Kontrolujú, ktorá informácia sa môže rozšíriť v domácich médiách a na sociálnych sieťach.

V súčasnosti má Čína viacero problémov – zlý demografický vývoj, krízu v realitnom sektore, problémy s implementáciou „politiky nulového covidu“. Ide o faktory, ktoré môžu zo strednodobého hľadiska režim oslabiť?

Čína musí v strednodobom horizonte riešiť najmä domáce problémy. Väčšina jej predstaviteľov im venuje gro svojho času a energie. Čínsky vzostup môže prekaziť iba Čína samotná.

V USA sa k čínskej otázke postupne vytvára akýsi „konsenzus jastrabov“. Ako v tomto svetle vnímate politiku Bidenovej administratívy?

Cieľom súčasnej vlády je zvýšenie sily a schopnosti USA, aby z dlhodobého hľadiska Čínu predbehli. Zameriava sa na domáce investície a zlaďuje svoje úsilie so spojencami a partnermi. Spoločne sa snažia zrýchliť inovácie, posilniť politiku odstrašenia a poukazovať na niektoré znepokojujúce kroky Číny.

Politiku voči Číne vnímajú ako zákonite súťaživú. Ak by som mal uviesť jednu námietku voči prístupu Bidenovej administratívy, povedal by som, že na americko-čínske vzťahy nazerajú výlučne zúženou optikou rivality. To môže obmedziť rozsah dostupných nástrojov, vďaka ktorým by mohlo dôjsť k posunu vzťahov s Čínou, čo by bolo aj lepšie pre dlhodobé americké záujmy.

Čítajte tiež

Sinológ Kerry Brown Čínu nemožno provokovať, pri Taiwane treba zachovať status quo

Juraj Kríž

Čínski politici si uvedomujú riziká a aj v dôsledku Putinovej vojny na Ukrajine nechcú situáciu na Taiwane vyhrocovať, komunikácia amerických politikov však vie byť bezohľadná, tvrdí profesor Kerry Brown z King‘s College v Londýne.

AUKUS, bezpečnostný pakt medzi Austráliou, Britániou a USA v indo-pacifickej oblasti, sa môže čoskoro zmeniť na JAUKUSI, ak by sa pridali Japonsko a India. Ide o výrazný medzník podobný založeniu NATO v roku 1949, alebo je to zatiaľ len symbolický počin? Japonsko ohlásilo masívne zvýšenie výdavkov na obranu (2 percentá HDP), môže to zmeniť čínske plány na Ďalekom východe?

Nielen AUKUS alebo JAUKUSI... Faktom je, že krajiny naprieč Áziou sa aktívne snažia chrániť proti čínskemu vzostupu. Viac investujú do obranných kapacít a prehlbujú integráciu partnerstiev a minilaterálnych zoskupení. Vytvára sa sieť vzťahov naprieč regiónom, ktoré obmedzujú čínsku schopnosť vnucovať svoju vôľu menším susedným krajinám.

Na Taiwane sa budúci rok konajú voľby. Opozičný Kuomintang (KMT, strana presadzujúca väčšiu spoluprácu s Čínou) dosiahol v minuloročných voľbách dobré výsledky. Mohol by jeho prípadný úspech upokojiť vášne?

Nie je veľmi možné predpovedať výsledky taiwanských volieb v roku 2024. Obyvatelia taiwanského ostrova sú veľmi pragmatickí. Budú hlasovať za kandidáta, ktorý im načrtne víziu bezpečného a prosperujúceho Taiwanu, ktorý má rešpekt vo svete.