Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
20. marec 2023, 16:36

Josep Borrell

Putin môže byť okamžite zatknutý v takmer 130 krajinách sveta

Putin môže byť okamžite zatknutý v takmer 130 krajinách sveta

Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell. Foto - TASR/AP

Šéf diplomacie EÚ spresnil, že hoci ruské úrady odmietajú toto rozhodnutie s odôvodnením, že Rusko nie je signatárom Rímskeho štatútu, ktorý položil základy tohto medzinárodného súdu, praktické dôsledky tohto rozhodnutia sú zrejmé.

Ruský prezident Vladimir Putin môže byť zatknutý „okamžite“ v takmer 130 krajinách sveta po tom, ako naňho Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal zatykač, ktorý ho berie na zodpovednosť za vojnové zločiny na Ukrajine. Povedal to v pondelok šéf diplomacie EÚ Josep Borrell na úvod spoločných rokovaní ministrov zahraničných vecí a obrany EÚ. 

S odvolaním sa na minulotýždňové rozhodnutie ICC Borrell pred novinármi zdôraznil, že zo strany ICC ide o „veľmi dôležitý“ krok, ktorý „mení pravidlá hry“.

Medzinárodný trestný súd v piatok vydal zatykače na Putina a ruskú prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú za nezákonnú deportáciu ukrajinských detí a neplnoletých osôb do Ruska.

Šéf diplomacie EÚ spresnil, že hoci ruské úrady odmietajú toto rozhodnutie s odôvodnením, že Rusko nie je signatárom Rímskeho štatútu, ktorý položil základy tohto medzinárodného súdu, praktické dôsledky tohto rozhodnutia sú zrejmé.

„Ak prezident Putin odcestuje do jednej z takmer 130 krajín, ktoré podpísali túto medzinárodnú zmluvu, mal by byť okamžite zadržaný,“ vysvetlil Borrell.

Putin v máji 2022 podpísal prezidentský dekrét, ktorý umožnil urýchliť proces, ktorým Ukrajinci mohli získať ruské občianstvo. Odvtedy, ako upozornili viaceré svetové médiá, Rusko priznalo, že „premiestnilo“ 2000 detí z Ukrajiny na svoje územie.

V podobnom duchu ako Borrell sa pre médiá vyjadrila aj šéfka francúzskej diplomacie Catherine Colonnová. Uviedla, že odkazom ICC je to, že „nikto zo zodpovedných za tento reťazec zločinov nemôže uniknúť spravodlivosti“.

Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis novinárom povedal, že rozhodnutie súdu z Haagu predstavuje „krok vpred z právneho aj morálneho hľadiska“. Zdôraznil, že v mene svojej krajiny bude presadzovať, aby EÚ pokračovala v ďalších sankciách voči Rusku, ktoré by sa podľa jeho slov mali týkať aj ruskej štátnej energetickej spoločnosti Rosatom.

Inzercia

Dnes treba vedieť

pred 27 minútami

Čo si treba prečítať na Postoji:

  • Eva Čobejová spomína na dvoch zosnulých umelcov Daniela Heribana a Milku Zimkovú.

  • Jakub Lipták reaguje na Martina M. Šimečku, ktorý adresoval konzervatívcom dva texty, z ktorých vyplýva, že im vôbec nerozumie.

  • Jozef Majchrák sa v komentári zamýšľa nad scenárom, že šancu zostaviť vládu dostanú progresívci.

  • Zuzana Hanusová píše o daroch pre triednu učiteľku, z ktorých sa stala súťaž o prestížny darček.

  • Kristína Votrubová vysvetľuje dianie v Španielsku, kde narastá dopyt po pravici.

pred 11 hodinami

Slovenskí futbalisti nepostúpili do štvrťfinále na MS do 20 rokov v Argentíne. V osemfinále nestačili na Kolumbiu 1:5, keď favorit zaznamenal tri góly krátko po začiatku druhého polčasu. (tasr)

pred 11 hodinami

Pre potenciálnych voličov KDH je najkritickejšou otázkou, ako sa hnutie postaví k možnej povolebnej spolupráci s Hlasom a s PS. Formulácia odpovede je pre vedenie Milana Majerského výzvou už teraz. Voliči chcú vedieť, ako sa ich strana zachová. Hnutie by si v tejto veci malo premyslieť ucelenú komunikačnú stratégiu, lebo najhoršie sú rôzne náhodné a nekoordinované odpovede jeho jednotlivých predstaviteľov, podľa toho, čo im práve zíde na um. Aké sú teda možnosti KDH? Píše Lukáš Krivošík.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.